Myslenie

Myslenie je významový proces (dianie, činnosť), ktorý spočíva v metamorfózach kognitívnych významových útvarov, najmä pojmov.

Každé logické poznanie sa realizuje myslením. Myslenie je sprostredkovaný a zovšeobecnený odraz skutočnosti. Je to odraz podstatných vlastností príčinných vzťahov a zákonitých súvislostí v mozgu človeka. Myšlienku nemožno vnímať zmyslovými orgánmi. Myšlienka je z ontologického hľadiska materiálna a z gnozeologického ideálna. Prostredníctvom myslenia sa tvoria pojmy, súdy, úsudky. Sú to základné formy myšlienkových procesov.

Súd je taká forma myšlienky, ktorá prostredníctvom vzťahov medzi pojmami potvrdzuje alebo vyvracia niečo o niečom.
Usudzovanie je myšlienkový proces pri ktorom z dvoch alebo viacerých súdov sa vyvodzuje nový súd. Poznanie vychádza z pocitov a vnemov, prechádza k logickému mysleniu a tvorí tak jednotný proces.

Názory na myslenie

Behaviorizmus

Myslenie v behaviorizme je proces riešenia problémov.

Hegel

Myslenie je podľa Hegela bytie.

Husserl

Myslenie podľa Husserla prebieha v určitých aktoch, ktoré vystupujú v súvislosti vyjadrujúcej reči.

Neumann

Myslenie je podľa Neumanna proces spracúvania a využívania informácií.

Novalis

Myslenie je podľa Novala sen cítenia, odumreté cítenie, našedivelý, matný život.

Piaget

Myslenie je podľa Piageta špecifický proces, ktorý má vlastné zákonitosti. Na začiatku vývoja myslenia je činnosť. Tým, že dieťa operuje s vecami, objavuje ich vlastnosti a postupne reorganizuje svoje kognitívne schémy, aby dosiahlo rovnováhu medzi štrukturou svojich činností a týmito vlastnosťami vecí (akomodácia). Tým dieťa poznáva a interiorizuje funkčné vzťahy medzi sebou a vecami a neskôr medzi vecami a javmi samými. Myslenie zahrnuje do jedného celku väčší počet faktov, a tým dosahuje väčšiu objektívnosť než vnímanie. Myšlienkové štruktúry sa vratné. Až myslenie prináša o svete objektivne poznatky.

Platon

Myslenie je podľa Platona vnútorné rozprávanie sa.

Gestalt

Myslenie je podľa gestaltu uvedomovanie si vzťahov vzhľadom založeným na novom usporiadaní štruktúry vzťahov v danej problémovej situácii, keď primárny vhľad nevedie k cieľu, t. j. k riešeniu problémov. Reštrukturácia vzťahov sa opiera o funkčnú viazanosť prvkov problémovej situácie a o vytváranie štruktúr vo vnímaní. Základnou myšlienkovou operáciou je rozlišovanie.

Psychológia

Myslenie je v psychológii súbor operácií tvorby obrazu skutočnosti v takých jej objektívnych vlastnostiach, súvislostiach a vzťahoch, do ktorých sa zahrnujú aj objekty nedostupné bezprostrednému zmyslovému vnímaniu. Zahrnuje proces analýzy, syntézy a odvodených myšlienkových operácií. Myslenie je sociálne podmienené a nerozlučne spojené s rečou. Myslenie rozdeľujú na vedomé myslenie a neuvedomované myslenie.

Schopenhauer

Myslenie je podľa Schopenhauera prejavenie sa vôle v mozgu človeka.

Woodworth, Schlosberg

Myslenie sú podľa Woodwotha a Schlosberga prieskumy subjektu siahajúce za bezprostredne danú situáciu, pričom subjekt využíva pamäť a predtým vytvorené pojmy.

Václav Černík

Myslenie je podľa Černíka systém operácií s ideálnym objektom. V pojmovom myslení sa operácie s mysleným objektom viažu na jazykové operácie, myslený objekt sa stáva kognitívnym obsahom jazykového znaku. Vzájomné vzťahy medzi poznatkami vyjadrenými v jazyku odrážajú nielen vzájomné vzťahy medzi predmetnými objektmi, ale aj špecifickosť jazyka ako nástroja informačného styku mysliacich subjektov.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Myslenie
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Myslenie

Externé odkazy

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.