Messier 4
| Messier 4 | |
 | |
| Pozorovacie dáta (Epocha 2000.0) | |
|---|---|
| Typ | guľová hviezdokopa |
| Rektascenzia | 16h 23m 35,5s |
| Deklinácia | -26° 31′ 29″ |
| Vzdialenosť | približne 7 000 ly |
| Zdanlivá jasnosť (V) | 5,4 |
| Zdanlivé rozmery (V) | 26,3' |
| Súhvezdie | Škorpión |
| Fyzické charakteristiky | |
| Priemer | vyše 50 ly[1] |
| Zvláštne vlastnosti | najbližšia guľová hviezdokopa |
| Iné označenia | NGC 6121 |
| Hmloviny - Hviezdokopy - Galaxie | |
Súradnice: 
16h 23m 36s; -26° 31′ 29″
Messier 4 alebo M 4 alebo NGC 6121 je guľová hviezdokopa v súhvezdí Škorpión. Objavil ju Philippe Loys de Chéseaux v roku 1746. V tejto hviezdokope bol ako v prvej objavený milisekundový pulzar.[1] Tiež v nej ako v prvej bola objavená extrasolárna planéta.
Pozorovanie
[upraviť | upraviť zdroj]Za dobrých pozorovacích podmienok ju možno vidieť aj voľným okom. Inak sa dá ľahko objaviť poľným ďalekohľadom ako hmlistá škvrna. Väčšie ďalekohľady ju zobrazia ako pomerne voľne usporiadanú guľovú hviezdokopu. Hviezdy sú v zornom poli ďalekohľadu usporiadané dosť nepravidelne. Vo väčších ďalekohľadoch s priemerom objektívu aspoň 20 cm sa dá rozoznať jasnejšie jadro, ktoré je ale menej koncentrované, ako u iných guľových hviezdokôp. Z jadra vybieha niekoľko reťazcov a zhlukov hviezd. Miesta s jendotlivými jasnejšími hviezdami sa dajú nájsť severne aj južne od centrálnej oblasti. Je od nás vzdialená iba 7 000 ly, takže je to naša najbližšia guľová hviezdokopa.[2] Zaberá na oblohe oblasť veľkosti Mesiaca a keby nebola zatienená medzihviezdnym prachom, patrila by k najkrajším objektom letnej oblohy.
Vlastnosti
[upraviť | upraviť zdroj]
Hviezdokopa M4 je veľmi bohatá na krátkoperiodické premenné hviezdy. Jej najjasnejšie hviezdy dosahujú takmer 10 magnitúd a rozoznať by sme ich mali už s vyše 10 cm objektívom. Celkový počet hviezd je okolo 100 000 a snímky z Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu ukazujú približne 40 000 bielych trpaslíkov. Pretože biely trpaslík je odumretá hviezda, nazývajú astronómovia túto hviezdokopu Hviezdny cintorín. Napriek veľkému množstvu hviezd je M 4 jednou z najmenších a najrozptýlenejších hviezdokôp. Jej priemer je viac než 50 svetelných rokov.
V M 4 bola objavená zatiaľ najstaršia extrasolárna planéta, ktorá neoficiálne nesie meno Matuzalem. Táto planéta je minimálne dvakrát staršia než Zem a prežila aj zánik svojej materskej hviezdy.[1]
Celá hviezdokopa, rovnako ako všetky guľové hviezdokopy, obieha okolo galaktického stredu a v súčasnosti sa od nás vzďaľuje rýchlosťou 65 km/s.
V roku 1987 v nej bol objavený vôbec prvý milisekundový pulzar (1821 – 24). Ide o neutrónovú hviezdu otáčajúcu sa rýchlosťou 300-krát za sekundu, teda desaťkrát rýchlejšie, ako pulzar v Krabej hmlovine.
Premenné hviezdy
[upraviť | upraviť zdroj]Dve z troch najjasnejších hviezd tejto hviezdokopy (V 4 a V 13) sú zároveň premennými hviezdami. Jasnosť V 4 kolíše okolo 10,2 magnitúdy, jasnosť V 13 je okolo 10,8 mag. Zmeny ich jasnosti nie sú nijako dramatické a perióda zmien je nepravidelná, približne 60 dní. Celkový počet premenných hviezd, ktorý táto guľová hviezdokopa ukrýva, je vyše 70. Väčšina z nich je ale kvôli svojej nízkej jasnosti mimo dosahu amatérskych ďalekohľadov.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Škorpión, s. 274 – 275.
- ↑ ČEMAN, Róbert; PITTICH, Eduard. Vesmír 2 Hviezdy - Galaxie. [s.l.] : Mapa Slovakia, 2003. ISBN 80-8067-074-9. S. 137.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Messier 4