Nižný Hrabovec

Nižný Hrabovec
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Vranov nad Topľou
Región	Horný Zemplín
Vodný tok	Ondava
Nadmorská výška	126 m n. m.
Súradnice	48°51′16″S 21°45′13″V
Rozloha	11,29 km² (1 129 ha)
Obyvateľstvo	1 863 (31. 12. 2023)
Hustota	141,19 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1357
Starosta	Alojz Jonek (HLAS-SD)
PSČ	094 21
ŠÚJ	528901
EČV (do r. 2022)	VT
Tel. predvoľba	421-57
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Nižný Hrabovec 407
E-mailová adresa	poslať email
Telefón	449 31 41 0907 978 359
Fax	449 31 41
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Nižný Hrabovec
Webová stránka: NiznyHrabovec.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Nižný Hrabovec je obec na Slovensku v okrese Vranov nad Topľou.

Polohopis

Obec sa nachádza na Východoslovenskej nížine. Jej územie patrí do povodia rieky Ondava. V obci je známy výskyt minerálov, z ktorých sú najrozšírenejšie bentonity a zeolity.

Dejiny

V okolí obce sa našlo niekoľko kusov štiepanej kamennej industrie, a bolo konštatované, že tento materiál pochádza z rôznych období praveku. Prvá písomná zmienka o území Nižného Hrabovca je v listine z 27. decembra 1254, ktorú vydal Belo IV.. Je tam uvedený aj les s názvom Garboncha (resp. čítané aj ako Gozbontha alebo Gorboucha). Druhýkrát je územie Nižného Hrabovca spomenuté v roku 1357, kedy sa spomína les Garboucha (resp. Garboncha alebo Garbarcha) a potok Garaboucha (resp. Garaboncha). Vznik obce možno datovať medzi roky 1357 (1360) – 1376.

Staršie názvy obce boli: 1413 – Haraboch, 1436 – Harabovecz, 1447 – Harabócz, 1448 – Harabocz, 1598 a 1666 – Hrabócz, 1733 – Hraboc, 1746 a 1749 – Hrabocz, 1773 – Hrabocz, Hrabócz, Nisny Hrabowecz, 1850 Unter-Hrabócz, 1867 – Alsó Hrabócz, Ňižni Hrabovec, 1869 – Alsó-Hrabóc, 1873 – Alsó Hrabócz, 5. 11. 1883 – Alsó-Hrabácz, 1892 – Alsó-Hrabócz, 1900 – Alsóhrabócz, 22. 3. 1905 a 1910 – Alsógyertyán, 1921 – 30 – Nižní Hrabovec, 1950 – Nižný Hrabovec.

Po neúrode v roku 1830 postihla v roku 1831 obec cholera. V obci bola od 24. júla do 18. augusta. Zomrelo na ňu 65 ľudí (matrika zomrelých uvádza: rímskokatolíkov 25, gréckokatolíkov 35, kalvínov 1, židov 4). Dramatický nárast úmrtí je zrejmý pri porovnaní s rokom 1830 keď v obci zomrelo celkovo 12 osôb, a taktiež s rokom 1832 keď v obci zomrelo iba 10 ľudí. V roku 1831 to bolo celkovo (teda vrátane tých, ktorí zomreli na choleru) 83 ľudí. Epidémia podnietila na Zemplíne vypuknutie roľníckeho povstania, avšak v Nižnom Hrabovci nie je známa žiadne vystúpenie roľníkov.

5. novembra 1883 bol v obci zriadený poštový úrad. Na základe zákonného čl. 33/1894 sa obec stala sídlom matričného úradu. Po rozpade Rakúsko-Uhorska bol Nižný Hrabovec k 15. 2. 1921 (kedy sa konalo prvé oficiálne sčítanie ľudu) sídlom notárskeho úradu, ktorému podliehali obce Nižný Hrabovec, Nižný Hrušov, Poša, Dlhé Klčovo, Kučín, Kladzany a Hencovce.

V roku 1921 mala obec 165 domov a 845 obyvateľov (349 mužov a 496 žien). 697 obyvateľov bolo národnosti československej, 45 rusínskej, 41 maďarskej, 1 nemeckej a 61 inej. V obci bolo 481 rímskokatolíkov, 259 gréckokatolíkov, 13 evanjelikov, 9 kalvínov a 83 židov.

5. januára 1943 bola slávnostne uvedená do prevádzky železničná trať Strážske-Prešov, ktorá prechádza aj Nižným Hrabovcom. Za deň oslobodenia obce v 2. svetovej vojne sa počíta 30. november 1944 kedy sa v dedine ukázali prví sovietski vojaci.

V januári 1945 bol obecný úrad premenovaný na národný výbor a jeho prvým predsedom bol Pavol Horváth. Elektrifikácia obce bola dokončená 3. marca 1949.

V roku 1952 bolo v obci založené jednotné roľnícke družstvo, ktoré sa však v roku 1953 rozpadlo. Celoobecné JRD bolo potom založené až v roku 1958. Neskôr bolo k nemu pričlenené JRD Poša a JRD Kučín. V roku 1991 bolo družstvo premenované na Poľnohospodárske družstvo Ondava. V roku 1996 bolo rozdelené vzniklo z neho Roľnícke družstvo Nižný Hrabovec a Poľnohospodárske družstvo Poša.

V roku 1970 sa začala výstavba základnej školy a bytovky pre učiteľov. Odovzdané boli 1. 9. 1979. Následne bol v rokoch 1972 – 77 postavený kultúrny dom a v rokoch 1972 – 74 chodníky. V rokoch 1984 – 87 bola obec plynofikovaná a v rokoch 1982 – 85 bol postavený obchodný dom. V rokoch 1987 – 91 bola postavená nová prijímacia budova ČSD a aj preložka štátnej cesty E-18 a výstavba cestného mosta cez Ondavu.

Po roku 1989 boli zrušené MNV a namiesto nich boli zriadené obecné úrady. V roku 1990 boli následne voľby do obecnej samosprávy. Za starostu bol v týchto prvých demokratických komunálnych voľbách zvolený Juraj Minarčin.

V obci boli známe viaceré zemepánske rody ako Malonai, Maukš (Mauksch, Mauchs, Maugsch, Maukisch), Liskai a Balaša.

Cirkevné dejiny

Dejiny rímskokatolíckej cirkvi v obci sú spojené s farnosťou Nižný Hrušov, ktorej bol Nižný Hrabovec fíliou. Podľa vizitácie z roku 1666 bola v Nižnom Hrabovci evanjelická fara. V roku 1735 prevzali kostol v obci katolíci a bol pôvodne zasvätený Nanebovstúpeniu Pána. Tento kostol sa prestal používať 1. septembra 1996. V roku 1992 bola začatá výstavba nového kostola, ktorý bol konsekrovaný 1. septembra 1996.

Druhou najväčšou náboženskou skupinou sú gréckokatolíci, ktorí podľa archívnych materiálov oblasť kolonizovali koncom posledného desaťročia 17. storočia. Čoskoro potom, okolo roku 1700 si postavili drevenú cerkev Zosnutia presvätej Bohorodičky, pri ktorej bol aj cintorín a fara. Farárom bol Ján Stephanovsky. V roku 1814 bola zriadená gréckokatolícka farnosť v Poši a Nižný Hrabovec sa stal jej fíliou. V roku 1825 bola v obci dokončená cerkev Zostúpenia Svätého Ducha.

Kanonická vizitácia z roku 1773 zachytáva prvý priamy údaj o židoch v obci – na území celej farnosti ich bolo 38. V roku 1837 ich bolo 86. Židia si pravdepobobne v prvej polovici 19. storočia v obci postavili modlitebňu, ale tá zanikla čoskoro po 2. svetovej vojne. V obci sa zachoval židovský cintorín.

Obecné symboly

Aj napriek existencii historického pečatného symbolu Nižného Hrabovca, pochádzajúceho z druhej polovice 19. storočia, ktorým je odtlačok pečatidla s heraldickými fugúrami psa a jahňaťa, obec sa rozhodla používať novotvar.

Názov obce je slovanského pôvodu a pochádza z apelatíva hrab. Ide tu teda o pôvodný názov, ktorý prešiel prirodzeným vývinom slovenskej reči. Obec dostala svoj názov podľa lesa a potoka toho istého názvu, ktorý tu bol skôr ako názov obce. Spomína sa už v roku 1254.

Do erbu bol preto zaradený štylizovaný hrab. Zvlnený pás vyjadruje potok Hrabovec tečúci cez obec. Tým sa erb zaraďuje medzi tzv. hovoriace erby. Ideový a grafický návrh vytvoril Ján Kizling.

Symboly obce sú evidované v Heraldickom registri SR pod signatúrou N- 44/97.

Erb obce tvorí: V striebornom štíte zo zelenej pažite so strieborným zvlneným pruhom vyrastajúci zelený hrab.

Vlajka obce pozostáva: Z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách zelenej (1/7), bielej (1/7), zelenej (3/7), bielej (1/7) a zelenej (1/7). Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny listu.

Pečať obce bola zhotovená na základe erbu Nižného Hrabovca.

Obyvateľstvo

Rímskokatolícky chrám Nanebovzatia Panny Márie

Zloženie obyvateľstva podľa národnosti

	Počet obyvateľov (2011)
slovenská	1489
rómska	46
ostatné a nezistené	79
spolu	1614

Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania

	Počet obyvateľov (2011)
Rímskokatolícka cirkev	1164
Gréckokatolícka cirkev	293
Evanjelická cirkev a. v.	22
Bez vyznania	16
Ostatné a nezistené	119
spolu	1614

Politika

Starostovia

• Ján Rataj (2002 – 2010)
• Marcela Pčolinská (2010 – )

V obecnom zastupiteľstve je 7 (predtým 9) poslancov.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Slovanské sídlisko, archeologická lokalita z obdobia 9.-10. storočia. Nachádza sa juhozápadne od obce.

• Rímskokatolícky kostol sv. Štefana, dvojloďová pôvodne renesančná stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z druhej polovice 16. storočia. Úpravami prešiel v priebehu 17. a 18. storočia, keď bol barokovo upravený. Ďalšími úpravami prešiel v rokoch 1850, 1856, keď bola postavená bočná loď a v rokoch 1913 a 1924. Zariadenie kostola je novodobé. Fasády sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami, v staršej časti s lomeným oblúkom. Veža je ukončená barokovou helmicou.

• Renesančná kúria, jednopodlažná jednotraktová stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1666. Úpravami v duchu secesie prešla v roku 1904. Stavba je v súčasnosti opustená a chátra. Fasáda je členená rizalitom z jednej strany a jednoosovým arkádovým portikom z druhej. Fasády sú členené polkruhovo ukončenými oknami s profilovaným šambránami so secesnými štukatúrami. Na rizalite sú umiestnené nápisové tabule s vročením 1666 a 1904.

• Kaštieľ Malonaiovcov, dvojpodlažná päťtraktová baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika s valbovou strechou z obdobia okolo roku 1748. Úpravami v duchu klasicizmu prešiel v roku 1840. V rokoch 1950-1954 bol upravený na školu. Fasády kaštieľa sú členené stredným a bočnými rizalitmi, z uličnej strany aj zo strany záhrady. Stredný rizalit z uličnej strany je ukončený atikou, rizalit zo strany záhrady má formu trojosového portiku s trojuholníkovým štítom s tympanónom. Okná majú s profilované šambrány. Okolo kaštieľa sa nachádza historický krajinársky park.

• Gréckokatolícky chrám Zoslania Ducha svätého, jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 1820-1825. Stojí na mieste staršieho dreveného chrámu Nanebovzatia Panny Márie z roku 1700. Zariadenie chrámu je novodobé, zo staršieho ikonostasu sa dochovali iba fragmenty. Fasády sú členené polkruhovo ukončenými oknami. Veža s nárožnými zaobleniami je ukončená zvonovitou helmicou s laternou.

• 
  Renesančná kúria
• 
  Chrám Zoslania Ducha svätého

Školstvo

Prvá písomná zmienka o učiteľovi v obci je z roku 1866. Na základe zákonného článku č. 38/1868 bola v Nižnom Hrabovci postavená prvá budova štátnej ľudovej školy. V roku 1947 bola v obci zriadená štátna meštianska škola. V nasledujúcom roku sa ľudové školy premenili na národné (ročníky 1 – 5) a meštianske školy na školy stredné (so 4 ročníkmi). V roku 1953 boli národné, a stredné školy zlúčené a vznikli osemročné školy.

1. septembra 1948 bola v obci založená aj materská škola.

Od 1958 do konca školského roku 1959/60 bola v obci aj poľnohospodárska učňovská škola. Následne bola presťahovaná do Vranova nad Topľou, kde bolo zriadené poľnohospodárske učilište.

Hospodárstvo

Dôležité podniky

V okolí obce Nižný Hrabovec (presnejšie v susednej obci Hencovce na Hencovskej ulici) sa nachádza podnik BUKÓZA HOLDING a.s. ktorý je významný pre obec Nižný Hrabovec, Hencovce, Vranov nad Topľou a vôbec pre celý Vranovský okres a Prešovský kraj. História podniku:

1. r. 1948-1951 - Založenie Hencovského drevokombinátu
2. r. 1951-1953 - Založenie Drevokombinátu Šariš, n. p.
3. r. 1953-1963 - Vranovský drevopriemysel, n. p., odčlenenie výrobných závodov z Prešova a Košíc
4. r. 1963-1970 - Východoslovenské celulózky a papierne, n.p. Hencovce
5. r. 1970-1992 - BUKÓZA, n.p. Vranov nad Topľou
6. r. 1992-1997 - BUKÓZA, a.s. Vranov nad Topľou
7. r. 1997- dnešok - BUKÓZA HOLDING, a s. Hencovce, BUKOCEL a.s. a ďalšie spoločnosti patriace do tohto holdingového zoskupenia

Šport

Po 2. svetovej vojne bolo v roku 1946 obci urobené ihrisko. Začali sa konať futbalové stretnutia, najprv nepravidelne. V roku 1948 vznikla telovýchovná jednota SOKOL Nižný Hrabovec.

Osobnosti obce

Rodáci

• Ján Mastiliak (* 1911 – † 1989), gréckokatolícky kňaz, redemptorista, jeden z odsúdených v politickom procese s predstaviteľmi reholí v 50. rokoch 20. storočia.
• Vlastimil Herold (* 1924 – † 2004), česko-slovenský výtvarník, animátor, grafický dizajnér, ilustrátor, tvorca knižných obálok a časopisov; patrí k zakladateľom animovaného filmu na Slovensku.

Zdroje

• Kizling, Ján: Nižný Hrabovec 1357-1997. Hencovce : obecné zastupiteľstvo obce Nižný Hrabovec, 1997. 80 s.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nižný Hrabovec

Externé odkazy

• Oficiálny web