Pestroň vlkovcový
| Pestroň vlkovcový | |
 Pestroň vlkovcový | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Zerynthia polyxena Denis et Schiffermüller, 1775 | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Pestroň vlkovcový (Zerynthia polyxena Denis et Schiffermüller, 1775) je druh denného motýľa z čeľade vidlochvostovitých (Papilionidae).
Opis druhu
[upraviť | upraviť zdroj]Druh opísal Ignaz Schiffermüller v svojej práci: Ankündung eines systematischen Werkes von den Schmetterlingen der Wienergegend v roku 1775 na strane 162. Za ďalšieho autora tejto práca sa pokladá i Johann Denis, ale jeho účasť na tejto práci je podľa niektorých autorov sporná.
Vzhľad
[upraviť | upraviť zdroj]Patrí k stredne veľkým denným motýľom. Rozpätie krídel je od 4,6 cm až do 5,5 cm. Hlava je malá, okrúhleho tvaru, zvyčajne čierno sfarbená, tykadlá sú krátke, dosahujú obyčajne menej ako 1/2 predného okraja predného krídla. Hruď je čierna, žlto–hnedo ochlpená, s úzkym červeným krčným lemom. Druh má tri páry plnohodnotných nôh, ktoré slúžia na chôdzu. Krídla sú pestrofarebné, základná farba krídel je žltá, až okrovo-žltá s početnými tmavými kresbami. Na vonkajšom okraji všetkých štyroch krídel je typická vlnovitá kresba. Na leme zadných krídel je v jeho priebehu ešte rad červených a modrých škvrniek. Samičky sú zvyčajne podobne sfarbené, ale sú o niečo väčšie a tmavšie vyfarbené. Bruško (abdomen) je tiež čierno sfarbené, hnedo–žlto ochlpené. Na bočnej strane bruška sú červené škvrny, ktoré vytvárajú kresbu rôzneho tvaru. Žilnatina krídel je u tohto druhu čierno sfarbená.
-
♂ -
♂ △ -
♀ -
♀ △
Areál rozšírenia druhu
[upraviť | upraviť zdroj]Oblasť výskytu pestroňa vlkovcového zahrnuje pásovite oblasť Európy od južného Francúzska a severného Talianska cez Sicíliu, Maďarsko, Česko, južné Slovensko, Slovinsko, Chorvátsko, Srbsko, Rumunsko, Bulharsko, Grécko až do juhozápadnej časti Ruska. Na tomto, relatívne veľkom areáli rozšírenia bolo opísaných viacero – cca 22 poddruhov. Na území Slovenska sa vyskytuje pôvodná – nominálna rasa. Otázka niektorých z týchto poddruhov je veľmi sporná, až hypotetická.
Charakter lokalít výskytu
[upraviť | upraviť zdroj]
Obľubuje riedke, teplé, prevažne listnaté lesy, skalnaté stepné oblasti, lúčne ekosystémy, polia, okraje viníc a záhrad, lesostepné biotopy, železničné násypy, okraje jazier a riek, bohato zakvitnuté teplé údolia riek, výslnné krovinaté stráne ako i extenzívne obhospodarované pozemky. Niekedy ho nájdeme i na atypických lokalitách – v okolí rumovísk a smetísk, ale tiež v sadoch a parkoch, pokiaľ rastie v blízkosti týchto biotopov jeho živná rastlina vlkovec obyčajný (Aristolochia clematitis). Výskyt je ostrovčekovitého charakteru, v nadmorských výškach od hladiny mora až do 1 400 – 1 500 m n. m.
Bionómia druhu
[upraviť | upraviť zdroj]Imágo
[upraviť | upraviť zdroj]Druh má iba jednu generáciu do roka. V našich zemepisných podmienkach sa vyskytuje od konca apríla až do konca mája. Ojedinelé imága môžeme nájsť ešte začiatkom júna. V južnej Európe sa vyskytuje od konca marca do začiatku júna, s maximom výskytu v priebehu prvej a druhej tretiny mája. Imága žijú asi 2 – 3 týždne. Samčekovia poletujú za teplých dní už dosť skoro ráno a vyhľadávajú samičky, ktoré by boli vhodné na spárenie. Samičky lietajú skôr v neskorších hodinách a poobede. K páreniu dochádza v predobedňajších hodinách. Samička kladie vajíčka po oplodnení jednotlivo, alebo v malých skupinkách na spodnú stranu listov živnej rastliny, ktorou je v našich podmienkach hlavne vlkovec európsky. Živnými rastlinami bývajú i iné druhy vlkovcov, napr. A. pallida, A. rotunda a A. maurorum.
Vajíčka
[upraviť | upraviť zdroj]Vajíčka sú okrúhleho tvaru, najskôr po znesení sú biele, neskôr žltavé, pred vyliahnutím húseníc sú s odtieňom do čierna. Povrch vajíčok je hladký, lesklý. Asi za 8 – 9 dní od nakladenia vajíčka sa liahne malá húsenička.
Húsenica
[upraviť | upraviť zdroj]Húsenica sa počas svojho vývoja štyrikrát zvlieka a dorastá veľkosti asi 30 – 35 mm. Dospelá húsenica má po bokoch 6 radov červenohnedých, až oranžovo–ružových, na konci čierno sfarbených výrastkov. S húsenicami sa stretávame asi od konca mája do konca júla, s maximom výskytu v priebehu júna. Húsenica sa koncom jari, resp. začiatkom leta zakukľuje.
Kukla
[upraviť | upraviť zdroj]Kukla je fixovaná najčastejšie vo vodorovnej polohe za kremaster a cez pošvy krídel je zvyčajne ešte prepásaná vláknom. Je štíhla, dlhá asi 23 – 26 mm, béžovej farby, laterálne po bokoch má rad prieduchov, kde je čierne sfarbenie. Pri druhu prezimuje kukla a motýľ sa liahne nasledujúci rok skoro na jar.
Ekológia druhu
[upraviť | upraviť zdroj]Pestroňa vlkovcového pokladáme za významný teplomilný, stepný, severomediteránny (pontomediteránny) prvok našej fauny.
Príčiny možného ohrozenia
[upraviť | upraviť zdroj]Hlavnou príčinou prípadného ohrozenia tohto druhu je zánik vhodných biotopov. Význam má i zabránenie aplikácie umelých hnojív a pesticídov na miestach výskytu. Nebezpečné je zarastanie biotopov výsadbou lesa, turistika, vplyv exhalátov a insekticídov používaných v poľnohospodárstve, vypásanie stepných biotopov dobytkom, kosenie stepných oblastí a v neposlednom rade i odchyt imág zberateľmi vo veľkých množstvách.
Ochrana
[upraviť | upraviť zdroj]Pestroň je zriedkavejší druh našich denných motýlov. Od roku 1965 je na území Česko-Slovenska chráneným druhom. Dnes k bezprostredne ohrozeným nepatrí, ale pokladá sa za zraniteľný druh. Na území Poľska sa už nevyskytuje. Vo väčšine štátov je hodnotený ako druh zraniteľný. V Rakúsku je tiež ohrozený vyhynutím. V Rusku je zaradený do Červenej knihy chránených a ohrozených živočíchov – do II. kategórie.
Ochrana tohto druhu spočíva v ochrane vhodných biotopov a v celkovej ochrane životného prostredia ako takého. Význam však má aj individuálna ochrana jedincov, vzhľadom na jeho areál rozšírenia a zvyčajne slabšiu početnosť.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Hrubý, K.: Prodromus lepidopter Slovenska. SAV, Bratislava, 1964, s. 867 – 868.
- Moucha, J.: Sbíráme motýly. Delfín, Praha, 1972, s. 73.
- Ponec, J.: Motýle. Obzor, Bratislava, 1982, s. 352.
- Škapec, V.: Červená kniha ohrozených a vzácnych druhov rostlín a živočichov ČSFR 3. Príroda, Bratislava, 1992, 107 – 108.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pestroň vlkovcový
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Pestroň vlkovcový
Wikislovník ponúka heslo Pestroň vlkovcový