Preskočiť na obsah

Maša Haľamová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Maša Haľamová
slovenská poetka
slovenská poetka
Narodenie28. august 1908
Blatnica, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie17. júl 1995 (86 rokov)
Bratislava, Slovensko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Maša Haľamová
Hrob Maši Haľamovej na Národnom cintoríne v Martine
Pamätník na Štrbskom Plese

Maša Haľamová, vyd. Mária Pullmanová[1] (* 28. august 1908, Blatnica – † 17. júl 1995, Bratislava) bola slovenská poetka.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodila sa v rodine obchodníka a vzdelanie získavala v Martine, Starej Pazove (Srbsko-Vojvodina), vyššie školy navštevovala v Martine a v Bratislave, kde aj v roku 1925 zmaturovala. Po maturite pracovala ako úradníčka vo Vysokých Tatrách, kde žila 30 rokov. Bola vynikajúca lyžiarka a stala sa najmladšou rozhodkyňou na majstrovstvách sveta na Štrbskom Plese v roku 1935. Vydala sa za lekára Jána Pullmana a vo Vysokých Tatrách žila až do manželovej predčasnej smrti v roku 1956. V rokoch 1957/58 pracovala v Martine ako redaktorka vydavateľstva Osveta a odtiaľ odišla do Bratislavy, kde pracovala až do roku 1973, kedy odišla do dôchodku, ako redaktorka vo vydavateľstve Mladé letá (vydavateľstvo). Zomrela v Bratislave, no pochovali ju na Národnom cintoríne v Martine.

Už ako študentka uverejňovala preklady z ruskej poézie v Slovenskom denníku. Vlastnú tvorbu začala publikovať v 2. polovici 20. rokov v literárnych časopisoch: Slovenské pohľady, Živena, Elán, tiež v periodikách Nový rod a Mladé Slovensko.

Je autorkou žensky krehkej lyriky, zachytávajúcej prostým, úprimným slovom vzruchy srdca: nenaplnený cit lásky, manželské šťastie, bolesť nad stratou manžela. Okrem ľúbostných motívov stvárňovala dojmy z tatranskej prírody, z cesty do Francúzska a sociálne námety pod vplyvom Jiřího Wolkra. Priťahoval ju obraz na smrť chorého Jiřího Wolkra, márne hľadajúceho uzdravenie v tatranskej prírode. Jej poézia sa vyznačuje hlboko prežívanými a citovými zážitkami. Hľadala v nej opravdivý cit lásky nielen pre seba, ale pre všetkých, a najmä pre tých, ktorým ju „tvrdé veci dňa“ nedožičili. Bola majstrom básnickej drobnokresby, nakoľko dokázala zachytiť v básňach i tie najmenšie záchvevy dievčenskej duše s čistotou a presnosťou, pričom nestrácajú nič zo svojej krehkosti a ľahkosti.

Okrem vlastnej tvorby sa venovala tiež prekladom z lužickosrbskej, českej (Jiří Wolker, Ivan Olbracht, Marie Majerová, Jan Drda) a ruskej literatúry. Viaceré básne z jej zbierok zhudobnili poprední slovenskí skladatelia (napr. básne zo zbierky Červený mak). Svojou tvorbou sa zapísala do dejín slovenskej literatúry ako jedna z najvýznamnejších predstaviteliek slovenskej poézie 20. storočia. Jej dielo bolo preložené do 9 cudzích jazykov.

  • 1928 – Dar
  • 1932 – Červený mak
  • 1966 – Smrť tvoju žijem

Próza pre deti a mládež

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1957 – Svrček a mravci
  • 1962 – Mechúrik Košťúrik s kamarátmi
  • 1965 – Petrišorka
  • 1966 – Hodinky, leporelo
  • 1976 – O sýkorke z kokosového domčeka

Výbery z poézie

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1955 – Básne
  • 1964 – Dar
  • 1968 – Červený mak
  • 1968 – Komu dám svoju nehu
  • 1993 – Čriepky
  • 1998 – Nepokoj
  • 2003 – Milému

Spomienkové eseje

[upraviť | upraviť zdroj]

Preklady diel pre deti a mládež

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]