Pŕhľava dvojdomá

	Pŕhľava dvojdomá
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	rastliny (Vegetabilia)
Podríša (subregnum)	zelené (Viridiplantae, Chlorobionta)
Vývojová línia	cievnaté (Tracheophyta)
Vývojová vetva	semenné (Spermatophyta)
Skupina	krytosemenné (Angiospermae)
Oddelenie	magnóliorasty (Magnoliophyta)
Trieda (classis)	dvojklíčnolistové (Magnoliopsida)
Podtrieda (subclassis)	hamamelové
Rad (ordo)	ružotvaré (Rosales)
Čeľaď (familia)	pŕhľavovité (Urticaceae)
Rod (genus)	pŕhľava (Urtica)
Druh (species)	pŕhľava dvojdomá (U. dioica)
Vedecký názov
	Urtica dioica; Carl Linné, 1753
Synonymá
	Urtica major, Kanitz 1862
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Pŕhľava dvojdomá alebo staršie žihľava dvojdomá (lat. Urtica dioica) je rastlina z čeľade pŕhľavovité (Urticaceae). Používa sa ako liečivá rastlina a ako krmovina pre hydinu.

Rozšírenie

Prirodzene sa vyskytuje na severnej pologuli a šíri sa do Južnej Ameriky. Na Slovensku je rozšírená na celom území a vo všetkých výškových stupňoch. Ľudia ju s obľubou pestujú v záhradách.

Vzhľad

Statná vytrvalá dvojdomá bylina dorastajúca do výšky 25 až 130 cm, výnimočne až 2 m. Stonky sú priame nevetvené (u vyšších rastlín sa však v hornej polovici môžu vetviť). V zemi vytvárajú plazivý žltkastý podzemok. Listy sú jemne ochlpené, srdcovitého tvaru, špicaté a pílkovito ozubené. Kvitne od júna do augusta. Samčie kvetenstvo je latovité, priame a previsnuté, samičie klasovité alebo hroznovité a kratšie, počas kvetu priame. Okvetie je zelenkavé. Kvety sú jednopohlavné, spravidla dvojdomé, výnimočusporiadania, v tom prípade je kvetenstvo obojpohlavné. Plodom sú vajcovité bobuľky. Celá rastlina je pokrytá jemnými chĺpkami. Predtým sa tradovalo, že tieto chĺpky obsahujú kyselinu mravčiu, posledné výskumy však ukázali, že je to zmes troch chemikálií – histamínu dráždiaceho kožu, acetylcholínu vyvolávajúceho pocit pálenia a sérotonínu zvyšujúceho účinok (vnímanie) dvoch predchádzajúcich látok.

U ľudí stačí minimálne množstvo zmesi týchto chemických látok (približne 100 nanogramov, jedna desaťmilióntina gramu), aby sa vytvorila typická reakcia kože podobná poštípaniu ovadom. Pŕhľava ponorená do horúcej vody alebo pošliapaná stráca „pálivé“ účinky.

Predchádzajúci popis nemôže byť vyčerpávajúci, pretože ide o veľmi premenlivý druh nadobúdajúci mnoho rozličných foriem. Preto existujú aj opisy mnohých vnútrodruhových taxómov na báze poddruhov a variet.

Stanovisko a ekológia

Pŕhľava dvojdomá je nitrofilný druh, ktorý hojne rastie na miestach, kde dochádza k hnilobným procesom, alebo kde je veľké nahromadenie biomasy, na rumoviskách, na pobrežných porastoch pozdĺž ciest, vo vlhkých lesoch, okolo plotov od nížin až po horské oblasti.

Význam a účinky

Je zbieraná ako liečivá rastlina veľmi širokého použitia. Rastlina má vysoký obsah vitamínu C, stimuluje krvný obeh, podporuje tvorbu červených krviniek, znižuje hladinu glukózy v krvi, má mierny močopudný účinok, priaznivo pôsobí na kvalitu vlasov. Pije sa aj ako čaj. Za zdraviu prospešné sa považujú pokrmy z nej pripravené. Pŕhľavové polievky, čerstvé šaláty, špenáty. Ako dôležité obohatenie potravy sa sekané listy pridávajú do potravy hydiny. Zo stonky sa dá vyrobiť priadza, avšak veľmi nízkej kvality.

Zbiera sa list, vňať, zriedka koreň a semená. Taktiež sa kvapká na hnisavé rany vo forme oleju.