Noviciát

Novicka Sestier krížovej roty v Seville (vľavo) je od rehoľníčky odlíšená bielym závojom.

Noviciát (z lat. novitiatum) je obdobie, počas ktorého čakatelia na vstup do katolíckeho rehoľného alebo mníšskeho spoločenstva žijú spoločne s rehoľníkmi alebo mníchmi. Takáto osoba sa nazýva novic, resp. novicka. Noviciátu predchádza postulát.

Náplň noviciátu

Noviciát sa začína tzv. obliečkou, teda obradom, počas ktorého kandidát prijíma rehoľný alebo mníšsky habit. Kandidáti sa počas noviciátu pripravujú na skladanie rehoľných alebo mníšskych sľubov, skúšajú bežný život v spoločenstve a majú možnosť zvážiť, či si do neho skutočne želajú vstúpiť. Zároveň rehoľné alebo mníšske spoločenstvo posudzuje, či kandidát spĺňa predpoklady a podmienky na trvalé zaradenie do komunity. Novic nemá rozhodovaciu právomoc ako ostatní rehoľníci alebo mnísi. Často býva oslobodený od niektorých povinností bežného rehoľníka či mnícha, aby sa mohol viac venovať modlitbe a štúdiu.

Dĺžka noviciátu sa u rôznych spoločenstiev líši, obvykle trvá rok. Avšak napríklad u jezuitov ide o dva roky^{[chýba zdroj]} a u benediktínov na Sampore rok a pol. Sprevádzanie novica počas noviciátu má na starosti novicmajster.

Podobné koncepcie existujú aj u iných mníšskych radov, napríklad buddhistických. Pokiaľ novici žijú či trávia časť dňa v špeciálnom dome či časti kláštora, poprípade pokiaľ sa novici zaučujú len v určitom kláštore, nazýva sa dotyčná budova (kláštor) tiež noviciát.

Pozri aj

• Postulát
• Kláštor