Makrobiotika

Makrobiotika je náuka o skvalitnení a predĺžení ľudského veku životným štýlom spočívajúcim najmä v návrate k prírode, zmierneniu negatívnych následkov civilizácie a špeciálnom spôsobe stravovania (diéte).

Slovo makrobiotika pochádza z gréckeho lingvistického prostredia. Vzniklo zložením dvoch slov – „makros“ znamená veľkosť alebo dĺžku, „bios“ znamená život.

Makrobiotika predstavuje nielen vedu o zdravej vyváženej výžive a liečbe, ale ponúka i životný štýl rešpektujúci zákony prírody a vesmíru. Holistickým pohľadom na človeka sa dotýka otázky prepojenosti jeho duchovnej a telesnej stránky. Okrem dietetiky odporúča i dychové cvičenia, masáže DO-IN a im príbuzné, externé aplikácie ako zábaly, prehrievanie (moxovanie) alebo bankovanie známeho starovekého lekára Galena. Nebráni sa ani formám neinvazívnej terapie ako sú aromaterapia, koloroterapia, muzikoterapia, kineziológia a podobné formy fyzioterapie vedúce k nastoleniu energetickej rovnováhy v organizme. Za súčasť makrobiotického životného štýlu sa považuje i osobnostný rozvoj, individuálna zodpovednosť a využívanie energetickej sily pozitívnych myšlienok a modlitby.

Z historického hľadiska poznatky makrobiotiky (energetickej medicíny) využívali prevažne kultúry Ďalekého východu, ktoré je založené na udržovaní rovnováhy medzi pólmi jin (odstredivá energia vznikajúca rotáciou Zeme) a jang (dostredivá energia pôsobiaca na Zem z vesmíru), ale dochovali sa i práce vedcov, lekárov i filozofov na území Európy. Z Herakleitovej filozofie do istej miery vychádzal najslávnejší lekár staroveku Hippokrates a s ním i celá jeho škola. Položil základy systému starostlivosti o zdravie, ktorý sa úspešne používal až do stredoveku. Hippokrates pripisoval dôležitú úlohu pri liečbe vážnych chorôb práve diétnym meradlám. Napríklad v“ Knihe o výžive“ vysvetľoval : Potrava nech je tvojim liekom!.. Hippokratov prístup k ochoreniam bol jednoduchý. Jeho zásadami bolo zmeniť stravu a zmeniť prostredie. Ako liečebnú stravu odporúčal hlavne jačmeň (krúpy, ale tie sú obrúsené a zbavené šupky v ktorej je obsah zdraviu prospešných látok ako vitamíny, minerály, vláknina najvyšší), ďalej zeleninu a polievky z potravín rastlinného pôvodu. V jeho pojednaní „O vzduchu, vode, územiach“ sa nachádza prvá európska zmienka pojmu makrobiotika. Otec západnej medicíny označuje slovom makrobiotici skupinku zdravých ľudí vedúcich život v harmónii s prírodou, rešpektujúcich vesmírne zákony a dožívajúcich sa vysokého veku.

Slovo makrobiotika použil v roku 1797 i nemecký lekár Christoph Wilhelm Hufeland vo svojej knihe „Makrobiotik, oder die Kunst das menschliche Leben zu verlängern“ (Makrobiotika alebo umenie predĺženia ľudského života). Varoval v nej pred odklonom od celozrnnej stravy.

Po mnohé desaťročia bolo odvetvie energetickej medicíny zabudnuté a až počiatkom 20. storočia opätovne rozpracované japonským bádateľom Georgom Oshawou. Vyliečil sa z ťažkej choroby prechodom od rafinovanej modernej stravy na stravu jednoduchú, zloženú z tradičných potravín, a tak znovu oživil pojem makrobiotika. Jeden z jeho najznámejších žiakov Michio Kushi dodnes vo veku 80 rokov prednáša po celom svete a je zakladateľom Kushiho Inštitútu pre výučbu v oblasti makrobiotiky. Od roku 1962 funguje v USA „Makrobiotická spoločnosť v OSN“, ktorá upozorňuje odbornú i laickú verejnosť nielen na potrebu zmeny stravy, ale i s tým spojenú zmenu v spôsobe hospodárenia, v doprave, štruktúre priemyslu a podobne.

Strava

V našom miernom klimatickom pásme, charakterizovanom štyrmi ročnými obdobiami sú optimálne proporcie dennej stravy dané makrobiotickým štandardným režimom: 40 – 50 % celozrnné obilniny – prevažne varené zrno, 30 – 35 % zelenina (hlavne tepelne upravená rôznymi spôsobmi a kvasená, vždy s malým množstvom surovej zeleniny), 5 – 10 % strukoviny a morské riasy, 5 % polievky. Doplnkovo možno zaradiť ryby, ovocie mierneho pásma, semená, orechy, oleje a pod. Pomery potravín boli odvodené z tradičných diétnych modelov, ktoré po tisícročia chránili našich predkov pred degenerativnými chorobami, ktorými dnes ľudstvo trpí.

Bežné zloženie makrobiotickej stravy

• 12 % bielkovín
• 15 % tuky
• 73 % polysacharidov
• 0 % rafinovaného cukru.

Priemerné stravovanie populácie

• 12 % bielkovín
• 42 % tukov
• 22 % polysacharidov
• 24 % rafinovaného cukru

Odborníci na výživu v USA odporúčajú

• 12 % bielkovín
• 30 % tukov
• 48 % polysacharidov
• 10 % rafinovaného cukru.

Spoločnosť pre výživu v ČR odporúča

• n/a % bielkovín
• 30 % tukov
• n/a % polysacharidov
• 10 % rafinovaného cukru

Makrobiotická diéta je v súčasnosti považovaná za neúčinnú a nezdravú.

Americká rakovinová spoločnosť odporúča „diétu s nízkym obsahom tuku a vysokým obsahom vlákniny, ktorá pozostáva hlavne z rastlinných produktov“; naliehavo však žiadajú ľudí s rakovinou, aby sa nespoliehali na tento diétny program ako na výhradný alebo primárny spôsob liečby. Cancer Research UK uvádza, že „niektorí ľudia si myslia, že život v makrobiotickom štýle im môže pomôcť v boji s rakovinou a viesť k vyliečeniu. Neexistujú však žiadne vedecké dôkazy, ktoré by to dokázali.“

Odborník na výživu Fredrick J. Stare uviedol, že „neexistujú žiadne vedecké dôkazy o tom, že by makrobiotická diéta mohla byť nápomocná pri rakovine alebo akejkoľvek inej chorobe“.