Lumírovci

Lumírovci je označenie skupiny českých spisovateľov 70. a 80. rokov 19. storočia, ktorí sa združovali okolo časopisu Lumír. Spoločne s ruchovcami tvorili novú generáciu spisovateľov, ktorá preberala vplyv po odchádzajúcich májovcoch. Ich najväčšou snahou bolo povzniesť českú literatúru na európsku úroveň.

Dobový kontext

Posledná tretina 19. storočia sa vyznačovala aktivizáciou kultúrneho života v českých krajinách. Roku 1881 (1883) bolo otvorené Národné divadlo, 1882 bola Univerzita Karlova rozdelená na časť českú a nemeckú, vznikajú nové nakladateľstvá (napr. roku 1871 nakladateľstvo Jan Otto, roku 1872 nakladateľstvo J. R. Vilímka) a vychádza množstvo almanachov (napr. roku 1868 almanach Ruch, roku 1871 Anemonky roku 1878 nový almanach Máj). Do stredu verejného záujmu sa opäť dostávajú Rukopis královédvorský a Rukopis zelenohorský.

Charakteristika

Cieľom lumírovcov bolo priblížiť české písomníctvo vyspelým európskym literatúram. Prostredníctvom prekladov (predovšetkým z románskej literatúry) uvádzali do českej literatúry európske trendy, ako tematické tak formálne.

Literárne veľa experimentovali, objavujú sa u nich napríklad doteraz v českej literatúre nezvyčajné básnické formy – sonet, gazel, rondel. Nestotožňovali sa s požiadavkou, že literatúra má predovšetkým slúžiť národu. Filozofickým základom ich tvorby sa stala myšlienka, že ľudstvo sa neustále vyvíja k humanite.

Predstavitelia

Delenie spisovateľov na májovcov, ruchovcov a lumírovcov je len orientačné a často zjednodušujúce. Kniha Panorama české literatury medzi lumírovcov a ich epigónov radí nasledujúcich spisovateľov:^[1]

Časťou svojej tvorby:

Josef Václav Sládek od sedemdesiatych rokov

Spor medzi ruchovcami a lumírovcami

K vymedzovaní oboch skupín spisovateľov došlo na základe sporu, ktorý zapálila Eliška Krásnohorská svojou staťou Obraz novějšího básnictví českého (Časopis národního muzea, 1877).^[2] V nej sa dovoláva básnika rýdzo národného. Jeho opak potom vidí vo Vrchlickom. Maliar Soběslav Pinkas naopak o dva roky neskôr kritizoval Hálka, českej literatúre vytkol jej uzavretosť a vyzdvihol lumírovcov. V následných sporoch sa počala profilovať škola kozmopolitní (lumírovci) a škola národní (ruchovci).

Referencie

↑ MACHALA, Lubomír; PETRŮ, Eduard. Panorama české literatury. 1. vyd. Olomouc : Rubico, 1994. 552 s. ISBN 80-85839-04-0.
↑ PROKOP, Vladimír. Literatura 19. a počátku 20. století (od romantiků po buřiče): pro výuku literatury na středních školách. 1. vyd. Sokolov : O.K.-Soft, 2000. 72 s. ISBN 80-238-5357-0.

Pozri aj

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lumírovci na českej Wikipédii.

[1] MACHALA, Lubomír; PETRŮ, Eduard. Panorama české literatury. 1. vyd. Olomouc : Rubico, 1994. 552 s. ISBN 80-85839-04-0.

[2] PROKOP, Vladimír. Literatura 19. a počátku 20. století (od romantiků po buřiče): pro výuku literatury na středních školách. 1. vyd. Sokolov : O.K.-Soft, 2000. 72 s. ISBN 80-238-5357-0.

[1]

[2]