Obyce

Obyce
obec
Kostol Krista Kráľa
Štát	Slovensko
Kraj	Nitriansky kraj
Okres	Zlaté Moravce
Región	Tekov
Nadmorská výška	260 m n. m.
Súradnice	48°25′00″S 18°27′00″V
Rozloha	31,27 km² (3 127 ha)
Obyvateľstvo	1 456 (31. 12. 2023)
Hustota	46,56 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1075
Starosta	Milan Garaj (SNS)
PSČ	951 95
ŠÚJ	500658
EČV (do r. 2022)	ZM
Tel. predvoľba	421-37
E-mailová adresa	[email protected]
Telefón	037/6332 129
Fax	037/ 6332 791
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Obyce
Webová stránka: obyce.eu
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Obyce sú obec na Slovensku v okrese Zlaté Moravce.

Polohopis

Obec sa nachádza na západnom Slovensku v severnom výbežku Podunajskej nížiny, v údolí rieky Žitava. Zaberá úzku dolinu medzi výbežkami pohoria Tribeč a Pohronský Inovec. Stred obce je v nadmorskej výške 260 m n. m., zatiaľ čo v chotári je to 230 – 900 m n. m.

Dejiny

Prvé písomné správy o obci pochádzajú z roku 1075, kedy sa spomínajú v listine hronsko-beňadického opátstva. Ďalšia známa písomná informácia pochádza z roku 1165, kedy sa Obyce spomínajú pod názvom Edeci.

V roku 1322 sa o majetok v území obce delil Sanček z Vlkasu spolu so svojimi synmi. V chotári dnešných Obýc existovali v 14. storočí aj viaceré lokality a to: Asna (terra Ozna) a Zlatníky (terra Zalathnuk), ktoré však v priebehu 15. storočia zanikli. V druhej polovici 14. storočia časť zeme na pravej strane rieky Žitava pripadla zemianskej rodine Ebedeckých.

Nepríjemná udalosť sa odohrala v roku 1400, kedy Mikuláš, syn Zoboňa z Úľan nad Žitavou v Obyciach obral jej obyvateľov o všetok majetok, zobral dobytok a dedinu zničil. Krátko po roku 1476 mal svoje majetkové podiely v Obyciach aj Tomáš Malý z Laku, vlastník hrušovského hradu a jeho panstva. V roku 1504 zemianska časť obce pripadla hradu Hrušov a opátsku časť v roku 1565 kráľ Maximilián II. Habsburský daroval ostrihomskej kapitule, ktorej majetkom bola až do roku 1918.

Počas 17. storočia keď sa hranica Osmanskej ríše posunula na územie Slovenska boli Obyce začlenené do tekovskej náhije. V daňových súpisoch tzv. defteroch z tohto obdobia sa napočítalo 24 osôb platiacich daň.

Ďalšou z udalostí, ktorá nepriaznivo zasiahla obec Obyce bol požiar kvôli ktorému v roku 1831 žiadali tekovskú stolicu o podporu.

Papiereň

Za obcou Obyce smerom do Jedľových Kostolian bola v minulosti papiereň, o ktorej prvá písomná správa je z roku 1758. Vznikla na majetku ostrihomskej kapituly, ktorá ju prenajímala papierenským majstrom. V 18. storočí mala papiereň tri vodné kolesá a začiatkom 19. storočia dve čerpacie kade. Výroba v papierni bola stabilná a roku 1819 sa tu vyrobilo 3000 rysov, pričom v tom období zamestnávala približne 36 robotníkov. Papiereň vyrábala baliaci, pijavý, písací a tlačový papier, ktorý sa vozil do Bratislavy, Trnavy, Komárna, Győru a Debrecínu. V roku 1821 dostal vtedajší majiteľ Ignác Saidl ml. povolenie, aby si mohol otvoriť sklad vo Viedni.

Presný rok zániku papierne nepoznáme, no podľa zachovalých údajov z roku 1858 ešte existuje. Na zachovanom hárku priesvitného papiera z roku 1827 je na ľavej polovici zobrazený jeleň a na pravej nápis OBITZ. O existencii papierne dnes svedčí už len názov časti chotára, ktorý obyvatelia nazývajú "Papierňa".

Uhoľné ložisko

Asi 3 km severozápadne od obce sa nachádza baňa na uhlie, ktorej prvé písomné správy sú z roku 1768. V nasledujúcich desaťročiach sa banský erár niekoľkokrát pokúsil o ťažbu a zúžitkovanie tohto ložiska, ktoré ale neviedli k systematickému exploatovaniu uhlia. S ťažbou sa začalo až v polovici 19. storočia, kedy kutacie právo získali viedenskí bratia Kresovci. V 60. rokoch 19. storočia prechádza baňa do majetku firmy Gerson a Sippmann, ale firma skrachovala a prešla do držby firmy Cukrovar v Šuranoch. V rokoch 1859 – 1949 sa na ťažbe vystriedalo až 16 majiteľov medzi ktorými boli napr. arciknieža Jozef Habsburg, Albert Fónó z Budapešti alebo rodina Kachelmann atď. Posledným majiteľom bane sa stal závod Handlovské uhoľné bane, ktoré v roku 1949 prerušili práce, zasypali šachty a baníci z okolitých dedín prešli do iných baní alebo povolaní. Toto rozhodnutie však nebolo prijaté s nadšením a protesty sa doručili aj k predsedníctvu vlády do Prahy. Ani to však nezmenilo nič na fakte, že lokalita sa stala nerentabilná v ťažbe uhlia.

Skláreň

V časti chotára Kopanice sa kedysi nachádzala aj skláreň, ktorej najstaršia zmienka pochádza z roku 1805. Podľa ústneho podania mal byť majiteľom starý mládenec nazývaný Hutník. Po jeho smrti roku 1885 mala skláreň zaniknúť a jeho majetky získala ostrihomská kapitula. V archívnych prameňoch z roku 1817 máme doložený súpis pozemkov sklárne a z rokov 1817, 1819 a 1843 sa zachovali spory obyvateľov obce Obyce, ktorí pracovali v sklárni, s hronsko-beňadickým panstvom ale aj ostrihomskou kapitulou.

Úverový a potravný spolok

V obci Obyce je doložená aj existencia spolkov. V roku 1902 bol založený Jánom Lukáčikom, vtedajším správcom školy, úverový a v roku 1907 potravný spolok. Úverový spolok mal 61 členov, slúžil nielen pre Obyce ale aj pre okolité obce a chránil občanov pred vtedajšou úžerou a exekúciami. Na činnosť úverového spolku nadviazal aj potravný spolok (potravné družstvo) – obchod s potravinami a zmiešaným tovarom, ktorý predstavoval konkurenciu pre vtedajších obchodníkov v obci. Z úspešnej činnosti spolkov sa postavila v roku 1933 dnešná dominanta obce Obyce – kultúrny dom. Činnosť potravného družstva skončila až v roku 1950 a v roku 1961 úverový spolok prevzala Slovenská sporiteľňa.

Významné udalosti obce v 20. a 21. storočí

• 1902 – vznikla Dychová hudba, založený úverový spolok
• 1907 – založený potravný spolok (potravné družstvo)
• 1933 – postavený Kultúrny dom, v rokoch 2006 – 2007 sa uskutočnila komplexná rekonštrukcia z finančných prostriedkov Európskej únie. V súčasnosti sa v ňom nachádza stála expozícia hornín a minerálov, národopis horného Požitavia a sála, ktorá slúži na rôzne podujatia,
• 1942 – elektrifikácia obce
• 1949 – zavedený miestny rozhlas
• 1955 – zriadenie kina (v roku 1990 bolo zatvorené pre nerentabilnosť)
• 1957 – zriadený Poštový úrad
• 1959 – vybudované pouličné verejné osvetlenie
• 1960 – otvorené zdravotné stredisko

Názov

Názov obce pochádza pravdepodobne z osobného mena Obid, Obida.

Vývin názvu obce

• 1165 – Edeci
• 1322 – Ebedicz
• 1324 – Ebedych
• 1327 – Ebadych
• 1570 – Obics
• 1773 – Ebedecz, Opitz, Obicze
• 1786 – Ebedecz, Opitz, Obice
• 1808 – Ebedecz, Obitz, Obice
• 1850 – Ebedecz mit Glashűtte, Obic
• 1869 – Ebedec
• 1880-1910 – Ebedecz
• 1920 – Obice
• 1921 – Obyce

Obyvateľstvo

Národnostné a náboženské zloženie obyvateľstva podľa údajov z roku 2001 .

Bývajúce obyvateľstvo podľa národnosti

• Slovenská 99,3 %
• Česká 0,38 %
• Poľská 0,06 %

Bývajúce obyvateľstvo podľa náboženského vyznania

• Rímskokatolícke 95,65 %
• Evanjelické 0,32 %
• Gréckokatolícke 0,06 %
• Ostatné 0,06 %
• Bez vyznania 1,73 %
• Nezistené 1,73 %

Počet obyvateľov

• 1828- 589 obyvateľov
• 1869- 832
• 1880- 844
• 1890- 779
• 1900- 851
• 1910- 1001
• 1921- 1031
• 1930- 1047
• 1940- 1254
• 1948- 1302
• 1961- 1632
• 1970- 1708
• 2011- 1503

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Rímskokatolícky kostol Krista Kráľa, jednoloďová modernistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 1941-1942. Základný kameň bol posvätený v júli 1941 prelátom Tomášom Cabanom a vybudovaný bol nákladom približne 1 milión korún, na ktorý prispeli nielen obyckí veriaci, ale aj veriaci z blízkeho okolia. Staviteľom kostola bol Juraj Bocian zo Zlatých Moraviec. K vysväteniu kostola došlo 25. októbra 1942 biskupom Michalom Buzalkom. Prvým správcom farnosti sa stal až v roku 1969 Benedikt Mravík, pretože obec bola filiálkou farnosti v Opatovciach nad Žitavou (dnes Žitavany). Interiér kostola je zaklenutý valenou klenbou. Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami s bosovanými osteniami. Priečelie je lemované bosovanými lizénami. Veža má nárožné kvádrovanie, ukončená je ihlancovou helmicou. Pri vstupe do kostola sa nachádzajú dve voľné barokové sochy sv. Jána Evanjelistu a neznámeho svätca s knihou z druhej polovice 18. storočia.

• Kaplnka sv. Anny, baroková stavba z roku 1750. Nachádza sa na miestnom cintoríne.

Kultúra

Od roku 2002 sa konajú v areáli Žliabok Podinovecké slávnosti venované regionálnemu folklóru a dychovej hudbe.

Šport

Futbal

• Futbalový klub TJ Družstevník Obyce

Stolný tenis

• Stolnotenisové mužstvo

Osobnosti obce

Rodáci

• Jozef Baťo (* 26. september 1922 – † 2. február 1998), misionár, rímskokatolícky kňaz, prenasledovaný komunistickým režimom.
• Jozef Šabo (* 9. november 1926 – † 25. júl 2010), misionár, rímskokatolícky kňaz, rehoľník-verbista, prenasledovaný komunistickým režimom.
• Gabi Neumann (* 25. február 1937 – † 2. júl 2012), izraelský sochár a grafik, v roku 1944 bol aj s rodinou deportovaný do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau, prežil a stal sa známym vďaka fotografii zachytávajúcej jeho a ďalšie preživšie deti z tábora krátko po oslobodení,
• Ján Turza (* 25. marec 1911 – † 29. máj 1992), rímskokatolícky kňaz, právnik, prenasledovaný komunistickým režimom V roku 1948 emigroval do USA a ako kňaz pôsobil v štátoch Illinois a Iowa. Pochovaný vo Fort Worth v štáte Texas.
• Anna Ghannamová (* 10. apríl 1969), novinárka, pracovala v rôznych periodikách a televíziách. Je prezidentkou občianskeho združenia Šanca pre nechcených a členkou združenia Urobme to!. Pracuje aj ako riaditeľka CSS Náruč záchrany Senior & Junior.
• Štefan Zemanovič (* 18. august 1947 – † 13. jún 2003), sochár. Vytvoril sochu sv. Anny s P. Máriou, ktorá sa nachádza v miestnom kostole. Urobil kríž s Kristom, ktorý sa používa počas Veľkonočných sviatkov v Božom hrobe, v roku 1996 zrenovoval všetky sochy v kostole Krista Kráľa, v roku 2000 urobil súsošie Svätých Cyrila a Metoda, spolupracoval pri vytvorení kaplnky, v ktorej je súsošie umiestnené. V roku 2002, pri storočnici založenia miestnej dychovky bol autorom emblému.
• František Jurík (* 10. júl 1923 – † 11. júl 2006), akademický maliar, výtvarný pedagóg a spisovateľ. Svoju výtvarnú činnosť spojil so stvárňovaním rodnej obce, horného Požitavia, Pohronského Inovca a Tríbeča. Tieto námety spracovával v rôznych výtvarných technikách-olejomaľby, akvarely a grafiky. Pochovaný je v Bratislave
• Jozef Šurda (* 1. september 1919 – † 14. február 1945), účastník národného boja za oslobodenie v rokoch 1939 – 1945. Po absolvovaní Gymnázia Janka Kráľa v Zlatých Moravciach začal študovať na Právnickej fakulte UK v Bratislave. Po vypuknutí SNP sa pridal k partizánskej jednotke v Zlatne, ale vo februári 1945 pri prechode rozvodnenej rieky Hron tragicky zahynul aj so svojimi spolubojovníkmi.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Obyce

Externé odkazy

• Oficiálna stránka obce