Maamme

Štátne hymny sveta
	Európa Belgicko - Bielorusko - Bosna a Hercegovina - Bulharsko - Cyprus - Česko - Čierna Hora - Dánsko - Estónsko - Fínsko - Francúzsko - Grécko - Chorvátsko - Írsko - Macedónsko - Maďarsko - Malta - Nemecko - Poľsko - Rakúsko - Rumunsko - Rusko - Slovensko - Spojené kráľovstvo - Španielsko - Švajčiarsko - Turecko - Ukrajina - Vatikán Ázia Afganistan - Bhután - Čína - Izrael - Kórea - Mongolsko - Sýria - Turkménsko - Vietnam Severná Amerika Kanada - USA - Dominikánska republika - Jamajka - Kuba Južná Amerika Brazília Afrika Benin - Kamerun - Južná Afrika - Sv. Tomáš a Princov ostrov Austrália a Oceánia Nauru - Tuvalu Ďalšie Európska hymna - Esperanto - Buriatsko - Česko-Slovensko - Kirgizská SSR - Nemecká demokratická republika - Prvá slovenská republika - Rakúsko-Uhorsko - Sovietsky zväz Táto lišta: zobraz • diskusia • uprav

	Maamme - Vårt land;
	; Predná strana Vårt land od Johana Ludviga Runeberga
Hymna	Fínsko
Iné názvy	Vårt land
Slová	Johan Ludvig Runeberg, 1848
Hudba	Fredrik Pacius, 1848
Prijaté	1867
	Maamme Inštrumentálna verzia

Maamme alebo Vårt land (“Naša zem”) je názov národnej hymny Fínska. Vo Fínsku Maamme nie je oficiálne ustanovená zákonom, no je pevne ukotvená tradíciou.

História

Hudbu zložil nemecký prisťahovalec Fredrik Pacius, pôvodne švédsky text hymny napísal Johan Ludvig Runeberg. Po prvýkrát zaznela 13. mája roku 1848. Pôvodná báseň, napísaná v roku 1846 a uverejnená v roku 1848, mala 11 strof a tvorila prológ ku rozsiahlemu veršovanému cyklu Fänrik Ståhls Sägner ("Príbehy práporčíka Stahla"), ktorý bol vrcholným dielom obdobia vlasteneckého romantizmu. Súčasný fínsky text sa síce obvykle pripisuje Paavovi Cajanderovi, ktorého preklad Príbehov práporčíka Stahla vyšiel v roku 1889, no v skutočnosti pochádza už z prekladu Juliusa Krohna z roku 1867.

Príbehy práporčíka Stahla zožali veľký úspech v celej Škandinávii. Až do príchodu nezávislosti Fínska v rokoch 1917–1918, odkedy bola pieseň už výlučne rozpoznávaná v spojitosti s Fínskom, sa Paciova melódia a Runebergov text často spievali aj v Dánsku, Nórsku a Švédsku. Zaujímavé je, že v pôvodnom švédskom texte nie je jediná zmienka o Fínsku (s výnimkou veršov 4 a 10, ktoré sa spievajú zriedka), iba o krajine na severe, no text vo fínčine sa už zjavne vzťahuje k Fínsku. Tematika básne je navyše nápadne podobná tematike národnej hymny Švédska s názvom Du gamla, Du fria ("Ty pradávna, Ty slobodná") a národnej hymny Nórska Ja, vi elsker dette landet ("Áno, milujeme túto zem").

Zaujímavosti

Niektorí Fíni namiesto Maamme navrhovali za národnú hymnu Fínska skladbu Finlandia od skladateľa Jeana Sibelia, s textom od Fína V. A. Koskenniemiho a Švéda Joela Rundta. Sú aj takí, ktorí jednoducho preferujú Finlandiu ako hudobné dielo, hoci kritika ju pokladá za náročnú na spev.

Povráva sa, že Pacius zložil melódiu len za pätnásť minút, netušiac, že by sa mohla stať pre fínsky národ natoľko dôležitou.

Melódia hymny Maamme sa podobá nemeckej pijackej piesni Papst und Sultan (“Pápež a sultán”). Mnohí veria, že Fredrik Pacius, či už zámerne alebo nie, z nej skopíroval časti melódie. Ďalšia fínska vlastenecká pieseň, Sotilaspoika (“Chlapec-vojak”), zložená Paciom, obsahuje takisto podobné prvky ako Papst und Sultan.

Melódiu hymny Maamme používa ako národnú hymnu s podobne zameraným textom aj Estónsko. Nesie názov Mu isamaa, mu õnn ja rõõm (“Moja otčina, moje šťastie a radosť”). Je tiež považovaná za národnú hymnu Livónska, s názvom Min izāmō, min sindimō (“Moja otčina, moja vlasť”).

Maamme

(prvá a posledná strofa fínskej verzie)

Oi maamme, Suomi, synnyinmaa,

soi, sana kultainen!

Ei laaksoa, ei kukkulaa,

ei vettä, rantaa rakkaampaa

kuin kotimaa tää pohjoinen,

maa kallis isien.

Sun kukoistukses kuorestaan

kerrankin puhkeaa;

viel' lempemme saa nousemaan

sun toivos, riemus loistossaan,

ja kerran laulus, synnyinmaa

korkeemman kaiun saa.

Úplný preklad fínskeho textu Maamme z angličtiny:

Ó, zem naša, Fínsko,
zem naša rodná,
znej, ty zlaté slovo!
Údolia, kopca nieto,
vody ani brehu milšieho
než domovina táto severná,
otcov našich zem drahá!

Zem naša biednou je
pre tých, čo túžia po zlate.
Cudzinec opustí ju určite,
však nám najdrahšou zemou je –
divočina, ostrovy, pevnina jej
nám javia sa zlaté.

Nám sú milé
naše bystriny búrlivé,
borovíc večných šumenie,
noci naše hviezdne, letá jasné,
i všetky ich obrazy a piesne
srdcu sú blízke.

Tu pluhmi, mečmi, myšlienkami
otcovia naši bojovali,
keď deň sa ukryl za mraky
či žiaril lúčmi šťastnými,
tu národ fínsky najťažšie
obdobia prežil svoje.

Kto iný pozná národa tohto zápasy,
kto?
Keď vojna údoliami našimi znela
a mráz priniesol hladomor,
kto vymeral
krv a útrapy národa?

Tu krv jeho
aj za nás tiekla,
tu sa on šťastiu svojmu radoval
i v obavách svojich vzdychal –
ten národ, ktorý naše nesie
bremeno najdávnejšie.

Tu cítime sa výborne
a všetko je nám naklonené,
hoc by to bolo len šťastie veľké,
zem-otčina je to, čo Maamme.
Čo na svete milšie
a čo drahšie je?

A tu zem táto je,
tak vidia ju oči naše.
Môžeme vystrieť ruku
a ukázať k vode, brehu
a riecť: tamto je, hľa,
zem otcov našich najdrahšia.

Ak by nás ku sláve doviedli
či až k oblakom zlatým,
kde by sme biedu necítili,
radosť najväčšiu by duša zažila
návratom do skromného domova –
taká bola by naša vôľa.

Pravdy domovina, básní,
zem jazier tisícich,
kde sa životu nášmu dostáva ochrany,
ty, zem spomienok a nádejí,
vždy buď spokojná so šťastím svojim,
slobodná a plná radosti.

Raz blahobyt tvoj zo skrýše
vyjaví sa svojej,
a láskou našou povstanie
nádej tvoja, radosť v celej nádhere,
a raz, zemi rodná, piesni tvojej
ozveny preveľkej sa dostane.

(Preložil Vladimír Pekník, 2011)