Piazza Navona
Piazza Navona je jedno z najznámejších a najvyhľadávanejších námestí v Ríme. Najväčšie námestie hlavného mesta Talianska, rozkladajúce sa v štvrti Parione, je charakteristické svojím úzkym pretiahnutým tvarom. Za svoj dnešný vzhľad vďačí pápežovi Inocentovi X., ktorý po svojom zvolení v roku 1644 začal s prestavbou priestoru pôvodne slúžiaceho športovým súťažiam.
Vznik námestia
[upraviť | upraviť zdroj]Od antických čias na tomto priestranstve jestvovalo Domiciánovo stadium], miesto kde sa konali atletické hry, neskôr i gladiátorské zápolenia. Vzniklo počas vlády cisára Domiciána (vládol v rokoch 81 - 86) v roku 85. Štadión bol dlhý 276 a široký 106 metrov a mohol pojať 30 000 divákov.
Podľa účelu využitia sa toto námestie pôvodne volalo in Agone (z gr. in agones, t.j. na bojisku). Dnešné pomenovanie vzniklo skomolením pôvodného názvu Circus Agonalis, kde Agone sa zmenilo na Avone a neskôr na Navone.
S jeho urbanistickou prestavbou sa začalo už v období renesancie. Vtedy tu postavili jedny z najvýstavnejších rímskych palácov (Palazzo Masimo alla Colonne a Palazzo Madama) a čoskoro sa stalo vyhľadávanou obytnou štvrťou rímskej nobility. Po nástupe Inocenta X. (pápež v rokoch 1644 - 1655) sa začalo s grandióznou prestavbou; pápež dal prestavať Kostol Sant'Agnese in Agone na honosný barokový chrám a zreštaurovať existujúce dve fontány. Čoskoro v strede námestia pribudla tretia, najvýstavnejšia Fontána štyroch riek.
Vďaka týmto stavebným zásahom je dnes Piazza Navona v istom zmysle pýchou Ríma. Je doslova galériou architektonických skvostov rímskeho baroka, reprezentovaného dielami takých umelcov akými boli Gian Lorenzo Bernini, Francesco Borromini, Girolamo Rainaldi a Pietro da Cortona.
Svoje významné miesto si námestie udržalo aj v neskorších obdobiach. Po celé stáročia sa tu ako na veľkolepom javisku odohrávali nádherné turnaje a konali slávnostné sprievody. Až do 19. storočia sa tu dokonca organizovali vodné hry, kedy námestie bolo do určitej výšky zaplavené vodou.
Vzhľad námestia
[upraviť | upraviť zdroj]Piazza Navona má prepracované architektonické proporcie. Priestranstvo so severo-južnou dispozíciou po obvode obkolesuje rad palácov, prerušovaný iba do námestia ústiacimi bočnými ulicami.
Stredu námestia dominuje trojica fontán. Na jeho severnom konci sa nachádza Neptúnova fontána (Fontana del Nettuno), ktorú v roku 1574 navrhol Giacomo della Porta. Fontána do dnešnej podoby bola však dohotovená až o tri storočia neskôr; v roku 1878 sochári Antonio della Bitta a Gregorio Zappala osadili na dovtedy prázdnu nádrž sochy Neptúna bojujúceho s chobotnicou a ďalších mytologických a zvieracích postáv.
Giacomo della Porta je tiež autorom návrhu Fontány s murínom (Fontana del moro) z roku 1575, ktorá sa nachádza na južnom konci námestia. Rovnako ako v prípade predchádzajúcej fontány aj Fontána s murínom dnešný vzhľad nadobudla v neskoršom období; v roku 1653 sochársku výzdobu vytvoril Gian Lorenzo Bernini.
Najimpozantnejšou z trojice fontán je bezpochyby centrálne umiestnená Fontána štyroch riek (Fontana dei Quattro Fiumi) s výrazne sa týčiacim obeliskom, majstrovské dielo Berniniho z rokov 1648 - 1651.
Ďalšie pamätihodnosti
[upraviť | upraviť zdroj]Piazza Navona v súčasnosti
[upraviť | upraviť zdroj]Námestie je živým priestorom, hojne vyhľadávaným miestnymi obyvateľmi ako aj návštevníkmi Ríma. Priestor má mnohoraké využitie, okrem už tradičného trhu a vianočných trhov, severne orientovaná časť námestia sa stala miestom na ktorom svoje výtvarné diela vystavujú a predávajú rímski umelci.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Piazza Navona
Súradnice: 41°53′55″S 12°28′23″V / 41,898578°S 12,473117°V
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- B. Hitzen-Bohlen, Řím - umění a architektura, Slovart, Praha, 2008, ISBN 978-80-7391-061-7
- M. Kitson, Umenie sveta - barok a rokoko, Pallas, Bratislava, 1972
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Piazza Navona na talianskej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).