Preskočiť na obsah

Listový kel

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Na obrázku je buď listový kel alebo niektorý veľmi podobný typ kapusty obyčajnej
Výraz listový kel (alebo kel listový, listová kapusta, kapusta listová) môže v širšom zmysle znamenať taxón Brassica oleracea convar. acephala, do ktorého patria okrem predmetu tohto článku ešte ďalšie taxóny. O tom pozri v článku kapusta obyčajná.

Listový kel (lat. Brassica oleracea var. viridis; ďalšie názvy pozri nižšie) je taxón z druhu kapusta obyčajná.

Názvy

[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenské názvy sú: listový kel/kel listový[1][2][3][4], (?) listová kapusta/kapusta listová[5], kŕmny kel listový[6], kŕmny kel/kel kŕmny[7][3][8], kŕmna kapusta/kapusta kŕmna[9][10], stromčekový kel (v širšom zmysle - porov. nižšie)[6][11][8][12], kel stromový (v širšom zmysle - porov. nižšie)[13], kravský kel[6][14], kravská kapusta listová[15], (?) stonkový kel.[6][16], (?) zimný kel/zimná kapusta[17][18][19]. O prípadnom názve kučeravý kel pozri [pozn 1].

Vedecké názvy sú: Brassica oleracea var. viridis[1], Brassica oleracea var. acephala[1][24], Brassica oleracea skupina Viridis[1], Brassica oleracea Skupina Acephala[31], Brassica oleracea Skupina Collard[32], Brassica oleracea cv. Group Acephala[1], Brassica oleracea cv. group Collard[33], Brassica oleracea var. plana[33], Brassica oleracea subsp./var. acephala podskupina plana[34], Brassica oleracea var. acephala subvar. plana[35], Brassica oleracea convar. acephala var. viridis[24], Brassica oleracea ssp. capitata (convar. acephala) var. viridis[3][2], Brassica oleracea convar. acephala var. acephala[36], Brassica oleracea viridis[37]

Vedecký názov Brassica oleracea var. viridis má v literatúre okrem významu, ktorý je predmetom tohto článku, ešte ďalšie dva významy, a to: 1. Brassica oleracea convar. acephala (t.j. súhrnné označenie pre Brassica oleracea var. viridis (v zmysle tohto článku) Brassica olereacea var. sabellica Brassica oleracea var. selenisia Brassica oleracea var. palmifolia Brassica oleracea var. medullosa) [38], staršie synonymum: Brassica oleracea convar. viridis [39], 2. ako bod 1. ale okrem Brassica oleracea var. medullosa [40]

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Je to dvojročná rastlina, kvitne až v druhom roku (vegetačná doba je približne 250 dní). Stonka je nezhrubnutá (na rozdiel od Brassica oleracea var. medullosa, kde je zhrubnutá) a na konci vegetačného obdobia býva drevnatá; je buď nízka alebo vysoká (u nás do 1,5 m, inde aj výrazne viac). Listy netvoria hlávku. Okraj listov je hladký, prípadne trochu vlnitý alebo trochu zúbkovaný (na rozdiel od Brassica oleracea var. sabellica, kde je okraj kučeravý). Listová čepeľ je plochá (na rozdiel od Brassica oleracea var. sabellica, kde je ohnutá od stredu listu nahor) a môže mať výkrojky. Listy sú zelené alebo fialové (červené) alebo s bielymi škvrnami. Rastlina je rozvetvená len málo a to najmä na vrchole stonky, a listy nezakrývajú stonku (na rozdiel od Brassica oleracea var. ramosa, ktorá je bohato rozvetvená a listy zakrývajú značnú časť stonky). V dôsledku drevnatenia dobre znáša nízke teploty (až do -15 °C). Listy slúžia ako krmovina alebo ako zelenina.[41][42][6][25]

Kapusta obyčajná predĺžená

[upraviť | upraviť zdroj]
Kapusta obyčajná predĺžená na ilustrácii z roku 1836

Pod listový kel (Brassica oleracea var. viridis) patrí aj kapusta obyčajná predĺžená (=kel stromový/stromčekový kel v užšom zmysle[13][43]; Brassica oleracea (convar. acephala) var. viridis [=var. acephala] f. exaltata, synonymá: Brassica oleracea convar. acephala var. arborea, Brassica oleracea var. longata; angl. Jersey kale/Jersey cabbage/walking stick cabbage), ktorá dosahuje výšku obyčajne 2 m, ale aj 4 m a viac, pestuje sa najmä na ostrove Jersey a v Normandii, a ktorej stonka sa používa ako palica na chodenie. Niekedy sa zaraďuje ako samostatná varieta alebo pod palmový kel (teda pod Brassica oleracea var. palmifolia). [36][3][44][45][35][32][46][8] (Pozor na zámenu s kapustou predĺženou – Brassica elongata [47])

Poznámky

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Vo knihe Flóra Slovenska je na str. 705 ako synonymum listového kelu nesprávne uvedený aj názov kučeravý kel (a varianty tohto názvu) a okrem toho je na tej istej strane chybne spracovaná sekcia o skupine Viridis. Podrobnosti: 1. Charakteristika taxónu uvedená na str. 705 protirečí charakteristike uvedenej na str. 703 – kým na str. 703 sa opisuje Viridis v užšom zmysle (teda bez Sabellica), na str. 705 sa opisuje Viridis v širšom zmysle (teda vrátane Sabellica). Sabellica je však (na tej istej strane) preberaná ako samostatný taxón, preto by mal byť na str. 705 pod hlavičkou skupina Viridis správne opisovaný len Viridis v užšom zmysle. 2. V dôsledku rovnakého omylu je na str. 705 nesprávne uvedený ako slovenský názov pre skupinu Viridis kel kučeravý/kučeravý kel/kel obyčajný kučeravý (zatiaľ čo názov listový kel je tam uvedený správne). Z dvojice Viridis (v užšom zmysle) a Sabellica má totiž kučeravé listy taxón Sabellica, zatiaľ čo taxón Viridis má listy iba mierne vlnité alebo úplne rovné; takisto vo všetkých iných jazykoch sa ako kučeravý kel (curly kale, Krauskohl, chou frisé atď.) označuje Sabellica, nie Viridis v užšom zmysle. K zámene vo Flóre Slovenska došlo zrejme preto, lebo v starších slovenských dielach (pozri napr. Buffa 1954 [tu boli zavedené slov. názvy], Červenka 1986, Dostál-Červenka 1991) je názov kel kučeravý (a podobne) priradený – a to správne - k taxónu Viridis (staršie: Acephala) definovanému v širšom zmysle (t.j. vrátane Sabellica) a pod vplyvom týchto textov vo Flóre Slovenska na str. 705 pod názvom “skupina Viridis” autor zmiešal Viridis v užšom zmysle (t. j. bez Sabellica) s Viridis v širšom zmysle (t. j. vrátane Sabellica).[20][21][22][23][24][25][26][27][28][8][29][30]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d e GOLIAŠOVÁ, Kornélia, ed.; ŠÍPOŠOVÁ, Helena, ed. Flóra Slovenska V/4 : Angiospermophytina, Dicotyledonopsida, Papaverales, Capparales. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2002. ISBN 80-224-0710-0. S. 705.
  2. ↑ a b JÄGER, E. J. (ed.) et al. Rothmaler - Exkursionsflora von Deutschland - Krautige Zier- und Nutzpflanzen. Berlin: Springer-Verlag, 2007. ISBN 978-3-662-50419-2. S. 251
  3. ↑ a b c d GLADIS, T., HAMMER, K. Die Brassica-oleracea-Gruppe. Lennenstadt: Verein zur Erhaltung der Nutzpflanzenvielfalt e. V. , 2003. ISBN 3-9807551-0-X. S. 27 dostupné online [1]
  4. ↑ VITEKOVÁ, A. Ružičkový, kučeravý, listový: Ako pestujeme kel. In: iZáhradkár, 14. mája 2009.
  5. ↑ AGROVOC [online]. artemide.art.uniroma2.it, [cit. 2017-12-22]. Dostupné online. Archivované 2017-12-23 z originálu. (Poznámka: Tu je však výraz listová kapusta použitý vo vzťahu k Brassica oleracea convar. acephala)
  6. ↑ a b c d e STRÁNSKÁ, K. Atlas abc – Krmné košťáloviny. In: ABC, roč. 34, č. 6, 1989
  7. ↑ KOLEK, J. et al. Nemecko-slovenský pôdohospodársky slovník. Bratislava: Príroda, 1971. S. 178, 298.
  8. ↑ a b c d Multilingual Multiscript Plant Name Database - Sorting Brassica oleracea names [online]. plantnames.unimelb.edu.au, [cit. 2017-12-13]. Dostupné online.
  9. ↑ Nariadenie Komisie (ES) č. 296/2003 zo 17. februára 2003, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 959/93 týkajúce sa štatistických informácií, ktoré členské štáty poskytujú o rastlinných produktoch okrem obilnín (Poznámka: Porovnaj en sk)
  10. ↑ Zelenina a jedlé rastliny [online]. e-semena.sk, [cit. 2017-12-22]. Dostupné online. (Poznámka: Ale tu sa môže myslieť Brassica oleracea var. viridis v niektorom troche širšom zmysle)
  11. ↑ JAGA GROUP, s.r.o.. Tipy na dopestovanie zdravej zeleniny z vlastnej záhrady [online]. urobsisam.zoznam.sk, [cit. 2017-12-22]. Dostupné online.
  12. ↑ ADAP Project. Tree Kale, Perennial Kale [online]. gms.ctahr.hawaii.edu, [cit. 2017-12-22]. Dostupné online.
  13. ↑ a b Kel kučeravý pre úžitok aj krásu [online]. old.agroporadenstvo.sk, [cit. 2017-12-22]. Dostupné online. Archivované 2017-12-23 z originálu.
  14. ↑ Ústav vědeckotechnických informaci, Ministerstva zemědělství, lesního a vodního hospodářství: Socialistické Zemědělství, ročník 3, 1953, č. 7–12, S. 826
  15. ↑ Sborník prác o Tatranskom národnom parku, roč. 3, 1953, Obzor, S. 228
  16. ↑ Krmná (kadeřavá) kapusta (Brassica oleracea L., conv. acephala (DC.) Alef. var. viridis) [online]. cit.vfu.cz, [cit. 2017-12-22]. Dostupné online.
  17. ↑ Ondrej Zicha; ondrej.zicha(at)gmail.com. Profil taxonu [online]. biolib.cz, [cit. 2018-01-20]. Dostupné online.
  18. ↑ SLAVÍK, B., HEJNÝ, S., ŠTĚPÁNKOVÁ, J. (eds.). Květena České republiky. Praha: Academia. 1988, ISBN 80-200-0256-1. S. 214 (Poznámka: Len implicitne podľa priradenia názvov jarmuz a kravské zelí [inde nazývaných aj zimní kapusta] špeciálne k variete Brassica oleracea var. viridis na rozdiel od variety Brassica oleracea var. sabellica)
  19. ↑ KOLEK, J. et al. Nemecko-slovenský pôdohospodársky slovník. Bratislava: Príroda, 1971. S. 88
  20. ↑ BUFFA, F. Zásady pri ustaľovaní slovenskej botanickej nomenklatúry. In: Slovenská reč, roč. 19, č. 8, 1954, S. 248 dostupné online
  21. ↑ ČERVENKA, Martin, et al. Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1986. 517 s. S. 134 – 135.
  22. ↑ DOSTÁL, J., ČERVENKA, M. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín. Bratislava: SPN, 1991. ISBN 80-08-00273-5. položka 647
  23. ↑ GLADIS, T., HAMMER, K. Die Brassica-oleracea-Gruppe. Lennenstadt: Verein zur Erhaltung der Nutzpflanzenvielfalt e. V. , 2003. ISBN 3-9807551-0-X. S. 26-27, 35. dostupné online [2]
  24. ↑ a b c HANELT, P., Institute of Plant Genetics and Crop Plant Research (eds.). Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops (Except Ornamentals) 1. Berlin: Springer Verlag, 2001. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 1442-43
  25. ↑ a b JÄGER, E. J. (ed.) et al. Rothmaler - Exkursionsflora von Deutschland - Krautige Zier- und Nutzpflanzen. Berlin: Springer-Verlag, 2007. ISBN 978-3-662-50419-2. S. 250-251
  26. ↑ SLAVÍK, B., HEJNÝ, S., ŠTĚPÁNKOVÁ, J. (eds.). Květena České republiky. Praha: Academia. 1988, ISBN 80-200-0256-1. S. 214
  27. ↑ GRIN - taxon: Brassica oleracea L. [online]. npgsweb.ars-grin.gov, [cit. 2017-12-13]. Dostupné online.
  28. ↑ ÚKSÚP: Kel kučeravý - Brassica oleracea L. var. sabellica L. - TG/90/6 - 31.3.2004 dostupné online
  29. ↑ SMERNICA RADY 92/33/EHS z 28. apríla 1992 o uvádzaní do obehu množiteľského a sadivového zeleninového materiálu, iného ako osivo
  30. ↑ Brassica oleracea Sabellica Group. In: Pl@ntUse, dostupné online [3], prístup 11. 12. 2017
  31. ↑ Brassica oleracea. In: Pl@ntUse, dostupné online [4] a [5], prístup 11. 12. 2017
  32. ↑ a b WIERSEMA, J. H., LEÓN, B.: World Economic Plants (A Standard Reference) . 2nd edition. Boca Raton: CRC Press, 2013. ISBN 978-1-4665-7681-0. S. 115
  33. ↑ a b SIEMONSMA, J. S., PILUEK, K. (eds). Plant Resources of South-East Asia No. 8 - Vegetables. Wageningen: Pudoc Scientific Publishers, 1993. ISBN 978-90-220-1058-7, S. 108 dostupné online
  34. ↑ RHODES, D.: Classification of Brassicas (HORT410 - Vegetable Crops, Department of Horticulture and Landscape Architecture - Purdue University), dostupné online: [6], dátum prístupu 13. 12. 2017 (a [7])
  35. ↑ a b HEGI, G. Illustrierte Flora von Mitteleuropa, IV. Band, 1. Hälfte. Dicotyledones (II. Teil). 1. vydanie. Mníchov: J. F. Lehmanns Verlag. 1919, S. 246 dostupné online
  36. ↑ a b HELM, J.: Morphologisch-taxonomische Gliederung der Kultursippen von Brassica oleracea L. In: Die Kultupflanze. dec. 1963, roč. 11, s. 92-210 dostupné online, prístup 13. 12. 2017
  37. ↑ Derwent Publications. Thesaurus of Agricultural Organisms: Pests, Weeds and Diseases. Volume One A to M. London: Chapman and Hall, 1990. ISBN 0-412-37290-8. S. 177
  38. ↑ MARTINOVSKÝ, J. Kľúč na určovanie rastlín. 4. preprac. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1987. S. 195
  39. ↑ DOSTÁL, J., ČERVENKA, M. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín. Bratislava: SPN, 1991. ISBN 80-08-00273-5. položka 647
  40. ↑ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 752/2014 z 24. júna 2014, ktorým sa nahrádza príloha I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 (Poznámka: Porov. slov. a angl. verziu.)
  41. ↑ GLADIS, T., HAMMER, K. Die Brassica-oleracea-Gruppe. Lennenstadt: Verein zur Erhaltung der Nutzpflanzenvielfalt e. V. , 2003. ISBN 3-9807551-0-X. s. 27, 35. dostupné online [8]
  42. ↑ GOLIAŠOVÁ, Kornélia, ed.; ŠÍPOŠOVÁ, Helena, ed. Flóra Slovenska V/4 : Angiospermophytina, Dicotyledonopsida, Papaverales, Capparales. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2002. ISBN 80-224-0710-0. S. 703.
  43. ↑ VILMORIN-ANDRIEUX. Les plantes potagères. Vilmorin-Andrieux & Cie,1883 dostupné online (nem a angl. názov pre chou cavalier)
  44. ↑ Riesenkohl. In: Brockhaus - die Enzyklopädie Digital. [CD-ROM] Mannheim: Bibliogr. Inst. und Brockhaus, 2003. ISBN 3-7653-9377-0
  45. ↑ Zhao, Y., Green, J., Yu, M. and Grout, B.W.W 2006. HISTOLOGY OF ADVENTITIOUS SHOOT PRODUCTION IN MICROPROPAGATED WALKING STICK CABBAGE (BRASSICA OLERACEA VAR. LONGATA). Acta Hort. (ISHS) 725:231-234 [9]
  46. ↑ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 752/2014 z 24. júna 2014, ktorým sa nahrádza príloha I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 (Poznámka: V slovenskom preklade je preklep a názov longata je napísaný aj namiesto gongylodes - porov. angl. verziu)
  47. ↑ ČERVENKA, Martin et al. Slovenské botanické názvoslovie. Bratislava: Príroda, 1986. S. 134
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Listový_kel&oldid=7927473“