Operácia Market Garden
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
| Západný front |
|---|
| Čudná vojna - Francúzsko - Dynamo - Británia - Dieppe - Overlord - Dragoon - Market Garden - Šelda - Hürtgenský les - Aachen - Ardeny - Varsity |
Operácia Market Garden bola spojenecká výsadková operácia počas druhej svetovej vojny, ktorej cieľom bolo zaistenie viacerých mostov v okupovanom Holandsku, tak aby bol vytvorený koridor pre postupujúce spojenecké vojská, čo by umožnilo západným Spojencom prekročiť za chodu Rýn a napadnúť nacistické Nemecko bez ďalších prekážok. Išlo o najväčšiu výsadkovú operáciu v druhej svetovej vojne a v dejinách vôbec. Uskutočnila sa medzi 17. septembrom a 25. septembrom 1944, pričom boje pokračovali až do novembra 1944.
Operácia sa spočiatku vyvíjala úspešne, obsadením mostov cez rieku Waal pri Nijmegene 20. septembra, ale hlavný cieľ – most cez Rýn v Arnheme – sa Spojencom získať nepodarilo. V ťažkých bojoch v meste a jeho okolí bola stratená prakticky celá britská 1. výsadková divízia. Rýn sa Spojencom nepodarilo prekročiť až do marca 1945.
Situácia koncom leta 1944
[upraviť | upraviť zdroj]Po ťažkých porážkach v Normandii v júli a auguste 1944, ustupovali zvyšky nemeckých vojsk z Francúzska cez Benelux k nemeckým hraniciam. Na severe spojeneckého vojska sa nachádzala 21. armádna skupina Bernarda Montgomeryho, ktorá postupovala smerom na Antverpy k severným hraniciam Belgicka. 25. až 27. augusta sa jeho vojskám podarilo prekročiť Seinu. Južnejšie 12. armádna skupina generála Omara Bradleyho už takmer dosiahla nemeckú hranicu pri meste Aachen. Medzi nimi postupovala americká 1. armáda. 6. armádna skupina generála Jacoba Deversa postupovala v južnom Francúzsku po vylodení počas operácie Dragoon. Tento rýchly postup západných spojencov však spôsoboval čoraz väčšie ťažkosti so zásobovaním, keďže miesta bojov boli čoraz ďalej od normandských pláží. Celé spojenecké vojsko bolo zásobované cez normandské pláže a z prístavu Cherbourg. Nemci o spojeneckých problémoch vedeli a snažili sa držať prístavy čo najdlhšie. Prístavy ako Dunkerque, Calais a Le Havre boli stále v rukách nacistov. Prístavné zariadenie v Breste bolo pred nemeckou kapituláciou zničené a jeho obnova trvala niekoľko mesiacov. Prístav Boulogne-sur-Mer bránilo vyše 10-tisíc nemeckých vojakov, ktorí dokonca prečíslili kanadské vojská, ktoré mali prístav obsadiť. Okrem toho 1400 britských trojtonových nákladných automobilov v tomto období muselo byť odstavených mimo službu pre problémy s motormi. Zatiaľ čo sa loďami darilo Cherbourg zásobovať pomerne úspešne, Spojenci mali problém dopraviť zásoby z prístavu k postupujúcim jednotkám. Vytvorili tzv. Red Ball Express – zásobovací systém podporovaný 5900 nákladnými automobilmi. Jeho chybou však bolo, že sám spotrebovával veľa paliva. V tomto období bol Dwight D. Eisenhower postavený pred problém, ktorej zo spojeneckých armád poskytnúť zásoby, pretože prednostné zásobovanie požadoval Montgomery aj Bradley.
Eisenhower však uprednostňoval postup Montgomeryho skupiny od Seiny k Rýnu, pretože jej cesta viedla pozdĺž pobrežia a viedla k oslobodeniu viacerých prístavov, ktoré boli pre udržanie rýchleho postupu Spojencov životne dôležité. Pri postupe na Antverpy bola prekročená rieka Somme, s ktorou maršal Model počítal ako s významnou oporou nemeckej obrany. Hrot britského útoku, XXX. zbor, postupoval koncom augusta 50 kilometrov denne. Takýto postup si však vyžadoval veľké množstvo paliva, čo nebolo z logistických príčin udržateľné. 4. septembra 1944 britská 11. obrnená divízia 2. armády prenikla k Antverpám. Aj vďaka holandskému hnutiu odporu padli prístavné zariadenia do rúk Spojencov v nasledujúcich dňoch nepoškodené. Či už pre chybu velenia alebo pre nedostatok pohonných hmôt, britské jednotky ďalej nepostupovali a severné predmestia Antverp na polostrove Zuid-Beveland zostali v rukách Nemcov. Prístav v Antverpách tak nebol použiteľný, pretože by doň žiadne zásobovacie lode cez deltu rieky Šeldy bezpečne neprešli[1].
3. septembra sa Spojencom podarilo oslobodiť Brusel aj Paríž. Ale boje o mestá na pobreží pokračovali ďalej. 22. septembra bol oslobodený Boulogne-sur-Mer. 30. septembra nakoniec aj Calais. Kanaďania ďalej útočili aj na Dunkerque, ktorý sa vydržal brániť podstatne dlhšie do jari 1945[1].
Spojenecké sily a ciele
[upraviť | upraviť zdroj]
Poľný maršal Bernard Montgomery v tomto období vypracoval plán novej operácie, ktorá by zahŕňala použitie 1. výsadkovej armády (generálporučík Lewis H. Brereton), resp. I. výsadkového zboru (generálporučík Frederick Browning). Výsadkové jednotky sa v Británii zotavovali po bojoch v Normandii. Armádu, resp. zbor, tvorili americká 82. a 101. a britská 1. výsadková divízia a 1. poľská výsadková brigáda. Tieto jednotky mali byť vysadené pozdĺž cesty do Nemecka, tak aby obsadili dôležité mosty. Táto časť operácie niesla krycie meno Market (trh). Britský XXX. zbor mal postupovať na sever, využiť výsadkármi obsadené mosty. Táto časť niesla krycie označenie Garden (záhrada). Po prípadnom úspechu by Briti mohli rozdeliť a obkľúčiť nemecké sily v Holandsku alebo vpadnúť do Porúria, významného nemeckého priemyselného centra. Na Porúrie mohla postupovať aj armáda generála Hodgesa z Arden. 4. septembra Montgomery o svojom pláne informoval Eisenhowera. Konkrétnymi cieľmi bolo:
- 101. výsadková divízia mala obsadiť mosty cez Wilhelminin kanál pri mestách Eindhoven a Son, most cez Zuid-Willems kanál pri Veghel
- 82. výsadková divízia mala získať most cez Maasu pri Grave a Nijmegene. Pri Nijmegene mala tiež zaistiť most cez Waalu. Okrem mostov museli obsadiť aj strategicky dôležité výšiny okolo cesty 69.
- 1. výsadková divízia s podporou 1. poľskej výsadkovej brigády mala dobyť most v meste Arnhem
- udržať tieto mosty a cestu číslo 69 v dĺžke asi 90 km až do príchodu hlavných spojeneckých síl, ktoré tvorili obrnené jednotky XXX. zboru generálporučíka Horrocksa.
Keby sa táto operácia podarila, výrazne by to zhoršilo situáciu nacistov na západnom fronte, v obkľúčení v Porúrí a Holandsku by boli zničené silné nemecké zoskupenia a spojencom by nestálo nič v ceste na Berlín. 10. septembra Eisenhower plán s určitými zmenami schválil. Problematickými však naďalej zostávalo viacero okolností. Hlavným problémom bolo, že Spojenci podcenili silu a stav nemeckých vojsk. Všeobecne predpokladali, že nemecké sily sú na kraji svojich síl a stačí ich prenasledovať, aby nestíhali vybudovať obranu. Briti pritom vedeli, že pri Arnheme oddychujú jednotky II. tankového zboru SS o sile najmenej dvoch tankových divízii. Ďalším, nemenej dôležitým faktom bolo, že miesta zoskokov niektorých jednotiek boli veľmi ďaleko od ich cieľov. Napr. výsadok smerujúci do Arnhemu mal zónu zoskoku severozápadne od Oosnarbeeku, asi 13 km od mosta, ktorý mali obsadiť[2]. Montgomery navyše operoval s predstavou, že do Arnhemu, ktorý bol najvzdialenejším cieľom dorazia jeho jednotky už za dva dni. Veliteľ výsadkového zboru považoval za reálne udržať ciele bez pomoci po dobu 4 dní. V neposlednom rade vystupoval ako problém fakt, že na dopravu 34 600 mužov výsadkových a klzákových jednotiek nebol dostatok lietadiel. Museli byť preto presunutí vo viacerých vlnách. Prednosť pri výsadku dostali americké divízie, ktoré boli vysadené bližšie pri fronte. Výsadkové aj pozemné jednotky mali na prípravu 6 dní. Ich výsadky sa mali uskutočniť za denného svetla v blízkosti cieľov. Celá operácia, ktorá bola veľkým hazardom, sa mala začať 17. septembra 1944.
Holandská exilová vláda v Londýne po dohode so Spojencami v rádiovom vysielaní žiadala, aby holandskí železničiari, ktorí obsluhovali železnice v Nemcami kontrolovanej krajine, zorganizovali štrajk a zamedzili alebo spomalili nemeckú železničnú prepravu na bojisko. Táto činnosť skutočne prerušila nemecké zásobovanie po železnici, ale vyvolala represálie. Nemci zastavili civilnú námornú a riečnu dopravu po celej krajine, čo neskôr viedlo k zimnému hladomoru[3].
Nemecké sily
[upraviť | upraviť zdroj]
Po neúspechoch v obrane normandského pobrežia sa nemecké sily chvatne sťahovali za Seinu. Mnoho nemeckých jednotiek buď utrpelo ťažké straty, alebo bolo v predchádzajúcich bojoch úplne zničených. Zvyšné predstavovali často už len torzá pôvodných jednotiek. Veliteľ nemeckej skupiny armád B, Walter Model, známy svojimi úspechmi pri obranných operáciách, bol poverený vybudovaním novej obrannej línie. Musel pri tom použiť silne opotrebované alebo sa len formujúce jednotky generálplukovníka Kurta Studenta, ktoré boli eufemisticky označované ako 1. výsadková armáda napriek tomu, že silu armády nikdy nedosiahli. Druhým nemeckým zoskupením bola 15. armáda generála Gustava-Adolfa von Zangena. Priamo do oblasti Arnhemu boli na odpočinok vyslané jednotky II. tankového zboru SS generála Wilhelma Bittricha. Jeho jednotky boli tiež silne oslabené predošlými bojmi. 9. a 10. tanková divízia SS, ktoré tvorili tento zbor, mali každá len okolo 3000 mužov a približne 12 tankov[2]. Boli preto rozdelené na SS-Kampfgruppe Hohenstauffen a SS-Kampfgruppe Frundsberg. (Kampfgruppe alebo bojová skupina boli nemecké improvizované vojenské jednotky menšie ako divízia, väčšinou zodpovedajúca pluku alebo práporu, nezriedka aj rote). Nemecké velenie so spojeneckou výsadkovou operáciou nepočítalo a výsadkami síce bolo dosť zaskočené, ale v nasledujúcich bojoch konalo veľmi flexibilne.
Výsadky
[upraviť | upraviť zdroj]
Nedeľa 17. septembra 1944 bol v južnom Holandsku teplý, suchý a jasný deň. V noci a ranných hodinách spojenecké letectvo uskutočnilo asi 1400 strojmi silné letecké útoky na batérie protilietadlového delostrelectva, ktoré by mohli ohrozovať dopravné lietadlá pri preprave do oblasti. Lietadlá určené na dopravu výsadkov vzlietli z anglických letísk okolo poludnia. Flotilu asi 2000 dopravných a ťažných strojov sprevádzalo 1500 stíhačiek. Spolu s klzákmi to bolo viac ako 5000 strojov. Prvé výsadky boli skutočne veľmi úspešné. Prvých 16 500 výsadkárov a 3500 príslušníkov klzákovej pechoty pristálo s veľkou presnosťou vo vytýčených zónach. Dve americké divízie pristáli blízko svojich cieľov. V porovnaní s predošlými nočnými výsadkami, keď boli niektoré jednotky zhodené až 19 km od určených zón zoskoku, bol takýto zoskok veľmi uspokojivý. Aj straty v dôsledku nepriateľskej protilietadlovej paľby boli nízke. Nemecká protilietadlová paľba nebola efektívna.
Pozemné boje
[upraviť | upraviť zdroj]Prvý deň: nedeľa 17. september
[upraviť | upraviť zdroj]
V južnej časti výsadku sa jednotky 101. výsadkovej divízie stretli iba so slabým odporom. Podarilo sa im obsadiť 4 mosty. 502. a 506. pluk boli v meste Son privítané miestnym obyvateľstvom, ale pri moste cez Wilhelminin kanál sa dostali pod paľbu batérie 88-mm kanónov a guľometov. Kým si Američania s týmto odporom poradili, Nemci most vyhodili do vzduchu. Neskôr na Američanov podnikli útoky jednotky nemeckej 59. divízie, ale tieto boli odrazené.
Severnejšie jednotky 82. výsadkovej divízie po výsadku rýchlo obsadili most pri Grave a tiež dôležitý most cez kanál Maasa-Waala pri Heumene. Hlavnou úlohou 82. divízie bolo získať výšiny Groesbeek a vybudovať obranné pozície, ktoré by zamedzili útokom z blízkeho Reichswaldu. 508. výsadkový pluk 82. divízie sa v podvečer pokúsil získať most cez Waalu pri Nijmegene, práve vo chvíli keď k nemu dorazili jednotky 9. prieskumného práporu SS. Americký útok nebol úspešný a most zostal v nemeckých rukách.
Britské výsadky mali väčšie problémy. Vysadené príliš ďaleko od Arnhemu – západne od Oosterbeeku, im trvalo 4 hodiny, kým sa dostali k mostom v Arnheme. V ceste im pri tom stáli nemecké jednotky. 1. výsadkový prápor narazil pri postupe zo severu na nemecké jednotky a bol zastavený. 2. prápor, ktorému velil generálplukovník John Frost, postupoval stredom okolo železnice, a napriek bojom južne a severne od železnice sa mu podarilo preniknúť do mesta. 3. prápor postupoval do mesta juhom pozdĺž Rýna. Nemci však po príchode výsadkárov pri Oosterbeeku zničili železničný most, a zabránili tak Britom preniknúť na druhú stranu rieky a sťažili im tak výrazne možnosť dobyť cestný most. 2. práporu sa prvým útokom cestný most obsadiť nepodarilo. Frostovi muži sa preto opevnili v domoch okolo severného vstupu na most. Práporu sa pri bojoch podarilo prepadnúť jedno z nemeckých štábnych vozidiel a v boji zlikvidovať generálmajora Friedricha Kussina aj s pobočníkom. Situácia britských jednotiek sa ešte skomplikovala po tom, čo sa im nepodarilo nadviazať spojenie s veliteľstvom. Mnohé ich vysielačky vôbec nefungovali, iné neboli v dosahu signálu. Nepodarilo sa im ani spojiť s podpornými jednotkami letectva.[2].
Nemci sa z prvotného prekvapenia spamätali pomerne rýchlo. Maršal Walter Model sa počas začiatku výsadku nachádzal v Hoteli Tafelberg v Oosterbeeku, veľmi blízko britskej zóny výsadku. Rýchlo zorganizoval obranu a evakuoval veliteľstvo na bezpečnejšie miesto. Wilhelm Bittrich medzitým vyslal prieskumný oddiel 9. tankovej divízie SS, aby posilnil obranu mostu pri Nijmegene. Výsadok pri Oosterbeeku sledovali zblízka aj jednotky SS majora Seppa Kraffta. Títo zastavili aj spojeneckú rýchlu skupinu s jeepmi, ktorá mala ako prvá náhlym výpadom získať mosty. Okolo polnoci už mal Model jasné predstavy o celej operácii a pripravil obranu Arnhemu. Faktor prekvapenia, ktorý obvykle býva na strane útočiacich vojsk pri výsadkových operáciách, sa tak minimalizoval. Nemcom sa zároveň podarilo získať kompletné plány spojeneckej operácie z havarovaného klzáku. Plány napriek zákazu so sebou niesol jeden z amerických dôstojníkov, ktorý zahynul pri havárii klzáku s celou posádkou.
Druhý deň: pondelok 18. september
[upraviť | upraviť zdroj]Ráno nedovolilo nepriaznivé počasie s nízkou hmlou odštartovať britským dopravným lietadlám s posilami. O 09:30 sa z Nijmegenu začali vracať prieskumné jednotky 9. práporu SS, aby podporil vojakov bojujúcich v Arnheme. Frostovi vojaci na severnom konci mostu opevnení okolo nemocnice svätej Alžbety na nich spustili silnú paľbu a kolónu vozidiel zlikvidovali. Padol aj veliteľ práporu SS-Hauptsturmführer Gräbner. Severný koniec mosta tak zablokovali zničené vozidlá. Posily 1. výsadkovej divízie pri Arnheme sa začali vysadzovať okolo 15:00. Generál Urquart sa osobne vydal s 2. južnostaffordshireským plukom a 11. práporom na pomoc za 1. a 3. práporom bojujúcimi na západe mesta, aby mohol efektívnejšie riadiť postup. Auto s Urquartom a jeho pobočníkom však bolo pri pouličnom boji napadnuté Nemcami, čo ho prinútilo skrývať sa v jednom z domov na okraji Arnhemu bez spojenia s ostatnými jednotkami[2]. 4. prápor, ktorý bol vysadený ako posila divízie, sa čoskoro po výsadku dostal pod nepriateľskú paľbu a bol nútený ustúpiť z oblasti výsadku.
Večer sa podarilo jednotkám XXX. zboru dosiahnuť pozície 101. výsadkovej divízie. Keďže bol most pri meste Son zničený, začala urýchlená stavba tzv. Baileyho mostu. 82. divízia sa pokúšala celý deň obsadiť železničný most pri Nijmegene, ale nebola úspešná.
Tretí deň: utorok 19. september
[upraviť | upraviť zdroj]
Situácia britskej výsadkovej divízie bola čoraz beznádejnejšia. Časť jej vojsk bola obkľúčená Nemcami medzi Oosterbreekom a okrajom Arnhemu. Časť 1. a 3. brigády spolu s 2. južnostaffordshireským plukom a 11. práporom sa pokúsili prelomiť nemeckú obranu a spojiť sa s jednotkami 2. práporu pri moste. Po rozvidnení sa však Briti dostali do ťažkej paľby. 1. prápor bol zastavený a jeho pozície sa rozpadli, zvyšky jednotky spolu s pozostatkami 3. práporu ustúpili. 2. južnostaffordshireský pluk bol zničený. 11. prápor, ktorý dovtedy utrpel len ľahké straty, bol zničený pri pokuse o obsadenie výšin severne od mesta. Asi 500 mužov, ktorí z týchto útočiacich jednotiek prežilo, sa stiahlo späť na západ do Oosterbeeku. Po strate pristávacích plôch a zlému počasiu v Anglicku sa nepodarilo prepraviť poľskú brigádu. Komplikované bolo aj zásobovanie, pretože viaceré vytýčené zóny zhodenia zásob obsadili Nemci. Zásoby sa k výsadkárom darilo dopravovať iba za cenu veľkých obetí a hazardu posádok dopravných strojov. Druhý prápor, ktorý sa držal v pozíciách v Arnheme na sever mostu, mal v utorok asi 600 bojaschopných mužov. Nemci postavenia práporu silne ostreľovali mínometnou a delostreleckou paľbou. Na likvidáciu jednotlivých domov používali aj tanky. Britom sa podarilo udržať obranný perimeter iba za cenu ťažkých strát.
Ráno sa podarilo spojiť vojakom XXX. zboru s 82. výsadkovou divíziou. V priebehu dňa sa britské a americké jednotky zmocnili mosta pri Wijchene.
Štvrtý deň: streda 20. september
[upraviť | upraviť zdroj]
Po spojení s Britmi sa 20. septembra Američania odhodlali k odvážnemu útoku na most pri Nijmegene. Na plátenných člnoch časť 504. pluku majora Juliana Cooka prekročila s podporou britského delostrelectva Waalu západne od mostov a podporila tak britské jednotky pri prieniku na mosty. Napriek obsadeniu oboch mostov pri Nijmegene sa čelo XXX. zboru tvorené gardovou tankovou divíziou neodhodlalo k pokračovaniu útoku smerom k Arnhemu a zastavilo postup, aby doplnilo sily.
Urquart sa pri Oosterbeeku rozhodol držať obranu s chrbtom otočeným k rieke. V tej dobe mu už zostávalo menej než 4000 mužov z pôvodných 12 000. Pri obranných bojoch sa vyznamenal seržant John Baskeyfield, ktorý napriek zraneniu paľbou svojho 6-librového protitankového kanónu, predtým ako padol, zničil niekoľko nemeckých obrnených vozidiel. Sitácia Frostových mužov v Arnheme bola kritická. Sám Frost bol ranený črepinou granátu do nohy a vyradený z boja. Jeho miesto zaujal major Frederick Gough. Tomu sa podarilo vyjednať s Nemcami možnosť odsunu britských ranených do nemeckej opatery. Výsadkárom chýbala munícia, potraviny aj lekársky materiál.
Piaty deň: štvrtok 21. september
[upraviť | upraviť zdroj]
Boje v Arnheme pokračovali aj ráno, ale doobeda sa Nemcom podarilo vyčerpané britské výsadkové jednotky zlikvidovať. Otvorenou cestou po moste prenikli nemecké jednotky na juh mesta a rýchlo podporili svoje jednotky, ktoré sa bránili pred útokmi XXX. zboru. Ako prvá prenikla bojová skupina SS Knaust, ktorá napadla XXX. zbor pri Elste.
Aj zvyšky britskej výsadkovej divízie pri Oosterbeeku sa držali z posledných síl. Po nemeckých útokoch bojovej skupiny von Tettau museli nasadiť posledné rezervy, ktorými bol 1. pohraničný pluk. Pluk podnikol útok na Westerbouwingské výšiny, ktoré kontrolovali celú oblasť a vypínali sa priamo nad Heveadorpskou kompou a obcou Driel na druhej strane Rýna[2]. V prípade straty tejto pozície by Nemci mohli kontrolovať celý okolitý terén a zabránili by aj prísunu zásob.
Kvôli problémom s počasím v Británii sa začal výsadok 1. samostatnej poľskej výsadkovej brigády až v poobedňajších hodinách 21. septembra. Dva z troch práporov brigády boli zhodené do zóny južne od Rýna, južne od postavení britskej 1. výsadkovej divízie pri obci Driel. Jednotky sa ešte počas zoskoku dostali do silnej nepriateľskej paľby. Navyše kvôli zlej koordinácii RAF a útokom nemeckých stíhacích lietadiel boli zvyšné zásoby pre brigádu zhodené celkom mimo zóny asi 15 km ďaleko na druhej strane Rýna. Poľská brigáda sama vo veľmi zlej situácii bola jediná jednotka, ktorá mohla pomôcť Britom z 1. výsadkovej divízie. Pri Drieli sa totiž nachádzala kompa, ktorou sa mohli prepraviť na druhú stranu. Tú už však v tej dobe držali Nemci. Poliaci preto museli čakať na príchod člnov.
Šiesty deň: piatok 22. septembra 1944
[upraviť | upraviť zdroj]Nemci intenzívne ostreľovali pozície britských výsadkárov, ale prítomnosť poľskej brigády ich prinútila stiahnuť časť vojsk z útoku proti Urquartovým mužom, v obave pred možnosťou útoku na most v Arnheme z juhu. Medzitým sa podarilo britskej 43. (Wessexskej) divízii spojiť s Poliakmi pri Drieli[2]. Toho istého dňa sa podarilo 35 mužom poľskej brigády prejsť na člnoch pri Heveadorpskej kompe. No ich počet bol príliš malý, aby zmenili situáciu na druhej strane rieky. Pokračovali aj boje s nemeckými jednotkami pozdĺž cesty 69, ktorú Američania začali prezývať „Hell’s Highway“.
Koniec operácie: 23. až 26. september
[upraviť | upraviť zdroj]
V nasledujúcich dňoch sa Nemci rozhodli skoncovať s predmostím tvoreným zvyškami britských výsadkových jednotiek. Ich útoky sa však podarilo odraziť s pomocou delostrelectva XXX. zboru. Nemci zároveň pokračovali v útokoch na cestu č. 69 a pri Grave a Voghele na čas prerušili spojenie s čelom XXX. zboru. V noci 23. septembra sa podarilo ďalším 200 mužom poľskej brigády preniknúť na severný breh Rýna, aby posilnili vyčerpaných Britov. Boje o predmostie sa v tomto období zmenili na mínometné prepady a paľbu ostreľovačov.
24. septembra bolo 1400 raneným, ktorým hrozilo, že budú zaživa pochovaní v pivniciach domov, kde sa skrývali, umožnené vzdať sa Nemcom. Vo večerných hodinách Nemci nasadili proti východnej strane Urquartovho predmostia 15 ťažkých tankov Königstiger. Situácia predmostia sa stávala kritickou. Britských výsadkárov mal posilniť prechod 4. práporu dorsetshireského pluku, ale jednotka sa z člnov vylodila na nesprávnom mieste v postaveniach nemeckých jednotiek. Z 315 mužov sa nakoniec podarilo k obkľúčeným výsadkárom dostať iba 75 mužom. Zvyšok jednotky bol Nemcami zajatý. Po tomto neúspechu vydalo 25. septembra ráno velenie XXX. zboru rozkaz k opusteniu predmostia.
Ústupovú operáciu bolo možné uskutočniť iba v nočných hodinách. Jej krycí názov znel operácia Berlin. V priebehu dňa však Nemci napadli Britov na predmostí dvomi bojovými skupinami jednotiek Waffen SS a výrazne zhoršili ich postavenie. V noci o 22. hodine začali britskí a kanadskí ženisti s pomocou krytia poľskej brigády evakuáciu zostatku 1. výsadkovej divízie. Do nasledujúceho rána sa im podarilo evakuovať 2398 preživších. Tma a dážď ochránili ustupujúce jednotky pred nemeckými pozorovateľmi. Nemecká paľba, ktorá prerušila možnosť pohybu člnov po rieke, napokon ráno prinútila zvyšných 300 mužov na severnom brehu kapitulovať. Z približne 10 600 mužov 1. výsadkovej divízie, ktorí bojovali na severnom brehu Rýna, 1485 zahynulo a 6414 padlo do zajatia.
Dohra
[upraviť | upraviť zdroj]
Počas operácie Market Garden Spojenci vysadili viac než 20 000 výsadkárov a 13 500 mužov klzákovej pechoty. Na miesta bojov dopravili 5 200 ton zásob, 1 900 vozidiel a 560 diel. Operácie boli poznačené zlým počasím v Anglicku, ktoré zbrzdilo príchod poľských jednotiek, ale aj viacerými technickými problémami. Pri svojom postupe k výsadkovým jednotkám v Arnheme prišiel XXX. zbor o asi 1 500 mužov. Len 1. výsadková divízia pri tom stratila asi 7 200 – 7 800 mužov. 82. výsadková divízia stratila ďalších 1 400 a 101. 2 100 mužov. Zahynulo asi 500 holandských civilistov. Neúspech tejto operácie spôsobil, že Spojenci stratili nádej na rýchly prechod Rýna a skoré ukončenie bojov na západnom fronte.
Výška nemeckých strát sa ťažko odhaduje a je pravdepodobne neúplná. Odhady hovoria o 6 400 až 8 000, resp. 9 800 – 13 300 padlých. Niektoré zdroje tiež naznačujú, že Briti mohli počas operácie zajať asi 16 000 Nemcov, no tieto čísla sú rovnako veľmi diskutabilné.
Po neúspechu operácie Spojenci rozhodli o dvoch osiach postupu. Pre sprístupnenie prístavu v Antverpách zaútočili na estuárium rieky Šeldy a zaútočili tiež na východ, aby zaistili brehy rieky Maasy. Tento útok na nemecké pozície západne od Maasy pri meste Venlo bol pre Spojencov nečakane nákladný. Prebehla tu bitka o Overloon.
Až vo februári 1945 Spojenci počas operácie Veritable postúpili z Groesbeeckých výšin, ktoré obsadili počas operácie Market Garden, do Nemecka. V marci sa im podarilo preniknúť cez Rýn počas operácie Plunder. Pri tejto operácii sa I. kanadskému zboru podarilo Arnhem 14. apríla 1945 po dvoch dňoch bojov oslobodiť. Zvyšky nemeckých síl v západnom Holandsku sa vzdali 5. mája 1945.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Telp, C., 2005, Second World War 60th Anniversary: The Advance from the Seine to Antwerp 25 August – 30 September 1944. Central Office of Information Communications, Londýn, 20 s.
- ↑ a b c d e f Clark, L., 2004, Second World War 60th Anniversary. Operation Market Garden Netherlands 17–25 September 1944. COI Communications, Londýn, 20 s.
- ↑ Axelrod, A., 2007, Operation Market-Garden (Battle of Arnhem) in Encyclopedia of World War II. Facts On File, Inc., New York, s. 626 – 627
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Operácia Market Garden
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Operation Market Garden na anglickej Wikipédii.