Preskočiť na obsah

Lesia Ukrajinka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Lesia Ukrajinka
ukrajinská spisovateľka
Henrich Lazovskyj, portrétna fotografia Lesie Ukrajinky, vyhotovená v ateliéri v Kyjeve, Prozirna ul. č. 4, 1896
Henrich Lazovskyj, portrétna fotografia Lesie Ukrajinky, vyhotovená v ateliéri v Kyjeve, Prozirna ul. č. 4, 1896
Osobné informácie
Rodné menoukr. Лариса Петрівна Косач – Larysa Petrivna Kosač
Narodenie25. február 1871
 Zviaheľ, Ruská ríša
(dnes Ukrajina)
Úmrtie1. august 1913 (42 rokov)
 Surami, Ruská ríša
(dnes Gruzínsko)
Národnosťukrajinská
RodičiaOlena Pčilka, Petro Antonovyč Kosač
PríbuzníMychajlo Petrovyč Drahomanov
SúrodenciMychajlo Kosač
ManželKlyment Kvitka
Dielo
Žánrebásne, poémy, drámy
Obdobiemoderna/novoromantizmus
Témynárodne, sociálne, intímne orientovaná lyrika a dráma
Literárne hnutieukrajinská literatúra
DebutKonvalija, Safo
Významné práceLesná pieseň, Kamenný pán, V katakombách a pod.
PodpisLesia Ukrajinka, podpis
Odkazy
Spolupracuj na CommonsLesia Ukrajinka
(multimediálne súbory na commons)

Lesia Ukrajinka[1] (vlastným menom Larysa Petrivna Kosačová[pozn. 1]; * 25. február 1871, Zviaheľ, Ruská ríša, dnes Ukrajina – † 1. august 1913, Surami, Ruská ríša, dnes Gruzínsko)[9] bola ukrajinská spisovateľka (poetka, prozaička, dramatička), prekladateľka[2][6] a literárna kritička,[10] ktorá pozdvihla ukrajinskú literatúru na európsku úroveň.[5][2][11][4]

Z hľadiska štýlu býva Ukrajinka označovaná za významnú predstaviteľku ukrajinskej moderny[2][6][10] alebo za priamu predchodkyňu modernej ukrajinskej poézie.[12] Jej dielo zároveň vychádzalo z novoromantizmu, symbolizmu a impresionizmu.[13]

Jej najvýznamnejším dielom je dramatická rozprávková hra (feéria) Lisova pisňa – slov. Lesná pieseň,[14] ktorá vyšla aj v slovenskom preklade (1960).[2]

Pamätníky dedikované Ukrajinke dnes stoja na viacerých miestach vo svete, vrátane Kyjeva, Lucku, Surami, Toronta, Clevelandu[9] či Moskvy.[15] Jej podobizeň sa nachádza na dvestohryvnovej bankovke.

Život

[upraviť | upraviť zdroj]
anonymný autor, portrétna fotografia Lesie Ukrajinky v mladosti, asi po 1880

Narodila sa v dnešnom Zviaheli (v rokoch 1795 – 2022 Novohrad Volynskyj), do šľachtickej rodiny Kosačovcov (ukr. Kosači), ktorej pôvod sa tradične vedie až k stredovekým Kosačovcom z Bosny.[16] Jej matkou bola ukrajinská spisovateľka a aktivistka Olena Pčilka[9] (Kosačová, rod. Drahomanová), otcom bol právnik a verejný činiteľ Petro Antonovyč Kosač. Ukrajinkiným bratom bol spisovateľ a prekladateľ Mychajlo Kosač,[17] okrem toho mala viacero mladších súrodencov. Detstvo prežila sčasti v Lucku a neskôr v Kolodiažne. Od mladosti trpela tuberkulózou, v dôsledku čoho vzdelanie získavala najprv od matky, neskôr od súkromných učiteľov.[16] Za účelom liečby navštívila viaceré krajiny (Rakúsko-Uhorsko, Nemecko, Egypt, Taliansko a Kaukaz).[18]

Učila sa dejiny, literatúru a cudzie jazyky.[9][10] Ovládala početné európske jazyky. Povedľa najfrekventovaneších slovanských jazykov (ruština, poľština, bulharčina), hovorila tiež po latinsky, grécky a ovládala tiež väčšinu jazykov Západnej Európy. Ako devätnásťročná napísala pre svoje sestry učebnicu dejín.[18] Básne písala už ako deväťročná. Básnické prvotiny vydala už pod svojím pseudonymom v dvanástich rokoch[1] (1884), v časopise Zoria.[9]

Ivan Ivanovyč Truš, Portrét Lesie Ukrajinky, olej na dreve, 1900, dnes Nacionaľnyj muzej u Ľvovi imeni Andreja Šeptyckoho, Ľvov

Neskôr sa spolu s rodinou presťahovala do Kyjeva. Jej svetonázor ovplyvnil najmä brat jej matky, politický mysliteľ, publicista a ukrajinský národovec a profesor Mychajlo Drahomanov.[18][19] Bola aktívna v ukrajinskom boji proti cárizmu a pripojila sa k ukrajinským marxistickým organizáciám. V roku 1902 dokonca do ukrajinčiny preložila Manifest komunistickej strany.[1][10] Jej orientácia k ľavicovým hnutiam sa ešte viac prehĺbila po revolúcii v roku 1905.[16] V roku 1907 bola nakrátko zatknutá a aj po prepustení bola pod dohľadom cárskej polície. Ukrajinkinu kritiku náboženstva neskôr komunistická propaganda používala, podobne ako pri iných ukrajinských spisovateľoch, neobjektívnym spôsobom na obhajobu ateizmu.[20]

V roku 1907 sa vydala za právnika a etnológa Klymenta Kvitku.[10][21] Spolu s Filaretom Kolessom a svojím manželom organizovala národopisné výpravy na zaznamenávanie ukrajinských epických piesní (1908).[9] Sama viaceré naspievala. Hoci bola väčšinu svojho života chorá a často bola mesiace pripútaná na lôžko, napísala značné množstvo diel. Posledných pár rokov svojho života strávila rekonvalescenciami v Egypte a na Kaukaze.[18] Zomrela v roku 1913 gruzínskom Surami.[10][18] Je pochovaná na cintoríne Bajkove v Kyjeve.[22]

Dielo

[upraviť | upraviť zdroj]

Ukrajinka písala lyricko-reflektívne básnické zbierky (Na krylach piseň – slov. Na krídlach piesní, 1893; Dumy i mriji – slov. Dumy a túžba, 1899; Vidhuky – slov. Ozveny, 1902.[14]), „v ktorých smerovala od intímne romantických nálad k občianskemu pátosu so zdôraznením vlastnej individuality“,[14] inými slovami: spájala v nich ľúbostné motívy s občianskymi a vlastenecké s univerzálnymi.[1]

Ukrajinská poštová známka s motívom Lesnej piesne od Lesie Ukrajinky, 2020

Jej najvýznamnejším dielom[14][9] je dramatická féeria Lesná pieseň (1911). Ide o Ukrajinkinu jedinú drámu z domáceho ukrajinského prostredia, v ktorej oslávila volynskú prírodu, úprimnú lásku i slobodu ľudských vzťahov.[1] Dielo zobrazuje svet prírody a jej mytologických postáv v protiklade s reálnym svetom ľudí. Rozpráva príbeh nešťastnej lásky dedinského mládenca Lukáša a Mavky, ktorá predstavuje životodarné sily prírody.[23]

Hrob Lesie Ukrajinky, cintorín Bajkove, Kyjev

Okrem toho napísala napríklad poém Davňa kazka, Dosvitni ohni – Svetlá pred úsvitom, Contra spem spero![6] (1890), v ktorej povzbudzuje sklamaných, aby pokračovali v boji.[1] Dobyvačné vojny odsúdila v epickej básni Robert Bruce, kráľ škótsky (1893).[1]

Napísala viac ako 20 drám,[9] medzi nimi: Kaminnyj hospodar – Kamenný pán (ukrajinská verzia Dona Juana[24]) či veršované drámy Osinnja kazka – slov. Jesenná rozprávky, V katakombach – slov. V katakombách[25] (či Katakomby,[1] 1905), Kassandra, či U pušči – slov. V púšti.[6] V dráme Rufin a Priscilla (1908) poukázala na pozadí Rímskej ríše na pomery v cárskom Rusku a politické otázky v Rusku riešila aj v diele Orhija – slov. Orgia (1913).[1] V cudzokrajných historických námetoch sa snažila o vyjadrenie aktuálnych spoločenských a mravných problémov.[14]

Podľa autorov Historical Dictionary of Ukraine: „zmodernizovala poetiku ukrajinskej drámy prenikavejším dialógom, väčšou komplexnosťou a symbolickou scénou, ako aj presunutím dôrazu z vonkajšej akcie na vnútorný konflikt.“[9] Jej metódy majú bližšie k romantizmu ako k realizmu. Predovšetkým ideovou a tematickou orientáciou, ako aj umeleckými prostriedkami sa však zásadne odlišovala od ukrajinských novoromantikov, najmä symbolistov. Hoci svoje obrazy tvorila na historickom materiáli, minulosť neidealizovala. Nenávidiac utláčateľskú realitu cárskeho Ruska, neoddávala sa pesimizmu, ale naopak vyzývala k boju za úplné oslobodenie od všetkého útlaku a za zrušenie vykorisťovania človeka druhým človekom. Jej romantizmus bol preniknutý revolučnou náladou.[26]

Ukrajinka na dvestohryvnovej bankovke

Do ukrajinčiny tiež prekladala svetovú literatúru z nemčiny, taliančiny, poľštiny a francúzštiny,[3] ruštiny: Danteho, Shakespeara, Byrona, Huga, Turgeneva, výber z egyptského, indického a talianskeho folklóru,[1][10] no najmä Heinricha Heineho.[6][11] V roku 1902 preložila do ukrajinčiny Manifest komunistickej strany.[1] Inšpirovala sa svetovými i ukrajinskými autormi (napríklad Taras Ševčenko).[6][10]

V slovenčine vyšiel výber z jej diela nazvaný Sedem strún (1965)[1] či diela Lesná pieseň (1960)[23] a Kamenný pán (1971).[24] Viaceré jej diela vyšli v češtine.

Poznámky

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ ukr. Ле́ся Украї́нка – Lesia Ukrajinka, prepisované aj: Lesja Ukrajinka[2]; zriedkavejšie (staršie po česky?): Lésa Ukrajinka[3]; ukr. Лариса Петрівна Косач-Квітка – Larysa Petrivna Kosač-Kvitka,[4] často len Larysa Kosačová,[5][6][2] resp. v ukrajinčine Larysa Kosač[7]; po vydaji Larysa Kvitková, resp. v ukrajinčine Larysa Kvitka[8]; zriedkavejšie: Larysa Kosačivna[3]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d e f g h i j k l Ukrajinka, Lesia In: Pyramída. č. 180. Uho – Uru. 1986. s. 5732
  2. ↑ a b c d e f Ukrajinka. In: Ottova všeobecná encyklopédia v dvoch zväzkoch M – Ž. Bratislava : Agentúra Cesty, 2006. ISBN 8096918630. S. 574.
  3. ↑ a b c Kosačivna. In: Ottův slovník naučný: Illustrovaná encyklopædie obecných vědomostí. Díl Čtrnácty: Kartel – Kraj. Praha : J. Otto, 1899. S. 913. (po česky)
  4. ↑ a b SAS, P. M. UKRAJINKA Lesja. In: Encyklopedija istoriji Ukrajiny. Tom. Ukrajina – Ukrajinci.. Kyjiv : Naukova dumka, 2018. Dostupné online. ISBN 978-966-00-1676-7. S. 533 – 539.
  5. ↑ a b Ukrajinka. In: Malá ilustrovaná encyklopedie A – Ž [elektronická verzia]. [Hradec Králové] : Tomáš Zahradníček - TZ-one, 2013. ISBN 978-80-903606-6-2. S. 557.
  6. ↑ a b c d e f g Ukrajinka. In: Všeobecná encyklopedie v osmi svazcích. Vydání první. Svazek 8. t/ž. Praha : Diderot, 1999. S. 182.
  7. ↑ Kosač. In: Nový velký ilustrovaný slovník naučný. Sv. XI. Klíček – Legie. Praha : [Gutenberg Verlag], 1931. S. 109.
  8. ↑ Lesja Ukrajinka. In: Masarykův slovník naučný: lidová encyklopedie všeobecných vědomostí. Sv. 4. Ko – M. Praha : Československý kompas, 1929. S. 413.
  9. ↑ a b c d e f g h i UKRAINKA, LESIA (13 [25] FEBRUARY 1871 – 19 JULY [1 AUGUST] 1913). In: KATCHANOVSKI, Ivan; KOHUT, Zenon E; NEBESIO, Bohdan Y; YURKEVICH, Myroslav. Historical Dictionary of Ukraine. 2nd Ed. Lanham, Toronto, Plymouth, UK : Scarecrow Press, Inc., 2013. (Historical dictionaries of Europe.) ISBN 978-0-8108-7847-1, 978-0-8108-7845-7. S. 719 – 720.
  10. ↑ a b c d e f g h Lesya Ukrainka In: Encyclopædia Britannica [online]. Encyclopædia Britannica, [cit. 2023-04-13]. Dostupné online. (po anglicky)
  11. ↑ a b UKRAJINKA Lesja. In: Encyklopedie osobností Evropy od starověku do současnosti. Praha : Nakladatelský dům OP, 1993. ISBN 80-85841-00-2. S. 655.
  12. ↑ UKRAJINKA, Lesja: DUMY A SNĚNÍ. In: MACURA, Vladimír, a kol. Slovník světových literárních děl. Sv. 2. M – Ž. Praha : Odeon, 1988. S. 332 – 333.
  13. ↑ ukrajinská literatura. In: Všeobecná encyklopedie v osmi svazcích. Vydání první. Svazek 8. t/ž. Praha : Diderot, 1999. S. 183.
  14. ↑ a b c d e Ukrajinka. In: Malá československá encyklopedie. Zväzok VI. Š – Ž. Praha : Academia, 1987. S. 366.
  15. ↑ V Moskve vzniklo pietne miesto obetiam útoku v ukrajinskom Dnipre, polícia pri ňom zadržala 4 ľudí [online]. Aktuality.sk, 2023-01-18, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
  16. ↑ a b c JANYŠYN, B. M. KOSAČI. In: Encyklopedija istoriji Ukrajiny. Tom. 5. Kon – Kju. Kyjiv : Naukova dumka, 2008. ISBN 978-966-00-0855-4 Chybné ISBN. S. 206 – 207.
  17. ↑ K nemu: Kosach, Mykhailo. In: Encyclopedia of Ukraine [online]. Edmonton: Canadian Institute of Ukrainian Studies, [cit. 2023-04-14]. Dostupné online.
  18. ↑ a b c d e Ukrainka, Lesia. In: Encyclopedia of Ukraine [online]. Edmonton: Canadian Institute of Ukrainian Studies, [cit. 2023-04-14]. Dostupné online.
  19. ↑ K nemu: Drahomanov, Mykhailo. In: Encyclopedia of Ukraine [online]. Edmonton: Canadian Institute of Ukrainian Studies, [cit. 2023-04-14]. Dostupné online.
  20. ↑ Atheism. In: Encyclopedia of Ukraine [online]. Edmonton: Canadian Institute of Ukrainian Studies, [cit. 2023-04-14]. Dostupné online.
  21. ↑ K nemu: Kvitka, Klyment. In: Encyclopedia of Ukraine [online]. Edmonton: Canadian Institute of Ukrainian Studies, [cit. 2023-04-14]. Dostupné online.
  22. ↑ UKRAJINKA Lesia. In: Ševčenkivska encyklopedija v 6 t. Tom 6. T – Я. Kyjiv : NAN Ukrajiny, Institut literatury im. T. H. Ševčenka, 2015. S. 392 – 393.
  23. ↑ a b Lesná pieseň. In: Encyklopédia literárnych diel. Ed. Libor Knězek. Bratislava : Obzor, 1989. (Encyklopédie Vydavateľstva Obzor.) ISBN 80-215-0010-7. S. 316.
  24. ↑ a b Kamenný pán. In: Encyklopédia literárnych diel. Ed. Libor Knězek. Bratislava : Obzor, 1989. (Encyklopédie Vydavateľstva Obzor.) ISBN 80-215-0010-7. S. 254.
  25. ↑ V katakombách. In: Encyklopédia literárnych diel. Ed. Libor Knězek. Bratislava : Obzor, 1989. (Encyklopédie Vydavateľstva Obzor.) ISBN 80-215-0010-7. S. 718.
  26. ↑ KIRILJUK, E. UKRAJINKA. In: Literaturnaja enciklopedija. Tom. 11. [s.l.] : Izd-vo Kom. Akad, 1939. [Cit. 2023-04-19]. Dostupné online.

Ďalšia literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Encyklopédie, slovníky & a pod.

[upraviť | upraviť zdroj]
  • UKRAINKA. In: Boľšaja rossijskaja enciklopedija. Tom. 32. Moskva : Naučnoje izdateľstvo Boľšaja rossijskaja encyklopedija, 2016. S. 758.
  • Ukrajinka, Lesja. In: Hrvatska enciklopedija, mrežno izdanje [online]. Zagreb: Leksikografski zavod Miroslav Krleža, [cit. 2023-04-13]. Dostupné online.
  • UKRAJINKA Lesia. In: Ševčenkivska encyklopedija v 6 t. Tom 6. T – Я. Kyjiv : NAN Ukrajiny, Institut literatury im. T. H. Ševčenka, 2015. S. 392 – 393.

Preklady

[upraviť | upraviť zdroj]
  • UKRAJINKA, Lesja. Lesná pieseň: dráma – feéria v 3 dejstvách. Bratislava : Diliza, 1960. 77 s.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Lesia_Ukrajinka&oldid=7737614“