Partizánske boje v Mlynkoch a prepad Vondrišela

Partizánske boje v Mlynkoch a prepad Vondrišela
Súčasť Slovenského národného povstania
Dátum 11. september – 20. október 1944 Miesto Mlynky, Vondrišel Výsledok Partizáni držali 6 týždňov pozície v údolí Hnilca
Protivníci
Partizánska brigáda Jánošík, partizánska brigáda Gottwald	Heimatschutz
Velitelia
Ján Katrušin
Historický portál

Slovenské národné povstanie
Ružomberok – Brezno – Liptov – Strečno – Spiš – Trnava, Hlohovec, Sereď – Nitra – Kartoffelernte – Obišovce – Telgárt – Priekopa – Rajecká dolina – Tri Duby – Ostrô – Baťovany – Prievidza – Piešťany – Svätý Kríž nad Hronom – Beskydy – Mlynky, Vondrišel – Čremošné – Jalná – Vinné – Poľana – Veľký bok

Partizánske boje v Mlynkoch a prepad Vondrišela boli povstalecké akcie v údolí Hnilca v septembri a októbri 1944. Mlynky obsadil 11. septembra 1. oddiel Jána Katrušina partizánskej brigády Jánošík a držal tento najvýchodnejší cíp povstaleckého územia až do záverečnej ofenzívy nemeckých vojsk 20. októbra. Z Mlynkov podnikali partizáni diverzné akcie. 1. októbra prepadli prekvapivým útokom nemeckú obec Vondrišel. Po zahájení generálnej nemeckej ofenzívy boli partizáni z obce vytlačení a ustúpili z údolia Hnilca a popod Kráľovu hoľu do Pohorelej. Asi 10 000 príslušníkov nemeckej menšiny Dolného Spiša bolo ešte na jeseň 1944 evakuovaných do Rakúska a Sudetonemeckej župy. Vondrišel bol oslobodený 24. januára 1945.

Vondrišel

Obec Vondrišel bola založená nemeckými kolonistami a silné nemecké povedomie si zachovala až do čias Československej republiky. Od roku 1938 v obci prevážil vplyv Deutsche Partei a pod jej kuratelou dochádzalo k radikalizácii domácej mládeže. Dochádzalo k maľovaniu hákových krížov na domy občanov českej a židovskej národnosti a od roku 1939 aj k fyzickým napadnutiam (napadnutie obvodného notára na ulici, vybitie okien na dome riaditeľa slovenskej ľudovej školy). Po vyhlásení Slovenskej republiky v celej hnileckej doline stúpla nezamestnanosť kvôli zatváraniu baní. Deutsche Partei organizovala cesty obyvateľstva za zárobkami do Nemecka. Viacerí občania obce nastúpili na vojenskú službu v slovenskej armáde na východnom fronte. Niektorí príslušníci nemeckej menšiny dobrovoľne vstúpili do SS a bojovali na viacerých bojiskách, dokonca slúžili aj ako dozorcovia v pracovných a vyhladzovacích táboroch. 39 občanov padlo alebo ostalo nezvestnými. V júli a auguste 1944 sa nálady obyvateľstva začali meniť. Viacerí povolanci neuposlúchli povolávací rozkaz do SS. Chýry o partizánskych aktivitách hlavne na železnici vyvolali antifašistické nálady. Niektorí občania Vondrišla hľadali spojenie s odbojárskymi skupinami. V časti Tretí Hámor rokovali o príprave založenia národného výboru.

Predohra

Po vypuknutí Slovenského národného povstania ostala Hnilecká dolina mimo povstaleckého územia. Stočlenná nemecká skupina Vosshagen postupovala z Košíc cez Štós, Smolník a Švedlár v sprievode ozbrojených domobrancov až do Vondrišla, kde obsadili žandársku i železničnú stanicu, poštu a vyhlásili mobilizáciu všetkých mužov vo veku 18 – 50 rokov. Oddiel za pomoci miestnych cigánov vybudoval na okraji obce päť guľometných hniezd. V časti Hütterstein nemecká jednotka napadla technický prápor slovenskej armády, ktorý sa presúval z Krompách na povstalecké Horehronie. V boji 13 vojakov padlo, 23 vojakov bolo nezvestných. Na príkaz nemeckých veliteľov sa v rozhlase vysielala výzva pre všetkých zbrane schopných mužov, aby sformovali ozbrojené skupiny domobrany vo všetkých nemeckých a zmiešaných obciach na Spiši.

Nemecký úderný pluk 1. tankovej armády vytlačil povstalecké jednotky zo Spiša a nemecké jednotky dokonca 4. septembra dobytím Telgártu vstúpili na Horehronie. Povstaleckými protiútokmi pri Telgárte 4. až 9. septembra bol nemecký postup zastavený.

Bojov pri Telgárte sa zúčastnil aj 1. oddiel Jána Katrušína partizánskej brigády Jánošík, ktorý bol po bojoch vyčerpaný. Preto veliteľ brigády Ernest Bielik privítal žiadosť veliteľstva 1. čs. armády o nasadenie jednotiek brigády na dovtedy pokojnom východnom okraji povstaleckého územia a rozkázal oddielu, aby sa od Telgártu presunul cez Rejdovú do Dobšinej a odtiaľ 11. septembra do Spišškých Mlyniek.

Mlynky

1. oddiel Jána Katrušína partizánskej brigády Jánošík obsadil Mlynky 11. septembra a ubytoval sa v opustených domoch. Štáb oddielu sa usídlil v škole.

Prvú akciu v novom priestore vykonali partizáni 16. septembra v priestore Grettel západne od Hnilčíka. Po zachytenú telefonátu nemeckých vojakov s kanceláriou baní v Mlynkoch (Nemci žiadali vydanie 1500 kg výbušnín) partizáni prepadli a ukoristili 2 nákladné autá s výbušninami (údajne bolo zabitých 25 Nemcov). Druhý podobný prepad áut na Hnilčíku vykonali 21. septembra.

Po úspešnom útoku povstaleckej II. taktickej skupiny od Telgártu smerom na Vernár, Hranovnicu, Hrabušice a Dobšinskú ľadovú jaskyňu bolo nadviazané spojenie Katrušinovho oddielu v Mlynkoch s povstaleckým územím aj údolím Hnilca. 27. septembra navštívil Katrušinov oddiel v Mlynkoch veliteľ brigády Ernest Bielik.

Vo Vondrišli vznikla 21. septembra ozbrojená skupina nemeckého Heimatschutzu. Rezidenciu mali v hoteli Jeleň a v budove žandárskej stanice. Oddiel strážil objekty a úseky ciest v okolí Vondrišela. V hoteli Jeleň sídlilo tiež nemecké veliteľstvo a ukrajinský oddiel SS. Jeho veliteľ Lenčuch bol obávaný v celom okolí. Gestapo malo pobočku vo Švedlári.

Prepad Vondrišela

Už 20.septembra 1944 prišli na Dolný Spiš pokyny o evakuácii nemeckej menšiny do Sudetonemeckej župy a Rakúska. Prvý transport z Vondrišla, Švedlára a Gelnice odchádzal 27.septembra 1944. Z oblasti bolo postupne pod dohľadom Heimatschutz-u a vojenských hliadok vysídlených takmer 10 000 osôb. Evakuovaní si mohli vziať max. 30 kg batožiny na cestu.

Dňa 1. októbra vykonalo 65 mužov Katrušinovho 1. oddielu v spolupráci s partizánskou brigádou Gottwald (asi 100 mužov) prepad obce Vondrišel. Cieľom útoku bolo zničenie jednotky Heimatschutz-u, vyradenie opevnení, prerušenie spojenia a získanie zásob.

Partizáni sa cez Hámre presunuli k železničnému mostu, jedno družstvo sa presunulo do nemeckého tyla k cintorínu. Partizáni nečakaným útokom o polnoci obsadili bez vlastných strát mesto, poštu, žandársku stanicu a obecný úrad. Boj trval 4 hodiny, vypukli požiare, civilné obyvateľstvo utieklo do lesov. Nemci stratili 15 mužov (padli dvaja domáci príslušníci Heimatschutz-u, niekoľko nemeckých vojakov, štyria boli zajatí). Partizáni ukoristili guľomet, 17 pušiek, 56 granátov a značné zásoby potravín z obchodov a z domov obyvateľstva, ktoré vyrabovali,, pričom zničili 5 nákladných áut a motorovú striekačku. Po útoku sa z Vondrišela partizáni stiahli. Cestou späť na stanici v Hnilci objavili dva nákladné vagóny s dámskym oblečením a balíčkami pre nemeckých vojakov. Časť koristi rozdelili obyvateľom Mlyniek a časť poslali na štáb brigády do Bujakova.

Nemecká odveta bola krutá. 40 – ročná poštárka Zuzana Lesňáková (rodená Sýkorová) bola označená za účastníčku prepadu. Pri prehliadke jej domu údajne Heimatschutz našiel zbrane. Po trojdňovom mučení bola 12. októbra na námestí obesená, jej dom vypálený a na druhý deň po jej poprave pod visiace telo hodili mŕtvolu zastreleného partizána N. Vorobjova z Kyjeva. Po troch dňoch mŕtvoly zahrabali na mrhovisku.Jeden muž bol odsúdený na telesný trest 50 palíc a dve ženy na trest 25 palíc, rozsudok bol vykonaný potupne na verejnosti. Po prepade Heimatschutz znásobil protipartizánske pátracie akcie, organizoval represívne opatrenia, podpaľoval horárne, senníky i lesné koliby, aby sťažil partizánom pobyt v horách. Začiatkom novembra po mučení odviezli štyroch zatknutých antifašistov z Vondrišela do koncentračných táborov.

Záverečné boje v Hnileckej doline

9. októbra Nemci prekvapivým útokom o 17:00 vytlačili partizánov z Mlynkov a v obci rabovali. Ráno partizáni za pomoci vojenských posíl z Dobšinej Nemcov z obce vytlačili, tí pred ústupom obec zapálili. V októbri sa do priestoru Mlyniek presunul aj 3. oddiel brigády npor. Vozňuka. Oddiely vykonali v danej oblasti doplňujúcu mobilizáciu bojaschopných mužov.

19. októbra, v čase, keď časti 1. a 3. oddielu boli na prepade nemeckých jednotiek v Spišskej Hute, zahájili Nemci útok na Mlynky od Bielej Vody, z Havranej doliny a od Rakovca. Partizáni po 27 hodinovom boji museli ustúpiť s veľkými stratami k Stratenej. Na druhý deň sa protiútokom pokúsili Mlynky opäť obsadiť, no neuspeli. Pri ústupe vyhodil Katrušinov oddiel do povetria železničný tunel medzi Mlynkami a obcou Hnilec a presunul sa popod Kráľovu hoľu 25. októbra do Pohorelej, ktorá bola vtedy ešte súčasťou povstaleckého územia. Podobnou trasou ustupoval aj 3. Vozňukov oddiel, ktorí pri ústupe vybojovali 23. októbra pri Šumiaci bitku s 300 člennou nemeckou jednotkou sprevádzanou 2 tankami, ktorú zatlačili k Telgártu. Povstalci sa v snahe znemožniť nemecký prienik dolinou Hnilca pokúsili vyhodiť do povetria aj skalnú bránu v Stratenskom kaňone, ktorou viedla jediná cesta údolím. Samotná brána sa zrútila až niekedy v roku 1947 – 1948.

Dohra

Vondrišel bol oslobodený 24. januára 1945 Červenou armádou. Z obce podľa údajov Miestneho národného výboru z 20.júna 1945 bolo orgánmi sovietskej bezpečnosti 31 občanov (nielen nemeckej národnosti) zatknutých a deportovaných do gulagov (prevažne v Kemerskej oblasti), kde časť zahynula a ostatní sa postupne vracali až do roku 1949.

Správa partizánskej brigády Gottwald pre Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia uvádza „Rozdrvené: Dve nemecké posádky – vo Vondrišeli a Kokave, kde bolo zabitých 71 a ranení 4 nemeckí vojaci a dôstojníci.“.