Midasov dotyk
 |
Tento článok urgentne potrebuje úpravy a/alebo aspoň základné rozšírenie. Pomôž Wikipédii tým, že ho vhodne vylepšíš, alebo rozšíriš. Pozri si kritériá na minimálny článok, inšpiráciu môžeš nájsť aj v radách štylistickej príručky, prípadne v diskusii k článku. Neodstraňuj túto šablónu ak nedošlo k podstatnému vylepšeniu článku. Ak si článok založil, odstránenie šablóny prenechaj inému redaktorovi. Ak nebude tento článok do 14 dní prijateľne upravený, bude pravdepodobne zmazaný. Preto buďte pri úprave smelí! Dátum označenia je 5. 9. 2024, k zmazaniu dôjde 19. 9. 2024. Ak si umiestnil/a túto šablónu do článku, vyhľadaj autora v histórii článku a vlož na jeho diskusnú stránku oznam: {{Urgentne upraviť autor|Midasov dotyk}} --~~~~ |
Midasov dotyk, niekedy označovaný ako zlatý dotyk, je dar kráľa Midasa (starogr. Μίδας), ktorý mu dal boh Dionýz. Tento dar mu dal schopnosť premeniť v zlato všetko čoho sa dotkne na zlato.
Legenda
[upraviť | upraviť zdroj]Midas bol kráľ, ktorý vládol vo Frygii (dnešnom Turecku). Ctil boha Dionýza. Raz k nemu priviedli opitého starého muža. Midas v ňom poznal sprievodca Dionýza – Silénosa. Nechal mu pripraviť jedlo, pitie a hudbu na desať dní a desať nocí. Jedenásti deň Midas daroval Silénosovi osla, keďže vedel že na ňom Silénos rád jazdí. Spoločne sa vydali do zeme, kde sa Dionýz práve zdržoval. Dionýz ako odmenu, chcel splniť kráľovi jedno prianie. Midas si prial, aby sa všetko, čoho sa dotkne, premenilo na zlato.
Avšak kráľ si čoskoro uvedomil, že urobil veľkú chybu, pretože v zlato sa premenilo jeho dotykom naozaj všetko – jedlo, pitie. Vo verzií od autora Nathaniela Hawthorna sa v zlato premení aj jeho vlastná dcéra.[1]
Vydal sa za Dionýzom a prosil ho nech ho jeho prania zbaví. Dionýz mu poradil aby išiel k rieke Paktolós a ponorí sa do nej, tým sa toho daru zbaví. Midas ho poslúchol a svojho zlatého dotyku sa zbavil.[2]
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]HAWTHORNE, Nathaniel. The Golden Touch. [s.l.] : [s.n.], 1851. [1]
PETIŠKA, Eduard. Staré grécke báje a povesti. [s.l.] : [s.n.], 1958.[2]