Marie Pujmanová
| Marie Pujmanová | |
| česká spisovateľka a novinárka | |
 | |
| Rod. meno | Hennerová |
|---|---|
| Narodenie | 8. jún 1893 Praha, Česko |
| Úmrtie | 19. máj 1958 (64 rokov) Praha, Česko |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  Marie Pujmanová |
Marie Pujmanová, rodená Hennerová (* 8. jún 1893, Praha – † 19. máj 1958, Praha) bola česká spisovateľka a novinárka. Bol jej udelený titul národná umelkyňa.
Jej otec Kamil Henner bol univerzitným profesorom cirkevného práva na Právnickej fakulte Karlovej univerzity. Pujmanová sa neskôr myšlienkovo rozišla s triedou, z ktorej pochádzala, a venovala sa robotníckej problematike. Niekoľkokrát navštívila Sovietsky zväz a tieto cesty veľmi ovplyvnili jej myslenie. Od roku 1912 žila v Českých Budějoviciach a vzala si syna tunajšieho zámožného advokáta a politika V. Zátku. Manželstvo však nebolo šťastné a po jej nervovom ochorení skončilo rozvodom. Druhýkrát sa vydala za Ferdinanda Pujmana. V roku 1932 podporovala štrajk baníkov v Moste.
Prispievala do Rudého práva (kde sa snažila pôsobiť na deti), Literárních novin, Lidových novin, Tribuny, Českého slova, Přítomnosti atď.
V 50. rokoch sa stala jednou z hlavných propagátoriek politických procesov. Napr. žiadala maximálne tresty pre "zradcov". Zároveň urobila maximum pre to, aby z väzenia dostala svojho syna Petra, ktorý chcel so skupinou ľudí utiecť cez hranice.
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]Začiatky jej tvorby sú ovplyvnené impresionizmom, neskoršia tvorba je už úplne pod vplyvom socialistických myšlienok. Jej tvorbu ovplyvnil František Xaver Šalda a Růžena Svobodová. Neskôr na ňu veľmi zapôsobil Julius Fučík.
Jej diela sú presvedčivejšie ako diela Marie Majerovej, bojovala v nich proti nezamestnanosti a fašizmu.
- Pod křídly – (1917) zachytáva detstvo citovo prudkej Irenky, autobiografické prvky
- Povídky z městského sadu – (1920) reakcie na prvú svetovú vojnu
- Pacientka doktora Hegla – (1931) príbeh o meštianskom dievčati Karle, ktorá sa zamiluje do ženatého doktora a stane sa jeho milenkou, musí sa vyrovnať s opovrhnutím zo strany svojej vlastnej spoločenskej triedy, vymaniť sa z jej pút a prejsť dezilúziou lásky, aby dozrela v samostatnú vyrovnanú ženu a stala sa spokojnou slobodnou matkou
- Předtucha – (1942) novela zaoberajúca sa problémom dospievajúcich detí, príbeh o úzkosti o životy blízkych
- Svítání – (1949) zachytáva tu meniaci sa život mládeže, ide o súbor poviedok, ktoré sú rozdelené do troch častí:
- Za časů císaře pána – život detí v Rakúsku-Uhorsku
- Čerti s ním šijí – z obdobia prvej republiky
- Včera a dnes – po roku 1945
- Sestra Alena – (1958) krátka poviedka o mladej zdravotnej sestre, ktorá sa zamiluje do pacienta po nefrektómii, aj napriek jeho zlému zdravotnému stavu si ho vezme, končí tragicky
- Modré Vánoce – (1958)
Románová trilógia
[upraviť | upraviť zdroj]- Lidé na křižovatce – (1937) román z prostredia veľkého závodu (továrnik Kazmar – Tomáš Baťa), tu na osudoch ľudí sleduje zmeny politického myslenia 20. rokov 20. storočia. Používa tu vnútorný monológ. Z celej trilógie najkvalitnejšie dielo
- Hra s ohněm – (1948), politický román rozpráva o osude G. Dimitrova (obvineného zo zapálenia ríšskeho snemu) Dostupné online.
- Život proti smrti – (1952), dokončuje osudy hlavných postáv na konci vojny
Poézia
[upraviť | upraviť zdroj]Jej poézia je veľmi politická a trpí všetkými problémami poézie 50. rokov 20. storočia.
- Zpěvník – (1939)
- Verše Mateřské – (1940)
- Rafael a Satelit – (1944), veršovaná inotajná poviedka o domove – takmer nepolitické dielo
- Radost i žal – (1945)
- Vyznání lásky – (1949)
- Milióny holubiček – (1950)
- Čínský úsměv – (1954)
- Praha – (1954)
- Marie Curieová – (1957), poéma – takmer nepolitické dielo
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Marie Pujmanová na českej Wikipédii.