Preskočiť na obsah

Mária Amália Habsburská

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Mária Amália Habsburská
rakúska arcivojvodkyňa a bavorská kurfirstka
Mária Amália Habsburská
Narodenie22. október 1701
Viedeň, habsburská monarchia
Úmrtie11. december 1756 (55 rokov)
Mníchov, Bavorsko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Mária Amália Habsburská

Mária Amália Habsburská (* 22. október 1701, Viedeň, habsburská monarchia – † 11. december 1756, Mníchov, Bavorsko) bola mladšia dcéra kráľa českého a uhorského, cisára rímskeho a markgrófa moravského Jozefa I. a jeho manželky Amálie Vilhelmíny Brunšvicko-lüneburskej.

Manželstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodila sa v roku 1701, necelý mesiac po smrti brata Leopolda Jozefa. Jeho smrť spôsobila, že rod Habsburgovcov nemal jediného mužského potomka a dedičstvo malo pripadnúť jednej zo štyroch dcér Jozefa I. a Karola VI. Medzitým sa bavorský kurfirst Maximilián II. Emanuel snažil získať nevestu pre svojho syna Karola Albrechta staršiu dcéru Jozefa I., arcivojvodkyňu Máriu Jozefu. To sa mu však nepodarilo a tak sa začal usilovať o šestnásťročnú Máriu Amáliu.

Na tomto manželstve sa mníchovský a viedenský dvor dohodli už v roku 1717, ale samotná svadba sa uskutočnila až v roku 1722 vo Viedni a to za predpokladu, že sa nevesta a ženích zaväzujú dodržiavať pragmatickú sankciu. Aj keď nevesta dostala miliónové veno nevyrovnala sa svadba nasledujúcim trojdenným oslavám v Mnichove v novembri 1722, ktoré usporiadal Maxmilián Emanuel.

Samotnú Máriu Amáliu veľmi zaujímal spoločenský život a kultúrne akcie (dotovala operné predstavenia), milovala lov a tiež podporovala cirkev. Jej zásluhou bol v roku 1729 obnovený Rád rytierov sv. Juraja, finančne veľmi podporila rozvoj cirkevnej charity v Bavorsku, zakladala kostoly a organizovala dvorské pútne cesty.

Vojny o rakúske dedičstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Jej život sa však zmenil po smrti jej strýka Karola VI. Aj napriek pragmatickej sankcii vzniesli Mária Amália a jej manžel v roku 1740 nároky na habsburské dedičstvo potvrdené hrozbou bavorskej a francúzskej armády. Táto požiadavka sa im zo začiatku plnila: v októbri 1741 bol Karol VII. Albrecht v Linzi zásluhou svojho vojska uznaný za arcivojvodu rakúskeho a 7. decembra 1741 sa nechal v Prahe korunovať za českého kráľa.

Korunovácie sa Mária Amália nezúčastnila, pretože české zeme boli zmietané bojmi a manžel nechcel riskovať jej život.

Bavorský kurfirst dosiahol vrchol v januári 1742 korunováciou na cisára vo Frankfurte nad Mohanom. Vojsko Márie Terézie však počas roka 1742 vytlačilo bavorské a francúzske vojsko z Čiech a obsadilo aj celé Bavorsko.

V tom čase sa Mária Amália stala predstaviteľkou "mierovej" strany na bavorskom dvore. Po smrti manžela v roku 1745 ukončila nepriateľstvo so svojou sesternicou Máriou Teréziou. Práve Mária Amália sa zaslúžila o mier medzi Viedňou a Mníchovom a pre Bavorska.

Zostávajúcich dvanásť rokov života prežila v ústraní vo svojej rezidencii v Mníchove, kde v roku 1756 zomrela.

5. októbra 1722 sa vydala za Karola Albrechta (1697 – 1745), syna bavorského kurfirsta Maximiliána II. Emanuela a Terézie Kunigundy Sobieskej. Mali sedem detí:

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ferdinand III.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Leopold I.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária Anna Španielska
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Jozef I.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Filip Viliam Falcko-neuburský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Eleonóra Magdaléna Falcko-neuburská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Alžbeta Amália Hesensko-darmstadtská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária Amália Habsburská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Juraj Brunšvicko-lüneburský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Jan Fridrich Brunšvicko-Lüneburský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Anna Eleonóra Hesensko-darmstadtská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Amália Vilhelmína Brunšvicko-lüneburská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Eduard Falcký
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Benedikta Henrietta Falcko-simmernská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Anna Gonzaga
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Marie Amálie Habsburská na českej Wikipédii.