Perseus (mytológia)
Perseus alebo Perzeus (starogr. Περσεύς – Perseus) je v gréckej mytológii syn najvyššieho boha Dia a Danaé, dcéry argejského kráľa Akrisia.[1]
Argejskému kráľovi Akrisiovi veštba predpovedala, že ho zabije vlastný vnuk.[2] Kráľ veril, že keď zatvorí svoju dcéru Danaé pred svetom do podzemnej komnaty (podľa inej verzie do veže), nespozná žiadneho muža.[2][3] Lenže do Danaé sa zaľúbil boh Zeus a tomu komnata nebola prekážkou. Premenou na zlatý dážď prenikol k zatvorenej mladej žene.[2] Z lásky Dia k Danaé sa potom narodil Perseus.[2][4]
Keď sa Akrisios dozvedel o narodení vnuka, dal urobiť veľkú truhlicu, do ktorej Danau a Persea zavrel a truhlicu prikázal hodiť do mora.[2] Diovmu synovi a jeho matke však nebolo súdené ešte zomrieť. Vlny ich odniesli k brehu ostrova Serifos, kde ich vylovil rybár Diktys a zaviedol ich k svojmu bratovi serifskému kráľovi Polydektovi, ktorý ich úctivo prijal, veď krásnou ženou, do ktorej sa zaľúbil sám najvyšší boh, smrteľník nepohrdne.[2] Ujal sa aj jej syna a poskytol mu kráľovskú výchovu. Polydektes sa do Danaé zaľúbil a venoval jej všemožnú pozornosť, dokonca väčšiu, ako jej bolo milé. Tým si ale jej sympatie nezískal. Po rokoch márneho zvádzania, jej syn Perseus vyrástol do mužného veku a on v ňom videl prekážku v jeho ľúbostných zámeroch.[5] Netrúfol si však proti nemu otvorene vystúpiť, preto sa pokúsil zbaviť sa ho tak, že vyslovil pred ním pochybnosť o jeho božskom pôvode a vyzval ho, aby to dokázal splnením nadľudskej úlohy.[5][4]
Perseus súhlasil a Polydektes mu dal úlohu, aby odťal hlavu Medúze Gorgóne, pod ktorej pohľadom každý skamenel. Keď sa potom Perseus vydal na cestu, kráľ si myslel, že zahynie a ani netušil, že si Perseus, ktorý bol obdarený mimoriadnou odvahou, získa priazeň a aj pomoc bohov. Boh Hermes ho obdaroval mečom, ktorý preťal aj kameň, a bohyňa Aténa mu dala lesklý medený štít, v ktorom sa videl ako v zrkadle. Takto vyzbrojený prešiel mnoho kráľovstiev, spoznal mnoho národov a prekonal mnoho nástrah, ktoré ľuďom kladú panovníci i lupiči. Napokon prišiel do chmúrnej krajiny, kde žili Graie, sestry Gorgón, ktoré poznali cestu k svojim sestrám.[5] Graie boli tri a mali spoločný jeden zub a jedno oko. Perseus počkal na okamih, keď si oko vymieňali a vzal im ho. Pod hrozbou, že im ho nevráti, ich donútil, aby mu cestu k svojim sestrám Gorgonám prezradili.[5] Perseus sa potom vybral opísanou cestou, ktorá viedla cez háj, kde Persea obdarili dobré nymfy tromi užitočnými darmi. Tými darmi boli prilba boha Háda, ktorá robila človeka neviditeľným, kapsa, ktorá sa podľa potreby zväčšovala alebo zmenšovala a sandále, ktoré umožnili človeku lietať.[6]
Perseus si sandále obul a po dlhom vzrušujúcom lete zazrel z výšin Gorgony, ktoré spali na brehu mora. Dve z nich boli nesmrteľné, jedine Medúza bola smrteľná.[5] Aby sa mohol na ne pozrieť zblízka, nastavil si lesklý štít a pozeral sa do neho ako do zrkadla, lebo inak by skamenel. Keď sa nevedel rozhodnúť na ktorú z Gorgón má zaútočiť, objavil sa pri ňom boh Hermes a ukázal na krajnú, ktorá ležala pri samom mori. Perseus sa v okamihu na ňu z oblakov vrhol. Hady na jej hlave však zacítili nebezpečenstvo a začali syčať. Lenže Perseus sa nezľakol, kým Medúza otvorila oči, jedným úderom meča jej odsekol hlavu, vložil ju do svojej kapsy[7] a bleskurýchlo vyletel do výšky, lebo z Medúzinej vytekajúcej krvi sa vytvoril obor Chrysaor a aj okrídlený kôň Pégasos.[5][8] V tom sa zobudili aj Gorgóny a vyleteli za ním, aby pomstili smrť svojej sestry, ale Perseus im s prilbou na hlave neviditeľne zmizol. Perseus potom na ceste domov zablúdil a ocitol sa na severozápade Afriky, kde žil Titan Atlas, ktorý bol za vzburu proti bohom odsúdený na to, aby podopieral nebeskú klenbu. Atlas bol k cudzincom nedôverčivý, lebo vedel, že raz príde Diov syn a veľmi mu ublíži. Keď sa ho potom Atlas pokúšal zajať, Perseus vytiahol z kapsy Medúzinu hlavu a Atlas skamenel. Takto skamenený leží na severe Afriky dodnes.[4]
Keď znova vzlietol do výšin, z kapsy mu začala presakovať krv z Medúzinej hlavy. Z kvapiek dopadajúcich na zem sa rodili jedovaté hady. Ďalšou jeho zastávkou bola Etiópia. V tejto krajine vládol kráľ Kéfeus a Perseus sa rozhodol, že ho navštívi. Keď potom letel nad pobrežím Etiópie, uvidel krásnu dievčinu prikutú ku skale a pristál pri nej.[7] Od dievčiny sa následne dozvedel, že sa volá Androméda a že je dcérou Kéfea a jeho manželky Kasiopeie. Ku skale ju vraj prikuli preto, aby svoju vlasť vykúpila od morskej obludy, ktorú poslal boh Poseidón, lebo jej matka urazila morské nymfy Nereidy.[7] Ako sa rozprávali, obluda sa z morských hlbín vynorila a namierila rovno ku skale. Androméda ešte očami hľadala rodičov, ktorí stáli neďaleko, aby sa s nimi pohľadom rozlúčila. Perseus však v tej chvíli vytasil meč a zvolal, že ju zachráni, ak sa stane jeho manželkou. Rodičia i Androméda s radosťou súhlasili. Nato vzlietol do výšky a vrhol sa na obludu. Keď už zranená vyliezala na breh, Perseus ju tromi údermi meča dorazil. Následná Perseova návšteva u kráľa sa skončila svadobnou slávnosťou.[9] Keď bola hostina v najlepšom, do hodovnej siene vpadol oddiel vojakov, ktorých viedol Andromedin bývalý nápadník Fineus.[10] V hodovnej sieni sa následne rozpútal boj, v ktorom víťazil Fineus, lebo bol ozbrojený a svadobčania nie. Keďže presila nepriateľa bola veľká, Perseus neváhal, zvolal na svojich priateľov, aby odvrátili hlavu a vytiahol z kapsy Medúzinu hlavu. Fineus a jeho vojaci v okamihu skameneli.[7][4]
Perseus sa po svadbe vrátil na Serifos a to práve včas, lebo Polydektes už poslal vojakov k Diovmu chrámu, kde sa Danaé pred ním ukryla.[7] Keď sa potom pred Polydektom namiesto Danay zjavil Perseus, kráľ neveril svojim očiam a hneď ako mu Perseus povedal, že Medúsinu hlavu priniesol,[11] vypukol v smiech a Persea nazval chvastúňom. Perseus mu však na dôkaz hlavu Medúzy ukázal a Polydektes na mieste skamenel.[7] Keďže Perseus netúžil po vláde v Serife, odovdal ju Polydektovmu bratovi Diktyovi a vrátil sa i s manželkou do rodného Argu. Potom ako jeho starý otec z obavy zo starej veštby z Argu ušiel, ujal sa vlády.[4]
Perseus potom vládol šťastne a v mieri až do chvíle, keď sa jeho starý otec vrátil do Argu. Akrisios bol po rokoch presvedčený, že mu už od Persea nehrozí nebezpečenstvo a prišiel do Argu na slávnostné hry, kde ho Perseus nešťastnou náhodou zasiahol diskom do hlavy. Jeho osud sa tak naplnil. Perseus zo žiaľu, že zabil svojho starého otca, prenechal vládu v Argu svojmu priateľovi Megapethovi[12] a odišiel do Tiryntu, kde vybudoval mocné hradby. Perseus a Androméda sa po smrti z vôle bohov premenili na súhvezdia, ktoré ľudia za jasných nocí vidia dodnes. Na zemi zanechali slávnych potomkov. Ich najstarší syn Alkaios sa stal kráľom v Tirynte. Synovia Élektryón a Sthenelos vládli v Mykénach. Statočnými mužmi boli aj Méstor a Heleios a aj ich zať Periéres, za ktorého sa vydala dcéra Gorgofoné. Naslávnejší však bol ich vnuk Hérakles.[4]
Referencie a bibliografia
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 342.
- ↑ a b c d e f Apollodoros z Atén, Bibliotheca, 2,4,1.
- ↑ Atlas mytológie. Bratislava : Ikar, 2001. ISBN 80-551-0152-3. S. 71-72.
- ↑ a b c d e f Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 374-377.
- ↑ a b c d e f Apollodóros z Atén, Bibliotheca, 2,4,2.
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 3,17,3.
- ↑ a b c d e f Apollodoros z Atén, Bibliotheca, 2,4,3.
- ↑ Hesiodos, Theogonia, 280.
- ↑ Herodotos, História, 7,61.
- ↑ Ovidius, Metamorphoses, 5, 8-40.
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 1,22,7.
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 1,16,3.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Perseus.
| Prabohovia |  | |
|---|---|---|
| Olympskí bohovia | ||
| Hrdinovia | ||
| Bytosti | ||
| Ďalšie témy | ||