Preskočiť na obsah

MiG-29K

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
MiG-29K/KUB

MiG-29K na leteckej show MAKS 2003
Typpalubné viacúčelové stíhacie lietadlo
VýrobcaPriemyselný komplex č. 2 P. A. Voronina
Prvý letMiG-29K: 23. jún 1988
MiG-29KUB: 20. január 2007
ZavedenýIndické námorníctvo: 2010
Ruské námorníctvo: 1. júl 2016[1]
Charakterv aktívnej službe
Hlavný používateľIndické námorníctvo
Ruské námorníctvo
Výroba2008 – súčasnosť
Vyrobených57 (k decembru 2015)
Cena za kus41 miliónov amerických dolárov
VariantyMiG-29KUB
MiG-29K pristáva na INS Vikramaditja
MiG-29K s dobre viditeľným brzdiacim hákom
MiG-29K „salutuje“ divákom na leteckej show MAKS 2007
Tankovací nadstavec
MiG-29K v role vzdušného tankera
Dopplerovský rádiolokátor Žuk-ME

MiG-29K (v kóde NATO: Fulcrum-D) je ruské viacúčelové stíhacie lietadlo generácie 4 , schopné operovať z paluby lietadlovej lode.

MiG-29K (K ako „korabeľnyj“, v preklade „lodný“) je určený na ochranu zoskupení vojenských lodí, vybojovanie vzdušnej prevahy, ničenie hladinových plavidiel, ale aj pozemných cieľov. V súčasnosti tieto stroje slúžia na indickej lietadlovej lodi „INS Vikramaditja“ a na ruskej lodi Admiral Kuznecov.[2]

Vznik a vývoj

[upraviť | upraviť zdroj]

Na prelome 70-tych a 80-tych rokov 20. storočia si sovietska armáda uvedomila potrebu novej lietadlovej lode, ktorá by bola schopná niesť moderné nadzvukové stíhacie lietadlá. Lietadlá s kolmým vzletom Jak-38, ktoré v tej dobe slúžili na lietadlovej lodi Minsk, nedisponovali uspokojivými letovými vlastnosťami, ani dostatačujúcou výzbrojou a avionikou. Preto sa do rozpracovania konceptov nových palubných stíhačiek pustili v konštrukčných kanceláriách Suchoj a Mikojan-Gurjevič. Zatiaľ čo Suchoj prišiel s projektom Su-27K určeným na vybojovanie vzdušnej prevahy, koncept MiG-u predstavoval síce ľahšie, ale zato viacúčelové stíhacie lietadlo. Prototyp MiG-29KVP, ktorý vychádzal z MiGu-29M, absolvoval svoj prvý let v auguste 1982. Od pôvodného Mig-29 sa líšil novým podvozkom a sklopnými krídlami s väčšou nosnou plochou.[3]

Vývoj MiG-29K (výrobok 9-31), ktorý konštrukčne vychádzal z MiG-29KVP, bol začatý v roku 1984 po vedením hlavného konštruktéra R. A. Beljakova. Po štyroch rokoch vývojových prác boli vyrobené prvé dva prototypy, z ktorých jeden vzlietol 23. júna 1988. V septembri a októbri 1989 absolvoval MiG-29K na pozemnom komplexe „Nitka“ testy, ktoré potvrdili schopnosť lietadla vzlietnuť z lietadlovej lode. Dňa 1. novembra 1989 sa pristúpilo k „ostrému“ testovaniu na palube lietadlovej lode, ktoré podstúpila „dvadsaťdeviatka“ spolu s novým strojom z kancelárie Suchoj. Prvé pristátie uskutočnil V.G. Pugačev s lietadlom Su-27K a hneď po ňom úspešne pristál i T.O. Aubakirov na MiG-29K. Večer toho istého dňa zaznamenal Aubakirov s MiGom-29K ďalší úspech, keď sa prvýkrát s lietadlom vzniesol z odrazového mostíka lode "Tbilisi". I keď MiG-29K za svojim súperom z dielne Suchoj vo vývoji nezaostával a úspešne absolvoval všetky letové testy, víťazom v tejto súťaži sa nakoniec stal Su-27K, neskôr nazvaný Su-33.

Po tomto neúspechu sa síce MiG-29K ešte dostal niekoľkokrát do vzduchu, ale 28. augusta 1992 absolvoval na dlhú dobu svoj posledný let. Nasledujúcich päť rokov bol predstavený na viacerých leteckých show, ale len ako statická ukážka.

Napriek tomu, že sa tímu zo spoločnosti MiG nepodarilo v deväťdesiatych rokoch získať štátnu zákazku, v roku 2004 dostal tento úspešný projekt druhú šancu, keď bola 20. januára podpísaná zmluva s Indiou. Indické námorníctvo objednalo pre svoju lietadlovú loď „INS Vikramaditja“ 12 jednomiestnych MiG-29K a 4 cvičné dvojmiestne MiG-29KUB. V prípade verzie MiG-29KUB išlo v podstate o neexistujúce lietadlo, ktorého vývoj bolo potrebné dotiahnuť do konca. Tento cvičný stroj vznikol nakoniec miernou úpravou MiG-29K a dňa 20. januára 2007 absolvoval svoj prvý let. Sériová výroba strojov MiG-29K/KUB sa rozbehla v roku 2008 a prvé dodávky indickému námorníctvu sa začali realizovať nasledujúci rok. Vzhľadom na to, že preškolení indickí piloti hodnotili kvalitu lietadiel veľmi pozitívne, objednala India v roku 2010 ďalších 29 strojov v hodnote 1,2 mld. amerických dolárov.[4] Indické námorníctvo zaradilo lietadlá MiG-29K do služby v priebehu roku 2010.

Do ruského námorníctva boli stroje MiG-29K/KUB zavedené 1. júla 2016, keď bola na palube jedinej ruskej lietadlovej lode Admiral Kuznecov sformovaná prvá letka. Z paluby tejto lode budú operovať v zmiešanom krídle spolu so stíhačkami Su-33.

Konštrukcia

[upraviť | upraviť zdroj]

Drak

[upraviť | upraviť zdroj]

Vylepšený a zosilnený drak lietadla tvoria asi z 15 % kompozitné materiály. Radarový odraz lietadla sa oproti pôvodnému MiG-29 znížil 4 až 5-krát.

Krídla majú rozpätie 11,99 m, čo je o 63 cm viac ako u pôvodného MiG-29. To umožnilo konštruktérom umiestniť pod krídla o jeden pár závesníkov navyše, čím sa zvýšila možnosť niesť celkovo až 8 kusov výzbroje. Skladacie krídlo so zväčšenou nosnou plochou poskytuje tiež lepšie vlastnosti pri vzlete a pristátí.

Schopnosť tankovania paliva počas letu zabezpečuje nadstavec, ktorý je umiestnený naľavo od kokpitu. Ak je MiG-29K vybavený jednotkou PAZ-1MK, môže fungovať ako vzdušný tanker a dopĺňať palivo iným lietadlám.

V zadnej časti trupu pod tryskami motorov pribudol záchytný hák.

Kokpit

[upraviť | upraviť zdroj]

Kabína pilota MiG-29K je vybavená tromi farebnými multifunkčnými LCD displejmi, v prípade MiG-29KUB sa v zadnej časti nachádzajú ďalšie 4 displeje. Piloti používajú prilby ZŠ-7 s prilbovým zameriavačom NVU. Aby sa minimalizoval reakčný čas pilota pri náročných bojových podmienkach, v kokpite je využitý koncept HOTAS (Hands-On-Throttle-And-Stick), t. j. najdôležitejšie ovládacie prvky sú umiestnené na plynovej a riadiacej páke.[5] Riadenie zabezpečuje elektronický systém fly-by-wire so štvornásobným zálohovaním.

Avionika

[upraviť | upraviť zdroj]

Stíhačka má viacúčelový pulzný Dopplerovský rádiolokátor Žuk-ME od firmy Fazotron-NIIR. V porovnaní s predchádzajúcou generáciou radarov má Žuk-ME väčšie uhlové pokrytie, dvojnásobný detekčný dosah, nižšiu hmotnosť a vyššiu spoľahlivosť. Radar dokáže sledovať 10 vzdušných cieľov a navádzať rakety na štyri ciele naraz. Otvorená architektúra štandardu MIL-STD-1553B umožňuje inštaláciu nového vybavenia alebo výzbroje v závislosti od potrieb zákazníka.

Pred kokpitom v pravej časti trupu sa nachádza infračervený prieskumný a zameriavací systémom, ktorého súčasťou je aj laserový diaľkomer.[6]

Motory

[upraviť | upraviť zdroj]

Pohon lietadla zabezpečujú dva dvojprúdové motory Klimov RD-33MK s prídavným spaľovaním. Každý z nich má ťah pri forsáži až 88,3 kN, čo umožňuje MiGu-29K dosiahnuť vo vysokej letovej hladine maximálnu rýchlosť 2 200 km/h. Stúpavosť lietadla je 330 m/s a stroj dokáže dosiahnuť výšku 17 500 m nad morom. V porovnaní s RD-33K použitom v prototypoch sa životnosť motora zdvojnásobila a náklady na letovú hodinu sa znížili zhruba 2,5-krát. Stroj má dolet 2 000 km, pri použití troch prídavných nádrží až 3 000 km.

Výzbroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Oba varianty majú rovnaké palubné vybavenie a zbrane. I keď je dvojmiestny MiG-29KUB určený predovšetkým pre výcvik pilotov, môže vykonávať bojové misie, podobne ako jednomiestny MiG-29K. Lietadlá MiG-29K/KUB môžu byť vybavené 8 raketami krátkeho dosahu R-73 s infračervenou navádzacou hlavicou a doletom 40 km. V prípade potreby unesú 6 rakiet stredného dosahu R-77 RVV AE s aktívnym radarovým navádzaním a doletom až 100 km. Na ničenie lodí môžu byť tieto stroje vybavené 4 podzvukovými strelami Ch-35 s dosahom 260 km alebo 4 nadzvukovými strelami Ch-31A s doletom 103 km. Pre útoky na pozemné ciele môžu byť vyzbrojené 4 bombami KAB-500Kr alebo protiradarovými strelami Ch-31P.

Používatelia

[upraviť | upraviť zdroj]

India India – na základe zmlúv z roku 2004 a 2010 disponuje indické námorníctvo 45 lietadlami MiG-29K/KUB.[7][8]

Rusko Rusko Vo februári 2012 bolo objednaných 20 lietadiel MiG-29K a 4 dvojmiestne MiG-29KUB, ktoré boli do konca roka 2015 všetky dodané ruskému námorníctvu.[9] Jednému z MiGov-29K počas nasadenia v Sýrii zlyhal palivový systém, vysadili oba motory a zrútil sa do Stredozemného mora.[10]

Špecifikácie (MiG-29K)

[upraviť | upraviť zdroj]
Dvojprúdový motor Klimov RD-33MK
Výzbroj MiGu-29K

Technické údaje

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Posádka: 1
  • Dĺžka: 17,3 m
  • Rozpätie: 11,99 m
  • Výška: 4,4 m[11]
  • Plocha krídel: 42 m²[12]
  • Hmotnosť prázdneho lietadla: 12 700 kg
  • Vzletová hmotnosť: 18 550 kg
  • Maximálna vzletová hmotnosť: 24 500 kg
  • Pohonná jednotka: 2 × dvojprúdový motor Klimov RD-33MK s prídavným spaľovaním, každý s maximálnym ťahom 88,3 kN

Výkony

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Maximálna rýchlosť: 2 200 km/h (vo vysokej letovej hladine), 1 400 km/h (pri zemi)
  • Dolet: 2 000 km
  • Preletový dolet: 3 000 km s 3 prídavnými nádržami
  • Dostup: 17 500 m
  • Stúpavosť: 330 m/s
  • Plošné zaťaženie: 442 kg/m²
  • Ťah/Hmotnosť: 0,97

Výzbroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ First batch of MiG-29K/KUB deck-based fighters placed in service [online]. [Cit. 2016-07-05]. Dostupné online. Archivované 2017-03-21 z originálu.
  2. ↑ MiG-29K: Russia's Aircraft Carrier to Be Stocked With Formidable Warplanes
  3. ↑ MiG-29K Carrier-Based Multirole Fighter Aircraft, Russia
  4. ↑ Обзор развития программы палубного истребителя МиГ-29К/КУБ
  5. ↑ MiG-29K FULCRUM
  6. ↑ MiG-29K
  7. ↑ Поставка истребителей МиГ-29К/КУБ Индии будет завершена в 2016 году
  8. ↑ Россия завершила поставку истребителей МиГ-29К по контракту в Индию
  9. ↑ МиГ-29КУБ - 9 лет в небе [online]. [Cit. 2016-02-23]. Dostupné online. Archivované 2016-01-29 z originálu.
  10. ↑ Двигатели подвели «МиГ» с «Адмирала Кузнецова»
  11. ↑ МиГ-29К/МиГ-29КУБ [online]. [Cit. 2016-02-23]. Dostupné online. Archivované 2017-01-14 z originálu.
  12. ↑ МиГ-29К

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému MiG-29K
Portal Letecký portál
Ruský portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=MiG-29K&oldid=7788871“