Perzeidy
| Perzeidy | |
 | |
| Dátum objavenia | 36 n.l. |
|---|---|
| Materské teleso | 109P/Swift-Tuttle |
| Radiant | |
| Súhvezdie | Perzeus (súhvezdie) |
| Rektascenzia | 03h 04m 00s |
| Deklinácia | 58° 00′ 00″ |
| Vlastnosti | |
| Aktivita | 23. júl – 20. august |
| Maximálna aktivita | 13. august |
| Rýchlosť | 58 km/s |
| Zenitová hodinová frekvencia | 80 |
| Ďalšie odkazy | |
| Commons | Perzeidy |
Perzeidy sú meteorický roj s radiantom v súhvezdí Perzeus,[1] súvisiaci s kométou Swift-Tuttle.[2] Sú viditeľné každý rok od polovice júla, maximum majú 12. augusta a ich najväčšia aktivita je od 8. augusta do 14. augusta. Počas maxima je bežné vidieť za hodinu aj viac než sto meteorov. Ich frekvencia je však variabilná. Meteor patriaci k meteorickému roju Perzeíd sa nazýva perzeida.[3]
Perzeidy patria medzi najobľúbenejšie roje jednak pre svoju výdatnosť (až 95 meteorov za hodinu) a jednak preto, že maximum majú okolo 12. až 13. augusta. Vďaka príjemným letným teplotám ich teda možno ľahko sledovať po celú noc na rozdiel od výdatnejších Kvadrantíd s maximom na začiatku januára. Perzeidy patria k najpravidelnejším meteorickým rojom a ľudovo sa nazývajú „slzičky svätého Vavrinca“, pretože sú činné okolo 10. augusta, na sviatok svätého Vavrinca.[2]
História pozorovaní
[upraviť | upraviť zdroj]O Perzeidách sa dozvedáme už z čínskych záznamov, podľa ktorých v roku 36 po Kr. bolo zaznamenaných viac než 100 meteorov. Početné kórejské, čínske a japonské záznamy sa dochovali najmä z 8. – 11. storočia, ale aj z neskorších dôb. Až v roku 1835 podal správu Belgičan Adolphe Quetelet, že pozoroval v auguste roj meteorov, ktoré vyletovali zo súhvezdia Perzea. V 60. rokoch 19. storočia taliansky astronóm Giovanni Schiaparelli vypočítal dráhu prúdu meteoroidov, ktoré meteory spôsobujú, a zistil, že sa zhoduje s dráhou kométy Swift-Tuttle (1862 III). Bola prvýkrát zistená genetická súvislosť meteorického roja s materskou kométou. Mnohonásobné návraty kométy sú zodpovedné za rozdelenie meteoroidov z kométy pozdĺž celej jej dráhy. Prúd meteoroidov uvoľnených kométou počas jej najväčšieho priblíženia k Slnku by mal byť preto najhustejší. Jav sa podarilo naozaj pozorovať u viacerých rojov (Perzeidy, Leonidy a Drakonidy). Prechod materskej kométy Perzeíd v roku 1992 spôsobil silné zvýšenie frekvencie meteorov. V rokoch 1991 a 1992 bola zenitová frekvencia vyše 400 meteorov za hodinu.
Radiant
[upraviť | upraviť zdroj]Prúd meteoroidov kométy Swift-Tuttle však nie je homogénny. Okrem hlavného prúdu jestvujú aj náznaky ďalších niekoľkých vedľajších slabých rojov, ktorých radianty sú pri hviezdach alfa, gama a beta Perzei. Tieto „vetvy“ majú krátke trvanie a ich radianty sa posúvajú rovnobežne s hlavným radiantom. Hlavný radiant má súradnice AR = 47° DEC = 57° v dobe maxima. Nachádza sa v hornej časti súhvezdia, blízko rozhrania súhvezdí Perzeus, Žirafa a Kasiopeja, v blízkosti hviezdy Miram. Denne sa radiant posunie o 1,4° v rektascenzii a 0,25° v deklinácii. Meteoroidy majú vysoké rýchlosti, až 61 km/s, a veľká väčšina z nich, jasnejších než 2 magnitúdy, zanecháva meteorickú stopu.[2] Ide o desiatky sekúnd viditeľnú dymovú stopu.
| Rok | Doba aktivity | Vrchol roja |
|---|---|---|
| 2012 | 23. júl - 22. august | 13 – 14. august (ZHRmax 60) [4] |
| 2011 | 17. júl - 24. august | 13. august (ZHRmax 100) [5] |
| 2010 | 23. júl – 24. august | 12. august (ZHRmax 142) [6] |
| 2009 | 14. júl – 24. august | 13. august (ZHRmax 173) |
| 2008 | 25. júl – 24. august [7] | 13. august (ZHRmax 116) [7] |
| 2007 | 19. júl – 25. august [8] | 13. august (ZHRmax 93) [8] |
| 1972 | 12. august : pravdepodobne najviac meteorov v histórii [9] |
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Hambálek, Ľubomír; Koza, Július; Pittich, Eduard (2017), „Súpis termínov z astronómie (pokračovanie)“, Kultúra slova (Bratislava; Martin: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied; Matica slovenská) 51 (2): 83, ISSN 0023-5202, https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2017/2/ks2-2017.pdf#page=82
- ↑ a b c PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Perzeus, s. 294 – 295.
- ↑ Hambálek, Ľubomír; Koza, Július; Pittich, Eduard (2017), „Súpis termínov z astronómie (pokračovanie)“, Kultúra slova (Bratislava; Martin: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied; Matica slovenská) 51 (2): 82, ISSN 0023-5202, https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2017/2/ks2-2017.pdf#page=82
- ↑ How to See the Best Meteor Showers of the Year: Tools, Tips and 'Save the Dates' [online]. nasa.gov, [cit. 2010-11-16]. Dostupné online. Archivované 2012-07-21 z originálu.
- ↑ How to See the Best Meteor Showers of the Year: Tools, Tips and 'Save the Dates' [online]. nasa.gov, [cit. 2010-11-16]. Dostupné online. Archivované 2012-07-21 z originálu.
- ↑ How to See the Best Meteor Showers of the Year: Tools, Tips and 'Save the Dates' [online]. nasa.gov, [cit. 2010-08-12]. Dostupné online. Archivované 2012-07-21 z originálu.
- ↑ a b Perseids 2008: visual data quicklook [online]. Imo.net, [cit. 2009-08-11]. Dostupné online. Archivované 2016-10-24 z originálu.
- ↑ a b Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2012-07-25]. Dostupné online. Archivované 2011-09-27 z originálu.
- ↑ STONE, Steve. Bright sky could dim nighttime viewing of meteor shower [online]. AccessMyLibrary.com, 2006-11-08, [cit. 2009-12-08]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Perzeidy