Preskočiť na obsah

Leszek Engelking

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Leszek Engelking
poľský básnik a spisovateľ
Leszek Engelking
Narodenie2. február 1955
Chorzów, Poľsko
Úmrtie22. október 2022 (67 rokov)
Pruszków, Poľsko
Alma materVaršavská univerzita
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Leszek Engelking

Leszek Maria Engelking (* 2. február 1955, Chorzów, Poľsko – † 22. október 2022, Pruszków)[1] bol poľský básnik, spisovateľ, literárny historik a kritik, vysokoškolský pedagóg, prekladateľ a esejista.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Detstvo prežil v Bytome. Absolvoval poľskú filológiu na Varšavskej univerzite (špecializácia: filmový vedec). Jedenásť rokov pracoval ako redaktor časopisu „Literatura na Świecie“. V 2002 obhájil doktorskú dizertačnú prácu o českej Skupine 42 a získal vedeckú hodnosť doktora. Habilitoval sa v roku 2013. V súčasnosti prednáša na Lodžskej univerzite. Prednášal tiež na Varšavskej a Jagelovskej univerzite (Krakov) a na Univerzite Palackého v Olomouci. Od roku 1970 žije v Brwinowe pri Varšave.

Svoje básne, poviedky, preklady, eseje, recenzie a články publikoval v početných časopisoch poľských, amerických, britských, kanadských, českých („Host”, „Literární noviny“, „Moravské noviny”, „Neon“, „Scriptum”, „Světová literatura“) i slovenských („Fragment”, „Mosty“). Je poľským spolupracovníkom amerického časopisu venovaného životu a tvorbe Ezru Pounda „Paideuma”, členom redakčného kruhu českého časopisu „Slavia“, ako aj stálym spolupracovníkom lodžského mesačníka „Tygiel Kultury“; bol stálym spolupracovníkom torunského mesačníka „Przegląd Artystyczno-Literacki” a členom redakčnej rady českého časopisu „Scriptum“.

  • Autobus do hotelu Cytera, 1979
  • Haiku własne i cudze, 1991
  • Mistrzyni kaligrafii i inne wiersze,1994
  • Dom piąty, 1997
  • I inne wiersze, 2000
  • Muzeum dzieciństwa, 2011
  • Komu kibicują umarli?, 2013
  • Suplement, 2016
  • Szczęście i inne prozy, 2007

Antológie

[upraviť | upraviť zdroj]

Eseje, monografie a kritiky

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Vladimir Nabokov,1989
  • Vladimir Nabokov. Podivuhodný podvodník, 1997
  • Surrealizm, underground, postmodernizm. Szkice o literaturze czeskiej, 2001
  • Codzienność i mit. Poetyka, programy i historia Grupy 42 w kontekstach dwudziestowiecznej awangardy i postawangardy, 2005
  • Chwyt metafizyczny. Vladimir Nabokov – estetyka z sankcją wyższej rzeczywistości, 2011
  • Nowe mity. Twórczość Jáchyma Topola, 2016, ISBN 978-83-8088-038-2
  • Bytom w literaturze: dzieła, miejsce, zakorzenienie, tożsamość, mit (2018), ISBN 978-83-65786-17-3

Prekladá poéziu a prózu z

Preklady básní a poviedok do iných jazykov

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Vid cioho ne vmyrajut'..., Ľvov, Ukrajina, 1997
  • A jiné básně a jiné básně, Olomouc, Česko, 1998
  • Your Train the Local, Reading, Pa, USA, 2001
  • Paulina’s House, Reading, Pa, USA, 2002
  • Museo de la infancia, Zaragoza, Španielsko, 2010

Jeho básne boli uverejnené v prekladoch do angličtiny, bieloruštiny, češtiny, čínštiny, francúzštiny, hornolužičtiny, japončiny, litovčiny, nemčiny, ruštiny, slovenčiny, slovinčiny, srbčiny, španielčiny a ukrajinčiny, poviedky v prekladoch do angličtiny a češtiny.

Slovenské preklady

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Prekladateľská cena časopisu Literatura na Świecie, 1989, 2003, 2009
  • Cena Poľskej spoločnosti prekladateľov, 1999
  • Česká Premia Bohemica, 2003
  • Prekladateľská cena poľského PEN-klubu, 2010

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Leszek Engelking nie żyje. Był autorem m.in. przekładów T. S. Eliota i Kundery [online]. wprost.pl, 2022-10-23, [cit. 2022-10-26]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]