Preskočiť na obsah

Muškát (rod)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Muškát

Muškát krúžkovaný (Pelargonium zonale) poster (celkový habitat).
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Pelargonium
L'Hér. ex Aiton[1][2], 1789[1][2]
Synonymá
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Muškát[3] (lat. Pelargonium)[2] je na druhy bohatý rod z čeľade pakostovité (Geraniaceae). Zahŕňa okolo 286 druhov a najviac rozšírený je v Afrike, Austrálii a na Novom Zélande.[2]

Druhy rodu muškát sú jednoročné, dvojročné až trváce byliny alebo polokry s článkovanými stonkami, ktoré pokrývajú žliazkaté trichómy s éterickými olejmi. Listy sú najčastejšie s dlaňovitou žilnatinou. Päťpočetné kvety sú pravidelné alebo súmerné s rozlíšenými kvetnými obalmi, usporiadané v paokolikoch. Často sú niektoré tyčinky zakrpatené. Semenník je vrchný, päťpuzdrový s piatimi bliznami. Viaceré druhy rodu muškát sú priame, plazivé aj šplhajúce sa byliny, ktoré sa dobre rozmnožujú vegetatívne.[3][4]

Rozšírenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Druhy rodu muškát sú prirodzene rozšírené od Turecka, cez Arabský polostrov, Sudán, Etiópiu až po Juhoafrickú republiku, ďalej na Madagaskare, v Austrálii, na Novom Zélande, Tasmánii a v Thajsku.[2]

Zavlečené sú vo Veľkej Británii, Belgicku, Španielsku, Maroku, Uzbekistane, Indii, Vietname, Kórei a na západnej pologuli v Kalifornii, Mexiku, Portoriku, na Kube, v Kostarike a Ekvádore.[2]

V Európe sa pestujú asi od roku 1690 a najväčšiu popularitu dosiahli začiatkom 19. storočia ako okenné, izbové a balkónové rastliny.[4] Na Slovensku sa najčastejšie pestuje muškát krúžkovaný (Pelargonium zonale), muškát veľkokvetý (Pelargonium grandiflorum) a muškát omamný (Pelargonium graveolens).[3]

Zoznam druhov

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa súčasného stavu poznania patrí do rodu muškát 286 akceptovaných druhov:[2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Hort. Kew. 2: 417 (1789)
  2. a b c d e f g Pelargonium L'Hér. ex Aiton [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2024-01-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. a b c Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michal Hrabovský, Jana Ščefková. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. prvé. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2018. ISBN 978-80-223-4403-6. S. 194.
  4. a b Pavol Mártonfi. Systematika cievnatých rastlín. 4. vyd. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2013. ISBN 978-80-8152-055-6. S. 129-130.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]