Preskočiť na obsah

Nitriansky hrad

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Nitriansky hrad
hrad
Nitriansky hrad, pohľad od severozápadu
Štát Slovensko Slovensko
Región Nitriansky
Okres Nitra
Mesto Nitra
Nadmorská výška 220 m n. m.
Súradnice 48°19′7″S 18°5′11″V / 48,31861°S 18,08639°V / 48.31861; 18.08639
Vznik 9. storočie
Pre verejnosť verejnosti čiastočne prístupný
Najľahší výstup mesta Nitra
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002[1]
 - názov Nitriansky hrad
ÚZPF[2]
 - číslo 1483/1-59
 - dátum zápisu 2. 10. 1963
Poloha hradu na Slovensku
Poloha hradu na Slovensku
Poloha hradu na Slovensku
Poloha hradu v Nitrianskom kraji
Poloha hradu v Nitrianskom kraji
Poloha hradu v Nitrianskom kraji
Wikimedia Commons: Nitra Castle
Webová stránka: nitrianskyhrad.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Nitriansky hrad[3] je zachovalý hradný komplex v Nitre. Nachádza sa na hradnom vrchu v centre mesta vo výške 220 m n. m., a vytvára výraznú dominantu mesta pod južnými výbežkami pohoria Tribeč. Pôvodne zaberal celú oblasť hradného kopca aj horného mesta, asi osem a pol hektára. Dominantou hradného areálu je Katedrála svätého Emeráma, biskupský palác a mohutné opevnenie s vystupujúcimi bastiónmi. Dnes na hrade sídli biskupský úrad.

Hradný vrch bol svedkom najstarších slovanských dejín, keď sa tu koncom 8. storočia začalo formovať Nitrianske kniežatstvo. Výhodná poloha lokality, z troch strán chránenej riekou Nitrou, sa stala vhodným miestom na vybudovanie opevneného hradiska. Práve tu s veľkou pravdepodobnosťou stál Pribinov kostol, spojený s najstaršou písomnou zmienkou o meste, no i celom kniežatstve.

Po začlenení Nitrianskeho kniežatstva do Veľkej Moravy sa mesto stalo sídelným centrom kniežaťa, ktorý hradisko ďalej rozširoval a opevňoval. Potvrdené písomné správy o hradisku pochádzajú z roku 871 a záznamy v Maurovej kronike z polovice 11. storočia už spomínajú baziliku svätého Emeráma, ktorá dodnes tvorí súčasť hradného komplexu. Ten sa z hradiska vyvinul pravdepodobne v čase formovania Uhorského kráľovstva, keď bola Nitra dôležitým správnym centrom rovnomenného kniežatstva. Počas pustošivého vpádu Mongolov v roku 1241 stál na hradnom vrchu už opevnený hrad, ktorý odolal nájazdom útočníkov. K výraznému poškodeniu však došlo pri požiari počas obliehania hradu Přemyslom Otakarom II. v roku 1271, po ktorom bola nevyhnutná obnova kostola i opevnenia.

Hrad sa stal stredom záujmu panovníkov ako Matúš Čák Trenčiansky, Žigmund Luxemburský alebo Matej Korvín, ktorého vojsko hrad v roku 1465 spustošilo. Opevnenie bolo opäť zosilnené počas tureckých nájazdov na územie južného Slovenska v 16. storočí, keď bol vybudovaný aj renesančný hradný palác a nová vnútorná hradná brána. Napriek dobrému obrannému systému sa v roku 1663 na krátky čas Turkom podarilo hrad ovládnuť a následne sa pristúpilo k prebudovaniu celého obranného systému. Na začiatku 18. storočia bol prestavaný aj tzv. horný kostol a pribudol biskupský palác.

Obliehanie hradu a okolia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 833 – knieža Mojmír I. dobylo mocenské centrum kniežaťa Pribinu v Nitre[4]
  • 892 – vládca Východofranskej ríše Arnulf, knieža Sávskeho kniežatstva Braslav s pomocou kočovných Maďarov plienili zatiaľ neúspešne územie vládcu Veľkomoravskej ríše Svätopluka
  • 920 – po smrti Svätopluka, v Nitre sa usadil maďarský vojvodca Lél
  • 955 – v súvislosti so zaujatím územia Maďarmi, sa hrad dostal do rúk Arpádovcov, ktorí využili systém správy Nitrianského kniežatstva pri kladení základov vlastnej štátnej organizácie
  • 1001 – Boleslav Chrabrý poľské knieža, porazil maďarského vojvodu Štefana, dobyl Nitriansko
  • 1029 – kráľ Uhorska Štefan I. znova dobýja Nitriansko stratené v 1001
  • 1042 – po porážke uhorského vojska nemeckým kráľom Henrichom III. a českým kniežaťom Břetislavom obyvatelia prijali za nitrianske knieža Domoslava. Po odchode spojeneckých vojsk, uhorský kráľ Samuel, Domoslava z Nitry vyhnal. Nitrianske kniežatstvo pozostávalo vtedy z 9. komitátov.
  • 1046 – Domoslav sa vrátil do Nitrianska, ktoré sa nepridalo k pohanskému povstaniu vedeného Vatom v Uhorsku. Domoslav vládol ako nitrianske knieža až do svojej smrti roku 1048
  • 1048 – Belo I. knieža Nitrianskeho kniežatstva a Biharska so sídlom na Nitrianskom hrade. Pravdepodobne dal Nitriansky hrad opraviť. V rokoch 1060 – 1063 uhorský kráľ. Pochádzal z rodu Arpádovcov.
  • 1074 – Nitriansky hrad sa ubránil rímsko-nemeckému cisárovi Henrichovi IV. a jeho uhorskému spojencovi Šalamúnovi, okolie Nitry vojsko vyplienilo
  • 1109 – Uhorský kráľ Koloman so svojou vojenskou výpravou urobil na Morave veľa škôd. České údelné knieža Oto I. Olomoucký so svojim synom Svatoplukom Olomouckým, ako spojenci nemeckého cisára Henricha V. sa chceli Kolomanovi pomstiť. Vtrhli na Slovensko, dostali sa až k Nitre. Podarilo sa im do­byť len mesto s podhradím, ktoré úplne spustošil včítane majetkov zoborského kláštora. Hrad Nitra útoku odolal. České knieža Svato­pluk Olomoucký sa s veľkou korisťou vrátil do Moravy. Nitrianske kniežatstvo na čele ktorého sa od druhého desaťročia 9. storočia až do r.1108 vystriedali kniežatá z Pribinovho, Mojmírovho aj Arpádovho rodu, zaniklo.
  • 1241 – za vlády uhorského kráľa Bela IV. vtrhli na Slovensko Tatári, ich Zlatá horda, ktorá po bitke pri rieke Slanej, mala otvorené cesty do krajiny. Kráľ si zachránil život len útekom na Nitriansky hrad, kde sa zdržal iba nakrátko. Tatári kráľa prenasledovali. Horda prenikla až k Nitre, ktorú sa nepodarilo dobyť. Opátstvo úplne vyplienili, zničili aj veľmi cenný archív.
  • 1271 – strhla sa vojna medzi uhorským kráľom Štefanom V. a českým krá­ľom Přemyslom Otakarom II. Český kráľ vtrhol na Slovensko, dobyl aj Nitru. Mesto Nitru vyplienil a hrad spustošil. Zhorel aj kostol sv.Emeráma
  • 1273 – Přemysl Otakar II. znovu vtrhol na Slovensko, zmocnil sa aj Nitry, ktorú dobyl a úplne spustošil. Zhorela biskupská katedrála a veľká časť historických listín. [5]
  • 1296 – uhorský kráľ Ondrej III. daroval hrad a okolie biskupovi Pascházovi, ktorý spustošený hrad a hradby dal opraviť. Od toho času hrad je biskupským majetkom
  • 1311 a 1317 – uhorský šľachtic a vojvoda Matúš Čák Trenčiansky sa dostal do nepriateľstva s uhorským kráľom Karolom Róbertom a jeho patrónom pápežom, teda aj s nitrianskym biskupom Jánom. Pre nepriateľstvo s kráľom a biskupom, Matúš Čák Trenčiansky dvakrát vtrhol so svojím vojskom do Nitry, vyplienil ju, rozváľal múry opevnenia, vypaľoval všetko, zhorel katedrálny archív s mnohými cennosťami a listinami, pozostatky Svorada a Benedikta odviezol so sebou, do svojho sídla v Trenčíne.
  • 1328 – biskup Meško Piastovec dal postaviť na hrade novú katedrálu. Stavba trvala do roku 1355 
  • 1403 – obliehal a dobyl Nitru vojvodca Stibor zo Stiboríc, poľský šľachtic neskôr v službách kráľa Žigmunda
  • 1431 – vpád sirotkov pod vedením českého kňaza Prokopa Malého (Prokúpek), ktorému sa podarilo obsadiť mesto, hrad nedobyl 
  • 1440 – husitské vojsko Jána Jiskru z Brandýsa sa znova zmocnilo Nitry
  • 1465 – znovu spustošilo hrad vojsko uhorského kráľa Mateja Korvína
  • 1471 – po smrti uhorského a českého kráľa Ladislava Pohrobka väčšina šľachty zvolila za uhorského kráľa Mateja Korvína, syna Jána Huňadyho, ale druhá časť šľachty, nesúhlasiaca s Matejom, povolala na uhorský trón poľského kráľoviča Kazimíra, druhorodeného syna poľského kráľa Kazimíra IV.Jagellonského. Poľský kráľovič Kazimír svojím vojskom obsadil značnú časť Slovenska a za svoje sídlo si zvolil Nitriansky hrad (roku 1471). Matej Korvín po obliehaní Nitru dobyl v 1472. Kazimírovi sa podarilo z Nitrianskeho hradu ujsť.
  • 1526 – o prázdny uhorský trón sa uchádzali sedmohradský vojvoda Ján Zápoľský a rakúsky arcivojvoda Ferdinand I. zakladateľ rakúskej línie Habsburgovcov – budúci rímsky cisár. Nitra podporovala Ferdinanda. Zápoľského vojsko na Nitru zaútočilo a dobylo ju 1528. Zápolský poveril správou hradu Valentína Töröka, majetok si privlastnil
  • 1530 – po smrti biskupa Podmanického, Nitru dobyl cisársky generál Katzianer. Do Viedne odniesol biskupské poklady, medzi nimi vzácny relikviár Nitrianskych patrónov, ktorý sa nikdy nevrátil.
  • 1538 – po Varadínskom mieri sa Nitra dostala do rúk uhorských šľachticov, bratov Turzovcov (Alexej - stoličný a kráľovský hodnostár a František – nitriansky biskup), ktorí mesto a biskupské majetky vykoristili
  • 1588 – Nitru obliehali Turci
  • 1606 – Bočkajove povstalecké voj­sko, rabovalo okolie Nitry. Mesto Nitra sa vzdalo a vyhlo sa plieneniu
  • 1620 – na krátky čas obsadilo Nitru vojsko sedmohradského voj­vodcu a uhorského protikráľa Betlena, potom ju muselo vydať cisárskemu generálovi Bouquoi
  • 1623 – Bethlen sa pokúsil pomocou tureckého vojska Nitru znovu obsadiť bez úspechu, cisárske vojsko Bethlena porazilo
  • 1624 – nitriansky biskup Ján IV. Telegdy dostaval kostol a postavil tzv. Horný kostol
  • 1663 – Nemecký veliteľ mesta a Nitrianskeho hradu zradil, zapredal sa Turkom. Turci začali Nitru obliehať a dobyli ju. Vládli v nej až do mája 1664, keď ich cisárske vojsko vedené generálom de Souches, vyhnalo. Pri týchto bojoch mesto i hrad Nitra boli úplne spustošené. Biskup Tomáš Pálffy do roku 1673 opevnil Nitru znovu. Od týchto čias nitrianske mohutné hradby ostali v tej podobe, ako ich dnes vidíme.
  • 1697 – za tököliovského povstania povstalci napadli okolie Nitry, dobyli iba dolnú časť mesta Nitra
  • 1703 – kurucké povstalecké vojsko sedmohradského veľmoža Františka II. Rákociho pod vedením generála a konvertitu Ladislava Očkaja, obsadilo dolné mesto
  • 1704 – Rákociho hlavný generál, uhorský gróf Mikuláš Berčéni dobyl aj hrad. Povstalci vládli na Nitre až do roku 1708, keď veliteľ hradu Revaj sa vzdal labancom – cisárskemu generálovi Heisterovi[6]

Súčasný stav

[upraviť | upraviť zdroj]

Množstvo úprav, opevňovacích a rekonštrukčných prác počas stáročí úplne zmenili pôvodný vzhľad hradu. Najbližšie k pôvodnému vzhľadu má len bazilika svätého Emeráma z prvej polovice 13. storočia, časť hradného múru a horný gotický kostol z prvej polovice 14. storočia a vnútorná hradná brána zo 16. storočia. Takmer pôvodný vzhľad majú len zachovalé stavby z konca 17. a z 18. storočia.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR. Dostupné online.
  2. Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR. Pavla II.&OrientacneCislo=&UnifikovanyNazovPO=&CUZText=1483&SearchButton=Hľadať Dostupné online.
  3. Názvy hradov a zámkov [PDF online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-03-28, [cit. 2020-09-03]. Dostupné online.
  4. KOVÁČ, Dušan, et al. Kronika Slovenska : od najstarších čias do konca 19. storočia. Bratislava : Fortuna Print, 1998. 616 s. ISBN 80-7153-174-X. S. 96,97,108-113,116,118..154,189....
  5. TIBENSKÝ, Ján, et al. Slovensko Dejiny. 2. preprac. a dopln. vyd. Bratislava : Obzor, 1978. 1010 s. S. 229, 259, 319.
  6. JANOTA, Ľudovít. Slovenské hrady 2. Bratislava : Nakladateľstvo Slovenskej ligy,1935. 211-220 s.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]