Preskočiť na obsah

Orešnica perlavá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Orešnica perlavá
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1])
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Nucifraga caryocatactes
Linnaeus, 1758
Synonymá
orešnica perlovaná,
orešnica perlová

Mapa rozšírenia orešnice perlavej (bez zahrnutia orešnice južnej a kašmírskej)
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Orešnica perlavá (iné názvy pozri nižšie; lat. Nucifraga caryocatactes) je druh vtáka z rodu orešnica (Nucifraga) z čeľade krkavcovité. Žije v palearktíde v ihličnatých a zmiešaných lesoch.[3]

Názvy

[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenské názvy tohto druhu sú: orešnica perlavá[4][5][6], orešnica perlovaná[4], orešnica perlová[4]; zriedkavo: oriešnica perlavá[7]. Staršie slovenské názvy tohto druhu sú: orešník[8], [bohemizmus] orešník kropenatý[9], [bohemizmus] orešnica kropenatá[10], orešnica jedľová[11], [bohemizmus] žaludník[12], orechotĺk (resp. orechotluk)[13], chocholúš[14], sojka[15][14] [názvy chocholúš a sojka označujú aj sojku obyčajnú]. Starší alebo ľudový názov je: orešnica[16][5][17], oriešnica[18] a orešiak[19][20].

Ľudové názvy sú: orešiarka[21][5], orešniak[5] [porovnaj vyššie uvedený podobný tvar orešiak], orieškár[5], orechár[5], orešná vranka[5] (alebo orešná vránka[18]), oriešnica čierna[5], čierna sojka[5], sojka - orešnica[22], kedrovka[9].

Systematika

[upraviť | upraviť zdroj]

Rozsah druhu

[upraviť | upraviť zdroj]

Do začiatku 21. storočia bol druh orešnica perlavá obyčajne poňatý širšie než dnes, keďže zahŕňal aj to, čo sa dnes obyčajne zaraďuje ako samostatný druh orešnica južná (Nucifraga hemispila) a trochu staršie zahŕňal aj to, čo sa dnes obyčajne zaraďuje ako samostatný druh orešnica kašmírska (Nucifraga multipunctata). V prípade zahrnutia orešnice južnej i kašmírskej je vlastne druh orešnica perlavá zhodný s celým rodom orešnica (Nucifraga) okrem amerických populácií tohto rodu.[23][24][25][26] V súčasnosti (t. j. okolo roku 2020) sa síce väčšinou orešnica perlavá uvádza tak, že nezahŕňa orešnicu južnú ani kašmírsku, ale podľa fylogenetických analýz sú príbuzenské vzťahy medzi orešnicou perlavou, južnou a kašmírskou nejasné, takže aj vyššie uvedené staršie širšie vymedzenia orešnice perlavej môžu byť naďalej platné[27].

Vnútorná systematika

[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasný úzko vymedzený druh orešnica perlavá sa obyčajne delí na nasledujúce poddruhy:[28][5][29]

Na Slovensku žije poddruh orešnica perlavá európska a invázne nepravidelne prilieta poddruh orešnica perlavá sibírska.[30][3]

Opis

[upraviť | upraviť zdroj]

Telo je má čiernohnedé sfarbenie, s bielymi škvrnami na konci pier. Chvost je čierny s bielou obrubou na konci. Zobák a nohy sú čierne. Oči sú tmavohnedé.[31]

Orešnica perlavá (v tradičnom ponímaní, čiže vrátane orešnice južnej a kašmírskej) má dĺžku tela 31[32] - 32 cm[33] a váži 150 - 200 g.[30]

Hlas

[upraviť | upraviť zdroj]

Hlas "krér"

23 s., Česko.

Najčastejšie sa ozýva opakovaným drsným "rrraa"[33] či "krér"[32], alebo tichým "arrrrr"[33] či "kror"[32].

Biotop

[upraviť | upraviť zdroj]

Orešnica perlavá žije na Slovensku najmä v zmiešaných, ihličnatých a málo v listnatých lesoch.[30] Nachádza sa v lesnatých oblastiach, ktoré spestrujú lúky, pasienky a holiny. Obľubuje miesta s dostatkom smrekových mladín.[3]

Hniezdenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Orešnica perlavá hniezdi iba raz do roka, hniezdo si stavia najmä na ihličnatých stromoch blízko kmeňa od 3 m vyššie (najnižšie nájdené na Slovensku bolo 1,5 m). Hniezdo je budované oboma rodičmi, z vonkajšej strany suchými konárikmi ihličnatých stromov a práchnivým drevo, prípadne blatom, vo vnútri jemnými rastlinkami, trávou, machom i perím. Priemer hniezda býva približne 30 cm, výška 15 cm. Samica zniesie 3 - 5 beľavých vajíčok s fiaľovými a zelenkavými škvrnami a sedí na nich 17 - 19 dní. Samec jú kŕmi. Po vyliahnutí mláďat sa o ne rodičia starajú 25 dní.[30]

Potrava

[upraviť | upraviť zdroj]

Živí sa rastlinami, orieškami a semenami. Na zimu si chystajú zásoby, podobne ako sojka obyčajná, vo Vysokých Tatrách vyhľadávajú v zime pri chatkách odpadky.[30] Počas invázie poddruhu orešnica perlavá sibírska v roku 1968 boli pozorované koncom augusta na slivkách.[30]

Ochrana na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 1000 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).[34]

Ohrozenosť a stav

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov orešnica perlavá patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci, populácia je hodnotená ako klesajúca z dôvodu deštrukcie lesných biotopov ako napríklad na Taiwane. Stavy v Európe boli v rokoch 1980 – 2013 stabilné.[1] Podľa výsledkov paneurópskeho sčítania bežných druhov vtákov bol trend orešnice perlavej v Európe za roky 1980  – 2017 stabilný[35].

Výskyt a stav na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Populácia žijúca na Slovensku je stála, na jeseň zalietajú orešnice do údolí pre dozrievajúce lieskové oriešky a nad hranicu lesa za limbovými orieškami, niekedy aj väčšie vzdialenosti, napríklad z Nízkych Tatier do Vysokých Tatier[30]. Prelietavá je severská populácia, tie na Slovensko prilietajú na jeseň a v zime, sú málo plaché. Nedostatočne preskúmané sú invázne výskyty sibírskeho poddruhu orešnica perlavá sibírska (Nucifraga caryocatactes macrorhynchos), v minulosti v rokoch 1910, 1911, 1912, 1931, 1933, 1954, 1968[30] a naposledy v roku 1985.[3]

Žije v ihličnatých lesoch vo vrchoch stredného a východného Slovenska najmä od 600 - 1 200 m n. m..[3] Najvyššie položené hniezdiská sú vo Vysokých Tatrách 1 500 m n. m.[30]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 4 000 - 8 000, zimujúcich jedincov 10 000 - 20 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[3] a 2001 žiadny.[36] V roku 2014 NT* A2b - takmer ohrozený.[2][37][38] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[3]

Trend početnosti orešnice perlavej na Slovensku mal podľa sčítania bežných druhov vtákov v rokoch 2005  – 2009[39] aj v rokoch 2005  – 2012[40] výrazný pokles.

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Ilustrácia
    Ilustrácia
  • Poddruhy orešnica perlavá európska a orešnica perlavá sibírska
    Poddruhy orešnica perlavá európska a orešnica perlavá sibírska
  • Obľubuje oriešky borovice limbovej, na obrázku vidíme orešnicou opracovanú šišku.
    Obľubuje oriešky borovice limbovej, na obrázku vidíme orešnicou opracovanú šišku.
  • Malá Fatra patrí medzi pohoria, kde početnosťou prevyšuje sojku[3]
    Malá Fatra patrí medzi pohoria, kde početnosťou prevyšuje sojku[3]
  • Krátky film ako orešnica hľadá potravu
  • Vajce
    Vajce

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b IUCN Red list 2021.2. Prístup 27. novembra 2021
  2. ↑ a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. ↑ a b c d e f g h DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Dušan Karaska. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Orešnica perlavá / Orešnica perlovaná, s. 576 - 578.
  4. ↑ a b c KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
  5. ↑ a b c d e f g h i j FERIANC, O. Slovenské názvoslovie vtákov. Bratislava: Slovenská akadémia vied, 1958, S. 159-160
  6. ↑ FERIANC, O. Ornitologické názvoslovie (Ukážka z časti systematickej.). In: Slovenská reč. č. 3 1937-1938. S. 102
  7. ↑ MOŠANSKÝ, A. Avifauna Košíc. In: Zborník Východoslovenského múzea v Košiciach. Prírodné vedy. č. 1 1991. S. 116
  8. ↑ HROMÁDKA, J. et al. Slovenská vlastiveda. Bratislava: Slovenská akadémia vied a umení, 1943, S. 445
  9. ↑ a b LUSKAČ, R., JURÍČKOVÁ, V. Lovci Veľkej krajiny. Bratislava: Smena, 1964, S. 229
  10. ↑ ŠPIČKA, V. Ochrana vtáctva (Dokončenie.). In: Slovenské ovocinárstvo. č. 375-376, 1939, S. 171
  11. ↑ Obzor 1871 citovaný in: FERIANC, O. Slovenské názvoslovie vtákov. Bratislava: Slovenská akadémia vied, 1958, S. 160
  12. ↑ HAŠEK, J. et al. Osudy dobrého vojaka Švejka za svetovej vojny. Bratislava: Práca, 1955, S. 693
  13. ↑ orechotĺk. In: Historický slovník slovenského jazyka
  14. ↑ a b chocholúš. In: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí
  15. ↑ Muzeálna slovenská spoločnost̕; Slovenské národné múzeum v Martine. Sborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti (Revue de Societé de musée slovaque. Sammelwerk der Slowakischen Museumsgesellschaft). [s.l.] : Muzeálna slovenská spoločnost̕, 1903. 184 s. Dostupné online.
  16. ↑ Naše vtáctvo. In: Dom a škola. č. 4, 1894. S. 111
  17. ↑ orešnica. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
  18. ↑ a b FERIANC, O. O pôvode slovenských vtačích mien. Slovenská reč. č. 3-4. 1938-1939. S. 96
  19. ↑ [1] Archivované 2019-08-18 na Wayback Machine S. 186
  20. ↑ slovenský preklad zákona č. 225/1947 Sb. o myslivosti uvedený v knihe RICHTER, V., TAKÁČ, M. Zákon o poľovníctve. [Bratislava]: Sväz poľovníckych ochranných spolkov na Slovensku, 1948, S. 7. (citát: "orešnica perlavá - orešiak"; v českom origináli [2] je na tom istom mieste text "ořešník kropenatý")
  21. ↑ orešiarka. In: Slovník slovenských nárečí II S. 637
  22. ↑ ONDREJOV, Ľ. Zbojnícka mladosť. Bratislava: Tatran, 1949, S. 126
  23. ↑ Clements, J. F., T. S. Schulenberg, M. J. Iliff, D. Roberson, T. A. Fredericks, B. L. Sullivan, and C. L. Wood. 2015. The eBird/Clements checklist of birds of the world: v2015. [3]
  24. ↑ Nucifraga [caryocatactes, hemispila or multipunctata] (Spotted or Indian Nutcracker) - Avibase [online]. avibase.bsc-eoc.org, [cit. 2024-12-14]. Dostupné online.
  25. ↑ Animal Diversity Web [online]. animaldiversity.org, [cit. 2024-12-14]. Dostupné online.
  26. ↑ Ernst Mayr, James C. Greenway, Jr. (eds.). Check-list of birds of the world. vol. 15. 1962. S. 256-258 [4]
  27. ↑ de Raad, Jordi & Päckert, Martin & Irestedt, Martin & Janke, Axel & Kryukov, Alexey & Martens, Jochen & Red'kin, Yaroslav & Sun, Yue-Hua & Töpfer, Till & Schleuning, Matthias & Neuschulz, Eike Lena & Nilsson, Maria. (2022). Speciation and population divergence in a mutualistic seed dispersing bird. Communications Biology. 5. 429. [5] (najmä Supplementary material: [6])
  28. ↑ GILL, F. et al. Crows, mudnesters, birds-of-paradise. IOC World Bird List Version 14.2. International Ornithologists' Union. [7] prístup: december 2024
  29. ↑ Ореховки или кедровки — Nucifraga [online]. tambov-zoo.ru, [cit. 2024-12-14]. Dostupné online.
  30. ↑ a b c d e f g h i FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  31. ↑ VILČEK, F., BERGER, Z. Alas vtákov. Bratislava: Obzor. 1984. S. 264-265
  32. ↑ a b c PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  33. ↑ a b c JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  34. ↑ Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.
  35. ↑ Species trends of Nucifraga caryocatactes (Spotted Nutcracker) [online]. pecbms.info, [cit. 2021-11-22]. Dostupné online. (En)
  36. ↑ BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  37. ↑ DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  38. ↑ JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  39. ↑ SLABEYOVÁ, Katarína; RIDZOŇ, Jozef; KROPIL, Rudolf. Trendy početnosti bežných druhov vtákov na Slovensku v rokoch 2005–2009. Tichodroma, roč. 21, čís. 2009, s. 1 - 13. Dostupné online [cit. 2021-11-21].
  40. ↑ RIDZOŇ, Jozef. Vyhodnotenie trendov zo sčítania bežných druhov vtákov na Slovensku v rokoch 2005 – 2012 [online]. SOS/BL vtaky.sk, [cit. 2021-11-17]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Orešnica_perlavá&oldid=7956888“