Preskočiť na obsah

Les Charlots

Tento článok spĺňa podľa redaktorov slovenskej Wikipédie kritériá na dobrý článok.
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Les Charlots
Les Charlots (Zľava: Jean-Guy Fechner, Gérard Filippelli, Jean Sarrus, Gérard Rinaldi) na festivale v Sanremo 1974.
Les Charlots (Zľava: Jean-Guy Fechner, Gérard Filippelli, Jean Sarrus, Gérard Rinaldi) na festivale v Sanremo 1974.
Základné informácie
Iné názvy: Les Problèmes
Pôvod Francúzsko Francúzsko
Žáner(-re) rock, pop
Pôsobenie 1965 – 1997, 2007 – 2012, od roku 2014
Vydavateľstvá Disques Vogue, Disques Barclay, Vogue International
Webstránka lescharlotsintime.sitew.fr
Členovia skupiny
Jean Sarrus
Jean-Guy Fechner
Richard Bonnot
Bývalí členovia
(†) Gérard Rinaldi
(†) Gérard Filippelli
Luis Rego
(†) Jacques Dautriche
(†) Donald Rieubon
William Olivier
Spevák Antoine, ktorého skupina Les Problèmes podporila pri jeho začiatkoch.
Taliansky kvintet Brutos vrátane Alda Maccioneho (vpravo), inšpiroval Les Problèmes s nápadom premeniť sa na komediálnu skupinu.
Luis Rego (bývalý člen skupiny) na natáčaní dokumentu z roku 2012.
Jean Sarrus (uprostred) spolu s Alainom Turbanom (vľavo) a Gillesom Dreuom (vpravo) na hudobnom festivale v roku 2017.

Les Charlots [le ʃarlɔ][1][2] (v 60. rokoch Les Problèmes) je francúzska populárna rocková, popová a komediálna skupina pôsobiaca najmä v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia, ktorej hlavnými členmi boli: Gérard Rinaldi, Gérard Filippelli, Jean Sarrus, Jean-Guy Fechner, Luis Rego a Richard Bonnot.[3][4][5][6]

Názov skupiny nepriamo odkazuje na Charlota, postavu tuláka, ktorú hrá Charlie Chaplin, ide ale aj o slangový výraz pre klaunov, šaškov, bláznov či idiotov.[7][8]

Ich odľahčený komediálny štýl bol ovplyvnený štýlom populárnej talianskej skupiny Brutos a anarchistickým humorom bratov Marxovcov.

Za svoju slávu vďačia najmä svojim parodicko-komickým piesňam Les Nouilles (1967), Merci patron (1971) alebo L'Apérobic (1983) a taktiež populárnym filmom zo 70. rokov ako napr.: Bažanti (1971), Blázni zo štadióna (1972), Veľký bazár (1973) a Bažanti idú do boja (1974) v réžii Claudea Zidiho.[9][10][11][12]

Les Charlots sú v histórii francúzskej kinematografie ojedinelý, pretože sú jedinou hudobnou skupinou, ktorá sa dostala na vrchol filmovej slávy.[13]

História skupiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatky kapely

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1963 sa dvaja kamaráti, spevák Gérard Rinaldi a bas-gitarista Jean Sarrus, ktorí pôsobili v rôznych krátkodobých skupinách (Les Rebelles alebo Les Tarés), spojili a vytvorili si vlastnú rockovú skupinu s názvom Les Problèmes. Gérard Rinaldi sa v tom čase viac venoval jazzu a hre na akordeón. Jean Sarrus ešte udržiaval kontakty s basgitaristom Ronnie Birdom a Dickom Riversom. V roku 1964 sa k nim pridal gitarista Luis Rego, o rok neskôr gitarista a zvukový manažér Gérard Filippelli i bubeník Donald Rieubon. V polovici šesťdesiatych rokoch skupina často sprevádzala speváka Antoina a hudobníka Pascala Danela pri jeho vystúpeniach či koncertoch. Antoina podporili pri dvoch jeho najväčších hitoch Les Elucubrations d'Antoine (Antoinove lukubácie) a Je Dis ce que je pense, je vis comme je veux (Hovorím, čo si myslím, žijem ako chcem). V roku 1965 bol Luis Rego na dovolenke v Portugalsku (vo svojej rodnej krajine), kde ho počas Salazarovho režimu na niekoľko mesiacov uväznili za dezerciu a vzburu. Rinaldi napísal pieseň Ballade à Luis Rego, Prisonnier Politique (Balada pre Luisa Rega, politického väzňa) ako reakciu na zadržanie Rega. Na Regove miesto v roku 1965 dočasne nastúpil gitarista Jacques „Sullivan“ Dautriche, ktorý sa neskôr preslávil vydaním svojho psychedelického popového albumu Le pays des Merveilles (Krajina zázrakov).[14] Koncom roka 65 bol bubeník Donald Rieubon povolaný na vojenskú službu, v skupine ho nahradil William Olivier. Na konci roku 1965 sa Jacques Dautriche vydal na sólovú kariéru a tak kapelu opustil. William Olivier sa rozhodol radšej zostať s hudobníkom Antoinom, pozície bubeníka sa teda zhostil Jean-Guy Fechner.[15] Časom sa skupina z Les Problèmes premenovala na Les Charlots.[16][17] Väčšinu skladieb napísal Rinaldi, Sarrus alebo Rego.[18] Rinaldi bol hlavným spevákom a štyria ďalší spievali sprievodné vokály.[19] V druhej polovici šesťdesiatych rokoch mali veľa turné po Francúzsku, Taliansku či Québecu, ale aj mnoho vystúpení po boku hudobníkov ako: Johnny Hallyday, Jacques Dutronc, Jane Birkin, Claude François, Françoise Hardy, Jane Birkin[20], Aimable alebo Sylvie Vartan.[21] Spolu so skupinou Téléphone sa stali jednou z dvoch francúzskych kapiel, ktoré začali koncert Rolling Stones.[22][23] Časopis Rolling Stone ich v roku 1968 označil za najlepších francúzskych rockových muzikantov. Koncom 60. rokov sa Les Charlots začali objavovať v komediálnych vystúpeniach vo francúzskej televízii[24], najmä v epizódach satirickej televíznej rozprávky Les Shadoks s hercom Jeanom Yanneom a v populárnom sitkome Les Saintes Chéries. V priebehu roku 1969 nahrali cover album piesní Borisa Viana. Medzi ich významné podujatia patrilo vystupovanie v koncertných sálach a kabaretoch na Champs-Élysées.[25][26]

Preslávenie skupiny vo filme

[upraviť | upraviť zdroj]

Producent Michel Ardan bol prvý, ktorý vnukol skupine myšlienku hrať vo filme, potom čo videl svoje deti smiať sa pri sledovaní Les Charlots v televízii. V roku 1970 sa ukázali vo videoklipe songu Sois érotique, kde vystupovali ako komické transvestiti. Pre zvyšujúcu sa popularitu skupiny, sa režisér Philippe Clair rozhodol nakrútiť prvý film La Grande Java v hlavných úlohách s Les Charlots a hercom Francisom Blancheom.[27] Vo filme hrali piatich členov rugbyového tímu, ktorému manažér ukradol peniaze. Film nebol príliš dobrý najmä preto, že Les Charlots neboli hercami, ale aj pre ich nedorozumenia s režisérom Philippom Clairom (často považovaným za jedného z najhorších francúzskych režisérov vôbec). Napriek tomu film zaznamenal prekvapivo obrovský úspech, s návštevnosťou takmer tri a pól milióna divákov vo francúzskych kinách, odštartoval filmovú kariéru skupiny. V roku 1971 sa skupine podarí zložiť ich najznámejší hit Merci patron (Ďakujem šéfovi), ktorý vydali na svojom novom albume Charloteries.[28] Pieseň predstavuje v komickej a sarkastickej podobe tému vykorisťovania pracovníkov ich zamestnávateľom.[29] Skladba sa stala opakujúcou sa hymnou odborárov počas demonštrácií, štrajkov a okupácií tovární v 70. rokoch.[30] Počas toho istého roka s nimi režisér Claude Zidi (s ktorým budú mať ešte tri režijné spolupráce) natočil film Bažanti s vojnovou tematikou.[31] S takmer sedem a pól miliónovou návštevnosťou film triumfoval a celkovo sa stal druhým najsledovanejším vo Francúzsku, po animovanom filme Aristomačky Walta Disneyho. V decembri 1971 sa Luis Rego, člen kvinteta, rozhodol vydať na sólovú kariéru a tak skupinu definitívne opustil.[32] Po odchode Rega sa kvarteto spojilo s výborným producentom a manažérom Christianom Fechnerom, bratom Jeana-Guya Fechnera.[33] Ten nahradil Michela Ardana a postaral sa tak o kvalitnú produkciu ich filmov. Z vlastnej iniciatívy si vytvoril produkčnú spoločnosť Les Films Christian Fechner (FCF), ktorá od jej vzniku čiastočne produkovala všetky jeho filmy. V sedemdesiatom druhom natočili športovú komédiu Blázni zo štadióna v réžii Clauda Zidiho a dobrodružný film Bažanti idú do Španielska po boku režiséra Jeana Girauda.[34][35] Oba filmy zaznamenali obrovskú návštevnosť v kinách.[36] V roku 1973 hrali vo filme Clauda Zidiho Veľký bazár s hercom Michelom Galabruom, skupina považuje tento film za ich najlepší.[37][38] S komikom Pierrom Richardom sa stretli pri natáčaní ľahkovážnej komédie Neviem nič, ale poviem všetko, kde si skupina zahrala iba malú (desať sekundovú) úlohu vojakov na konci filmu.[39] 17. júna 1973 sa s Albertom Uderzom stretli na Korzike, aby spoločne zhodnotili dvadsiatu knihu o Asterixovi a Obelixovi (Asterix na Korzike).[40] Tiež vydali albumy En vadrouille (Na cestách) a Au pays des pesetas et d'autres aventures (V krajine divov a iných dobrodružstiev), ktoré obsahovali niekoľko ich hitov. Tiež mali dočinenia s populárnym moderátorom a žurnalistom Philippom Bouvardom v spoločnej televíznej šou.[41] Objavili sa aj v reklame na brusle, kde korčuľovali na slávnom námestí Palais de Chaillot, neďaleko Eiffelovej veže. V roku 1974 členovia Les Charlots účinkovali v prvej francúzskej rockovej opere La Révolution française (Francúzska revolúcia), ktorá vyšla v predchádzajúcom roku ako dvojalbum. Na vrchole slávy natočili až tri filmy za rok – historickú komédiu Štyria sluhovia a štyria mušketieri (2 diely) a aj vojnový film Bažanti idú do boja[42], ktorý nadväzuje na film Bažanti. Historická komédia vyniká akčnými bitkami a perfektnou výpravou, obohatenou o náročné a úchvatné kostýmy.[43] Všetky tieto tri filmy, najmä film Bažanti idú do boja, zaznamenávajú solídne príjmy a stali sa legendami francúzskej kinematografie. V tom čase boli ich filmy obľúbené po celej Európe, ale aj vo Východnom bloku, Indii či Kanade.[44] Za svoju kariéru vydala skupina mnoho piesní, ale skladba Hénin-Liétard jednoznačne patrí medzi ich najosobnejšiu z ich tvorby. Téma trojminútovej piesne pojednáva o presťahovaní sa z malebnej dedinky do nehostinného a obrovského Paríža.[45] Na začiatku roku 1975 Christian Fechner dal ponuku Louis de Funèsovi na spoločný film Merci patron (názov dostal podľa ich najznámejšieho hitu) s Les Charlots, Funès však v tom čase prekonal dva po sebe idúce infarkty a preto sa film nerealizoval. Podľa scenára od Michela Audiarda sa v komédii mali Les Charlots objaviť v úlohe nespokojných pracovníkov, ktorí chcú uniesť svojho šéfa (Louisa de Funèsa). Netreba zabudnúť na neprehliadnuteľný film Čo je veľa, to je veľa od herca a režiséra Didiera Kaminky, ktorého súčasťou bol aj pár minútový výstup skupiny ako robotníkov hľadajúcich prácu. Taktiež sa vo filme v menších úlohách objavili títo populárni herci: Claude Jade, Jean Carmet, Daniel Prévost, Daniel Gélin, prekvapivo ale aj Pierre Richard v krátkej úlohe policajta Henriho. Pieseň Mon ami tango (Môj tango priateľ) napísali talianski textári Mario Panzeri, Lorenzo Pilat a Daniele Pace pre Les Charlots, následne bola spolu s ďalšími 11 songami súčasťou albumu Ce Soir J'attends Valéry (Dnes večer čakám na Valéryho). Fechner v spolupráci s bývalým kaskadérom Yvanom Chyffreom sa rozhodli napísať bláznivý scenár pre nový film so skupinou.[46] Film s pomerne vysokým rozpočtom sa volá Bozky z Hongkongu a je to paródia na akčné filmy.[47] V angličtine je film známy pod názvom From Hong Kong with Love, čím nepriamo odkazuje na druhú „oficiálnu“ bondovku Srdečné pozdravy z Ruska (From Russia with Love) s Connerym v postave Jamesa Bonda.[48] Vo filme skupina neochotne nahradila nedávno zosnulého agenta 007, aby vyšetrila záhadné zmiznutie britskej kráľovnej Alžbety II., ktorú uniesol istý zloduch Marthy.[49] Natáčanie prebiehalo v štyroch krajinách (Francúzsko, Veľká Británia, Španielsko a Čína) za účasti zväčša anglosaských hercov ako napr.: Mickey Rooney, Clifton James, Bernard Lee ale aj s prekvapivou účasťou Davida Tomlinsona v úlohe Sira Johna.[50] Pred začiatkom natáčania museli členovia skupiny oprášiť svoju angličtinu, aby sa v scénach natáčaných v Hongkongu vôbec vedeli dorozumieť. Cesta do Hongkongu bola pre nich príležitosťou navštíviť mýtické ópiové brlohy, pre Rinaldiho to ale nedopadlo najrúžovejšie, pretože sa tam dostal do kómy.[51] Film sa vo Francúzsku považuje za dosť rozporuplný, napriek tomu jeho návštevnosť v kinách dosiahla skoro tri milióny vstupov. V ich filmoch sa často objavili herci: Paul Préboist, André Badin, Gérard Croce či Pierre Gualdi. V máji 1976 boli hviezdami filmového festivalu v Cannes.[52] Toho roku štvorica vydala ich posledný spoločný album Nouvelle Cuvée (Nové víno), ktorého predný obal bol inšpirovaný britskou rockovou skupinou Queen. V tom istom roku skupina dostáva od režiséra a scenáristu Bertranda Bliera ponuku na drámu Charlots Charlottes.[53][54] Po prečítaní scenára sa Fechnerovi dej a téma filmu vôbec nepozdáva, nechce mať s filmom nič spoločné a odmieta ho natočiť. Dej filmu sleduje kapelu prostredníctvom jej koncertov, galavečerov a zobrazuje sentimentálny život jej členov, záver končí smrťou skupiny počas boja na diskotéke. Producent a jeho asistent Claude Berri boli presvedčení, že by sa skupina nemala púšťať do drámy a mala by zostať pri komédii. Fechner už raz spolupracoval s Blierom na erotickej komédii Osudové ženy (Calmos), ale pri záverečnej realizácii filmu sa s ním zásadne nezhodol, čo tiež prispelo k tomu, že film bol v kinách prepadákom. Najmä Sarrus a Rinaldi spolu s tlačovým atašé André Bézu za každú cenu trvajú na realizácii filmu, aj bez Fechnerovej spolupráce. Fechner sa cíti byť členmi skupiny podvedený a rozhodne sa kúpiť práva na scenár iba preto, aby film nevznikol. Problémy však zďaleka nekončia a po ostrých výmenách názorov celá vec končí na súde, ktorý vyhráva Fechner a Berri. Znechutený a sklamaný Fechner sa rozhodne skončiť spoluprácu so skupinou, ktorej úspechy riadil už päť rokov.[55] Na toto rozhodnutie zareaguje v júni aj člen kvarteta, brat producenta Jean-Guy Fechner, ktorý s neistotami skupinu opustí a radšej sa venuje marketingu pre svojho brata. Tým sa upustí aj od naplánovaného westernového projektu Bažanti na ďalekom západe (Les Charlots au Far West), kde mal hrať aj americký herec John Wayne. Vo westernovom príbehu potrebuje istý kovboj (John Wayne) preniesť svoj dobytok cez púšť, o pomoc musí požiadať mladých pomocníkov (Les Charlots). Film mal režírovať Claude Zidi a natáčanie malo prebiehať v Mexiku a vo filmových štúdiách Studios de Billancourt.

Skupina v trio zostave

[upraviť | upraviť zdroj]

Skupina sa zrazu stáva triom, bez producenta i manažéra a s menšími súdnymi dlhmi. Pomerne rýchlo (25. novembra 1976) sa im podarí vytvoriť vlastnú produkčnú spoločnosť Choucroute International Production, ktorá desať rokov produkovala ich filmy, albumy aj koncerty. Veľa nových scenáristických ponúk odmietajú – ako napr.: Bažanti vo vesmíre (Les Charlots dans l'espace (1977)) alebo Bažanti na cestách (Les Bidasses en vadrouille (1979)). Nakrútili však filmy ako Nech žije sloboda! (1978), ktorého jedna štvrtina deja sa odohrávala v marockej púšti a bizardno-absurdnú komédiu Bažanti v delíriu (1979) s Charlesom Gérardom. Vo filme Nech žije sloboda sa prvýkrát stretli s vtedy začínajúcou speváčkou a bývalou modelkou Dani. Vo Francúzsku mali obe komédie slabší úspech. V roku 1979 sa trio objavilo vo svojej prvej divadelnej hre La Cuisine des Anges (Kuchyňa anjelov), čo bola veľmi úspešná skúsenosť. Koncom sedemdesiatych a začiatkom osemdesiatych rokov sa traja „bažanti“ zamerali na nové piesne a albumy, čo bolo pre nich veľkým prínosom. Počas roka 1980 si sami napísali scenár k filmu Bažanti kontra Dracula, ktorý bohužiaľ v kinách zaznamenal iba niečo cez pól milióna divákov, čo v porovnaní s ich predošlými filmami bol veľký neúspech.[56] V hororovej komédii sa vydali za Drakulom do Transylvánie, aby zachránili Philovu milenku Ariane, ktorá sa stala jeho obeťou.[57] O tri roky neskôr dostali ponuku na film Návrat bažantov (1983), ktorého dej sa odohrával počas druhej svetovej vojny, ale do kín prišlo len niečo cez jeden milión divákov.[58] Na konci toho istého roka sa im aspoň podarilo zložiť hit L'Apérobic, ktorý bol súčasťou albumu C'est trop… c'est trop !. Ich triumfom je popová pieseň C'est trop… c'est trop !, ktorá bola populárna obzvlášť u tínedžerov. Na oprášenie svojej slávy si zahrali vo filme Nebezpečné známosti (1984), ktorý tiež nezaznamenal veľký úspech. Finančne prispeli aj do organizácie UNICEF, ktorá je zameraná na pomoc deťom v núdzi. Po desiatich rokoch (od poslednej spolupráce) dostali od Claude Zidiho ponuku na ich 15. film Majstri gagov (Les Rois du gag) s Michelom Serraultom. Po následných nezhodách s režisérom sa Les Charlots odmietli vo filme zúčastniť. Zidi sa rozhodol prepísať scenár a film ponúkol vtedy začínajúcim komikom Lhermitteovi a Jugnotovi.[59] Časom sa preorientovali z filmu na televíziu, kde vystupovali ako trio spevákov a komikov. Keď už ich filmy neboli také úspešné, tak ich Antenne 2 požiadala, aby spolu s Désirée Nosbusch usporiadali varietnú show Demain c'est dimanche (Zajtra je nedeľa). Produkovaný Gérardom Lauvinom a vysielaný v sobotu večer nahrádzajúc šou Champs-Élysées sa vyskytnú v programe, ktorý bude trvať 4 mesiace (od septembra do decembra 1985) a bude mať iba 9 častí. V polovici osemdesiatych rokoch naspievali upravenú verziu hitu Toute première fois (Po prvýkrát) od speváčky Jeanne Mas. Ich posledný spoločný štúdiový album Parod'Hit Parade bola zmeska parodovaných piesní od známych umelcov (Serge Gainsbourg, Marc Lavoine, Michel Jonasz, Bibie alebo aj skupiny Chagrin d'amour). Na konci roka 1986 pre pocit márnosti a straty času opustil Gérard Rinaldi skupinu a venoval sa radšej sólovej kariére v dabingu a televízii.

Skupina bez hlavného speváka

[upraviť | upraviť zdroj]

Duo Jean Sarrus a Gérard Filippelli si k sebe prizvali speváka Richarda Bonnota, čím zreformovali skupinu.[60] V nasledujúcich rokoch trio nahralo niekoľko ďalších piesní vrátane Pour pas qu'l'amour Capote (Lebo nie takú lásku Capote), napísanej pre kampaň na zvýšenie povedomia o AIDS. Bohužiaľ nemali dostatok materiálu a príležitosti na výrobu nového albumu. Podľa fanúšikov skupina bez Rinaldiho okamžite rozpoznateľného hrubého hlasu (nahradeného Bonnotovým) znela takmer ako cover kapela. Zatiaľ čo sa Rinaldimu darilo vo svojej sólovej kariére, napríklad hraním v dráme Zostup do pekla (Descente aux enfers) po boku Sophie Marceau a Claude Brasseura alebo v komédii Šialený život Gérarda Floqueho (La Vie dissolue de Gérard Floque) režiséra Georgesa Lautnera[61], tak Les Charlots postupne upadali do neznáma. Sarrusa, Filippelliho, Rega a Rieubona (bývalých členov skupiny Les Problèmes) pozval v roku 1988 Ich starý priateľ spevák Antoine do Olympie, aby hrali na jeho najnovšom albume Antoine Retrouve Les Problèmes (Antoine a Les Problèms zase spolu).[62] Aby Antoineho ešte viac spropagovali tak s ním odohrali zopár koncertov na pódiách. Bolo to prvýkrát, čo Les Charlots vystupovali pod názvom Les Problèmes od roku 1966. Pozvaný bol aj Rinaldi, ale natáčal svoj hitový televízny seriál Marc et Sophie[63] a nechcel sa zúčastniť nahrávania albumu. Po niekoľkých rokoch úspešnej spolupráce medzi skupinou a Johnny Hallydayom sa po Rinaldiho odchode prestali vídať.[64] V roku 1992 Jean Sarrus napísal scenár a dokonca aj prvýkrát (s nevôľou) režíroval ich nový film Le Retour des Charlots, ktorého značná časť deja sa odohrávala v Portugalsku. Žiadny režisér sa nechcel projektu chopiť, preto nakoniec celá réžia padla na samotného Sarrusa, čo pre film nebola dobrá voľba, pretože Sarrus nemal vôbec žiadne skúsenosti s réžiou. V kinách bol film úplný prepadák hlavne kvôli absencii bývalého člena Gérarda Rinaldiho a tiež pre slabšie gagy a nelogický scenár. V kinách film zaznamenal iba niečo cez pätnásť tisíc divákov čo bola úplná katastrofa (!!!). Na filmovom plagáte bola tvár Richarda Bonnota zámerne rozmazaná, aby sa vytvoril zmätok s populárnejším Rinaldim, ktorý vo filme nebol. Jean-Guy Fechner bol požiadaný, aby sa objavil vo filme, ale konflikt v plánovaní nakoniec zabránil opätovnému stretnutiu. Jean Sarrus sa kvôli strate na filme zadlžil na niekoľko rokov. Rok od vydania ich neúspešného filmu Sarrus dostal pomoc od združenia La roue tourne (Koleso sa točí), ktoré prichádza na pomoc hercom a herečkám vo finančnej núdzi. Čím ďalej tým viac bol ich humor nepopulárny a trpkejší, mali problém zaujať veľké publikom, príčinou bola absencia Rinaldiho. V roku 1997 sa pre nízku popularitu skupina rozpadla.

Reformácia ako duo kapela

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2007 sa skupina opäť sformovala, ale iba ako duo Rinaldi a Sarrus. Bolo to prvýkrát po dvadsiatich rokoch čo sa Rinaldi a Sarrus spoločne stretli a zmierili sa po konfliktoch z osemdesiatych rokoch. Vystúpili na nostalgickom turné Age Tendre et Têtes de Bois (Nežný vek a drevené hlavy), kde spievali zmesi najväčších hitov skupiny.[65] Na koncertoch zvykli spolupracovať s francúzskymi umelcami vrátane Patricka Sébastiena. Na tomto turné a albume Rinaldi a Sarrus nehrali na žiadne hudobné nástroje, iba spievali. Vydali album coververzií svojich hitov zo 60. a 70. rokov s názvom Les ​​Charlots 2008. V nedeľu 6. apríla 2008 sa všetci pôvodný členovia skupiny (Gérard Rinaldi, Gérard Filippelli, Jean Sarrus, Jean-Guy Fechner a Luis Rego) stretli a boli hosťami Michela Druckera v jeho známej televíznej šou Vivement dimanche, kde obšírne hovorili o svojej kariére.[66] Bolo to prvýkrát od Regovho odchodu v roku 1971, keď sa všetci piati členovia skupiny spoločne stretli a vzájomne sa videli. Duo skončilo na začiatku roka 2012 pre zdravotné problémy Gérara Rinaldiho, ktorý o pár mesiacov skonal.[67][68] Všetkých členov kapely táto správa o smrti priateľa ťažko zasiahla. Počas roka 2012 sa mal nakrúcať film Veľký bazár 2 s účasťou Les Charlots a Michela Galabruho, ale kvôli smrti šéfa skupiny projekt stroskotal. Po Rinaldiho smrti sa Jean Sarrus rozhodol napísať knihu Définitivement Charlots (Koniec Charlotov), ktorá rozpráva o dobrodružstvách a histórii skupiny.[69][70] V novembri 2012 je vydaná detským vydavateľstvom Grrr... Art.

Les Charlots v aktuálnej zostave

[upraviť | upraviť zdroj]

Pre Sarrusovú iniciatívu (ktorý sa vždy snažil udržať ducha kapely nažive) sa v roku 2014 kapela opäť obnovila v zostave Jeana Sarrusa, Jeana-Guya Fechnera a Richarda Bonnota.[71][72] Pôvodne sa mal do tria vrátiť aj Filippelli, ten ale považoval skupinu bez Rinaldiho za zbytočnú a tak pozvanie odmietol. Odohrali svoj prvý koncert 26. septembra 2014 na festivale Generácia 80/90 v belgickom Marbehane.[73] Za prítomnosti skupiny mali 3 dni otvorenú vlastnú výstavou, ktorou súčasťou bolo aj premietanie ich filmov, ako aj s účasťou Ginette Rinaldiovej, ktorá prišla na počesť svojho manžela Gérarda Rinaldiho.[74][75] Na žiadosť priaznivcov sa skupina rozhodla dať si vyrobiť vlastné reklamné predmety vrátane tričiek, čiapok, pier alebo balónikov s ich fotkami. Na začiatku roka 2021 skupina účinkovala vo svojom dokumente Les Charlots Intime, ktorého režisérom sa stal ich fanúšik Maxime Delavant. Bohužiaľ 30. marca 2021 zomrel bývalý člen kapely Gérard Filippelli na rakovinu, čo bola ďalšia smutná správa pre skupinu.[76][77] V tomto triu vystupujú na koncertoch a podujatiach až dodnes. V roku 2023 (pri príležitosti ich 60-ročnej kariéry) vydali ich nový 10-skladbový album, ktorého obsahom sú nové piesne spievané počas živých vystúpení.[78][79] Maxime Delavant sa po úspechu prvého dokumentu rozhodol natočiť druhý, ktorý chce zverejniť na svojom oficiálnom YouTube kanále.[80] Podľa Jeana Sarrusa by sa mala skupina v najbližších rokoch zúčastniť aj natáčania zopár televíznych relácii.[81] Skupina 8. decembra 2023 vydala skladbu Les Charlots – Temps Pourri.[82] Na rok 2024 majú zorganizované podujatia na festivaloch so skupinou Les Forbans.

Členovia skupiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Aktuálni členovia

[upraviť | upraviť zdroj]

Bývalí členovia

[upraviť | upraviť zdroj]

Časová os členov

[upraviť | upraviť zdroj]

Filmografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje:[83][84]

Celovečerné filmy

[upraviť | upraviť zdroj]

Nezrealizované filmy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1971: Veľká mafia (La Grande Maffia), réžia Philippe Clair – scenár odmietnutý Les Charlots, vo filme ich nahradila skupina Tontos s Aldom Maccionem[89]
  • 1975: Ďakujem šéfe (Merci Patron), réžia Jean Girault / Claude Zidi – pre zlý zdravotný stav de Funèsa sa film nerealizoval[90]
  • 1976: Bažanti Bažantíci (Charlots Charlottes), réžia Denis Amar / Bertrand Blier – scenár kúpil a následne zničil ich producent Christian Fechner[91]
  • 1976: Bažanti na ďalekom západe (Les Charlots au Far West), réžia Claude Zidi – po odchode producenta nikto film neinicioval[92][93]
  • 1977: Bažanti vo vesmíre (Les Charlots dans l'espace), réžia Guy Lux – scenár odmietnutý Les Charlots[94]
  • 1979: Bažanti na cestách (Les Bidasses en vadrouille), réžia Michel Ardan – scenár odmietnutý Les Charlots, vo filme ich nahradila skupina Martin Circus
  • 1980: scenár od Jeana-Jacquesa Beineixa odmietnutý Les Charlots
  • 1985: Majstri gagov (Les Rois du gag), réžia Claude Zidi – po nezhodách s režisérom sa skupina odmietla projektu zúčastniť, vo filme ich nahradili herci Thierry Lhermitte a Gérard Jugnot[95]
  • 1985: (Les Rois de la resquille), réžia Bernard Launois – scenár odmietnutý Les Charlots
  • 1985: (Les Charlots à l’Élysée) – kvôli nezhodám sa film nenatočil[96]
  • 2012: Veľký bazár 2 (Le Grand Bazar 2) – kvôli smrti Rinaldiho sa film nenatočil

TV relácie

[upraviť | upraviť zdroj]

Divadelné predstavenia

[upraviť | upraviť zdroj]

Diskografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Štúdiové albumy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1966: Antoine rencontre Les Problèmes – (album opätovne vydatý v roku 1995)
  • 1967: Charlow-up
  • 1968: Caf'Conc'Charlots
  • 1969: Les Charlots chantent Boris Vian
  • 1970: Charlotissimo
  • 1971: Charloteries
  • 1972: En vadrouille
  • 1973: Au pays des pesetas et d'autres aventures
  • 1975: Ce soir j'attends Valéry / Alors… raconte “Le Dîner du President”
  • 1976: Nouvelle Cuvée
  • 1977: Et ta sœur
  • 1983: C'est trop… c'est trop !
  • 1985: Fesse en rut majeur : les Charlots interdits
  • 1986: Parod'Hit Parade
  • 1988: Antoine Retrouve Les Problèmes – Antoinov album, na ktorom skupina slúžila iba ako sprievod
  • 2008: Les Charlots 2008 (2 CD tituly s 11 bonusmi)
  • 2023: Y'a pas d'âge pour... (10-skladbový album s novými piesňami spievanými počas živých vystúpení)[103][104][105]

Živé albumy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1967: Les Charlots à l'Olympia
  • 1969: Il Etait Une Fois à l'Olympia
  • 1972: Les Charlots – Olympia 72
  • 1984: 4. Festival du Rire de Rochefort – (Les Charlots predvádzajú na pódiu to najlepšie zo svojej tvorby so sériou komických efektov.)

EP a single[106]

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1965: Je ne vois rien / Il suffirait d’un rien / Si c’est la nuit / Passe ton chemin (Les Problèmes)
  • 1966: Ballade à Luis Rego, prisonnier politique / Pop jerk / On s’en fout / Pas adieu (Les Problèmes)
  • 1966: Je dis ce que je pense et je vis comme je veux (Antoine) / Contre-élucubrations problématiques (Antoine) / Ce monde existe / Dodécaphonie (Les Problèmes)
  • 1966: Je dis n’importe quoi, je fais tout ce qu’on me dit / Quand je pense à toi / Psychose (toujours) / Pas de problèmes
  • 1966: Aventures à la télévision : Elle a gagné le yoyo en bois du Japon avec la ficelle du même métal / Charlots pub’s / Der Noël von Scharlots / Elle avait du poil au ventre
  • 1967: Les Plaies-bois / Les Cha cha typiques / Cet été c'était toi / L'Amour avec toé
  • 1967: Hey Max / Mange ta soupe Herman / Gros bébé (Touch mabadah cébonot bichidi) / Albert (alebo la Triste et Lamentable Histoire d’un contractuel, ktorého príkladný život je stále vzorom tejto svetovej spoločnosti)
  • 1967: Paulette la reine des paupiettes / Si tous les hippies avaient des clochettes / J'ai oublié bon bouchoir / Les Nouilles
  • 1967: Berry Blues / Viens Bobonne / TVA TVA (À moi d'payer) / Necro-bossa
  • 1968: Je chante en attendant que ça sèche / Say what I say / Je suis trop beau / Y'a plus d'vodka
  • 1968: Je m'énerve / Aspirine Tango / Le Clown (Je deviendrai roi) / Gustine oh ! Gustine
  • 1968: Sur la route de Pen'zac / Le Sheik / Le Trompette en bois / Il m'a vu nue
  • 1968: Tu finiras sur les planches / Sur la commode / Dure de la feuille / Les Jardins de l'Alhambra
  • 1968: Les disques d'or de la chanson : Je dis n’importe quoi, je fais tout ce qu’on me dit / Cet été, c’était toi / Paulette, la reine des paupiettes / Hey, Max
  • 1969: Les Charlots chantent Boris Vian : Fais-moi mal Johnny / On n'est pas là pour se faire engueuler / Le Cinématographe / La Java des chaussettes à clous
  • 1969: Les Charlots chantent Boris Vian : J'suis snob / L'Ame slave
  • 1969: Le Pauvre Mec / Saint-Rock
  • 1969: Il était une fois dans le Sud (Luis Rego a Gérard Rinaldi) / Rock à la Marie (Luis Rego a Gérard Rinaldi)
  • 1970: Derrière chez moi / C'est la fin de l'été
  • 1970: Sois érotique / Hbibi Diali (Maroquineries)
  • 1971: Merci Patron / Berrystock
  • 1971: Ouvre la f’nêtre / Les Gardiens de phare
  • 1971: L'Allumeuse de vrais berbères / Au pas cadencé
  • 1971: Joli, le monde est joli
  • 1972: Ah ! les fraises et les framboises / Sous les bananiers
  • 1972: Au pays des pesetas / Histoire drôle – (piesne z filmu Les Charlots font l'Espagne)
  • 1972: Si tu n'veux pas payer d'impôts... cach' ton piano (coververzia piesne z roku 1921, Cachov tonový klavír od Alberta Willemetza a Mauricea Yvaina, spievaný najmä Alexandrom Dréanom, potom Dranemom) / Tu sens la menthe
  • 1972: Les Bravos de la chanson : Paulette, la reine des paupiettes / Derrière chez moi
  • 1973: Music-boutique / J'irai revoir la Normandie
  • 1973: Paroles, paroles, joli motard / Hénin-Liétard
  • 1973: Youpi, c’est la vie / J’ai mon plan
  • 1974: La Marche des Mousquetaires / La Ballade des valets – (piesne z filmu Les Quatre Charlots mousquetaires)
  • 1974: La Ballade de Constance (spieva Gérard Rinaldi a Josephine Chaplin) / Mon ami Tango – (piesne z filmu À nous quatre, Cardinal)
  • 1974: Le Chou farci / J'bois plus d'eau
  • 1975: Ce soir j'attends Valéry / Alors… raconte
  • 1976: From Hong Kong with love / Georges Super Star (spieva Mickey Rooney) – (piesne z filmu Bons baisers de Hong Kong)
  • 1976: Les Colorants / M. le percepteur
  • 1976: La Biguine au biniou / Y'en a pas deux comme toi
  • 1977: Histoire merveilleuse / Touch mabadah cébonot bichidi (Gros bébé)
  • 1977: Thème d'Omar (instrumental) / Et vive la liberté ! (instrumental) – (skladby z filmu Et vive la liberté)
  • 1978: Rio / En Amérique
  • 1979: Ouille, ça fait mal / À l'ANPE
  • 1981: T'es à l'usine, Eugène (Confidence sur le reggae) / Moi envie de faire tee-pee
  • 1982: Chagrin d'labour / L'Islam classé X
  • 1983: C'est trop… c'est trop ! / L'Abbé rock
  • 1983: L'Apérobic / Réflexions napoléoniennes sur un objet usuel de la vie en exil (La Table)
  • 1984: Yodoloï / Le Grand Cacatoes des Indes
  • 1984: Vamos a trabajar / Ça boogie-woogait
  • 1985: Ah ! viens ! (s účasťou Nicole Croisille alias Debbie Stoockett) / Neurochimie mon amour (Coït à Tokyo)
  • 1986: Toot toot première fois / Station Barbès
  • 1988: Antoine retrouve Les Problèmes (Qu'est-ce qui ne tourne pas rond ? / Élucubrations 88)
  • 1988: Pour pas qu'l'amour capote (B-strana dosky je venovaná profesorovi Chermannovi, spoluobjaviteľovi vírusu HIV)
  • 1991: La Pétanque / La Pétanque (instrumental)
  • 2008: T'as les sixties / Le Blues du fumeur / Sonnez les trompettes
  • 2015: Charlots Forever (špeciálny titul, ktorý zložil Alain Turban a naspieval Jean Sarrus na oslavu 50. výročia Charlotovcov)

Kompilácie

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1967: Chansons
  • 1972: Les Grands Succès (Greatest Hits)
  • 1973: 12 succès des Charlots
  • 1974: 12 chansons 4
  • 1977: Histoire merveilleuse
  • 1977: Le Double Disque d'or des Charlots
  • 1984: Nouvelle Édition
  • 1984: Programme plus
  • 1994: Tout doit disparaitre ! Les Bons Morceaux
  • 1999: Les Charlots, anthologie vol. 1
  • 2000: Les Charlots, anthologie vol. 2
  • 2003: Les Essentiels
  • 2006: Paulette, la reine des paupiettes
  • 2011: Les Charlots, l'essentiel, 2CD (pôvodné verzie piesní modernizované za účasti Sylvie Loeillet a Herberta Léonarda)
  • 2012: Les Charlots, Best Of, 3CD (pôvodné verzie piesní modernizované za účasti Sylvie Loeillet a Herberta Léonarda)
  • 2014: Bézu et les Charlots, Les Rois de la fête, 1CD 1CD de Bezu (pôvodné verzie piesní modernizované za účasti Sylvie Loeillet a Herberta Léonarda)
  • 2015: Bézu et les Charlots, Les Chansons paillardes interdites, 1CD 1CD de Bezu (pôvodné verzie piesní modernizované za účasti Sylvie Loeillet a Herberta Léonarda)
  • 2016: Le Very maxi meilleur de la crème du top, 2CD CD so slávnostnými piesňami naspievanými Jeanom Sarrusom (pôvodné verzie piesní modernizované za účasti Sylvie Loeillet a Herberta Léonarda)

Spolupráca

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1966: Comme le vent od Christine Delaroche – neuvedení Les Problèmes pieseň napísaná Rinaldim a Sarrusom
  • 1967: Des garçons faciles od Clothilde – ďalšia umelecká nahrávka pre Disques Vogue
  • 1970: Je t’aime…normal a Super-Gangsters od Jean a Janet (Jean Sarrus a Janet Woollacott) – dve piesne sú napísané Rinaldim a Filippellim
  • 1970: 11. januára 1970 v programe Un incertain sourire na 2. kanáli ORTF účinkujú Charlotovci s dvomi nepublikovanými piesňami La Complainte de Peruggia a Elle est retrouvée, la Joconde (repríza programu na kanáli Melody v auguste 2017)
  • 1973: La Révolution française od Claude-Michel Schönberg – Serment de Talleyrand (12 júl 1789) a Fête de la Fédération (Talleyrand)
  • 2011: Et maintenant… quelque chose de différent existuje verzia Le Chou farci na pódiu v podaní Les Charlots a Eddyho Mitchella

Fakty a zaujímavosti o skupine

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Podľa člena skupiny Jeana-Guya Fechnera na film Blázni zo štadióna prišlo v Indii do kín viac ako 50 miliónov divákov.[107]
  • Počas sovietskej éry prišlo na film Štyria sluhovia a štyria mušketieri okolo 56 600 000 divákov čím sa stal 1. najúspešnejším francúzskym filmom v ZSSR.[108]
  • Počas sovietskej éry prišlo na komédiu Bažanti idú do boja vyše 50 miliónov divákov čím sa stala 3. najúspešnejším francúzskym filmom v ZSSR po mušketierovke Zorro s Alainom Delonom, ktorá obsadila druhé miesto.[109]
  • Vo Francúzsku prišlo za celé obdobie do kín na filmy od skupiny Les Charlots takmer 40 miliónov divákov.
  • Podľa programu Canal (histoires de cinéma) odvysielaného 11. mája 2010 sa celosvetová návštevnosť filmov Les Charlots v kinách odhaduje na 1 miliardu.
  • Les Charlots boli v rôznych krajinách známi ako: Bažanti (Česko a Slovensko), 5 matti (Taliansko), The Crazy Boys (Veľká Británia), Die tollen Charlots (Nemecko)[110], Locos (Španielsko), Шарло (Rusko)[111] alebo ལེ་ཤར་ལོ། (Tibet).[112][113][114]
  • Piatok 2. marca 2012 zomrel člen skupiny Gérard Rinaldi vo veku 69 rokoch v zdravotnom stredisku Fontenay-lès-Briis (Essonne) na rakovinu lymfatického systému.[115][116][117][118][119][120][121]
  • Aby Rinaldimu vzdali poctu tak sa 12. marca o 19:00 zišli jeho priatelia a rodina v Théâtre de la Michodière v Paríži.[122]
  • „Je to pre mňa stále veľmi bolestivé. Po tridsiatich siedmich rokoch, čo sme spolu žili, si myslím, že Gérard bol skvelým mužom.“ – povedala jeho manželka Ginette Rinaldi[123]
  • Gérard Filippelli zomrel na rakovinu v nemocnici Argenteuil 30. marca 2021, vo veku 78 rokoch.[124][125][126][127][128][129][130]
  • Philov pohreb sa konal v najväčšom súkromí, jeho telo bolo spopolnené v krematóriu Saint-Ouen-l'Aumône.
  • Pri dopravnej nehode v roku 1970 zomrela manželka Gérarda Filippelliho.[131]
  • Skupina vydala celkovo 17 štúdiových albumov a napísala viac ako 300 piesní vo francúzštine, angličtine a taliančine.[113]
  • Z celého počtu 15 filmov v hlavnej úlohe s Les Charlots, bolo do češtiny nadabovaných 12 filmov a do slovenčiny iba 1.[132]
  • Niektoré ich filmy vyšli skôr na DVD v Česku ako vo Francúzsku.
  • Gérard Filippelli si vytvoril prezývku Phil, lebo v skupine sa vyskytovali dvaja Gérardovia.[133]
  • Mimo skupiny sa často Phil a Luis stretávali, aby si spolu zadžemovali.[134]
  • Ani jeden z členov skupiny pôvodne nemal v úmysle stať sa hercom a nemyslel si, že ich spoločná filmová kariéra vydrží.
  • Podľa Rinaldiho (šéfa skupiny) sa stali ich filmy známe po celom svete najmä vďaka tomu, že ste nepotrebovali hovoriť po francúzsky, aby ste pochopili zápletky.[135]
  • Jean-Guy Fechner vlastní pôsobivú zbierku bicích nástrojov.
  • V roku 1997 Gérard Filippelli odišiel z verejného života, no stále bol hudobníkom a filantropom. Pracoval so znevýhodnenými deťmi a učil ich základy hrania na gitaru.[136]
  • Kvôli mnohým finančným problémom sa v 90. rokoch Jean Sarrus nakrátko stal televíznym moderátorom v relácii o country hudbe.[137]
  • V roku 1964 si Filippelli v Chateauroux kúpil od amerického vojaka zosilňovač za 500 frankov, aby sa zdokonalil v hre na gitaru.
  • Gérard, ktorý rozprával svoj príbeh prostredníctvom rozhovorov, priznáva, že jeho najlepšou spomienkou bola cesta do Indie. S prekvapením tam zistil, že sú skutočnými hviezdami až do tej miery, že ich verejné vystúpenia vyvolali nepokoje.
  • Luis Rego sa rozhodol opustiť Les Charlots, pretože sa obával, že jeho sláva bude navždy spojená s kapelou.[138]
  • Filippelli vo svojich sedemdesiatich rokoch oznámil: „Kde nie je Sarrus tam nie je Les Charlots.“
  • Keď Luis Rego definitívne opustil skupinu, tak si zahral v mnohých významných francúzskych komédiách – Neviem nič, ale poviem všetko (1973), Náhradník (1975), Dovolenka po francúzsku (1978) alebo Pomsta opereného hada (1984). Napriek odchodu z Les Charlots sa Rego objavil v dvoch filmoch zo skupinou (Návrat bažantov (1983) a Le Retour des Charlots (1992)), kde hral iba vedľajšiu úlohu.[139]
  • Jean Sarrus je autorom dvoch životopisných kníh a to 100% Charlots (2004) a Définitivement Charlots (2012).[140]
  • Ich najpredávanejším albumom bol Charloteries s viac než milión predanými kusmi.
  • Celková minutáž ich filmov je 1 267 minút, to znamená že priemerná dĺžka jedného filmu je zhruba 85 minút. Ich časovo najdlhší film je Štyria sluhovia a štyria mušketieri s celkovou dĺžkou 110 minút a najkratší je ich posledný film s iba 77 minútami.[141]
  • Ku všetkým filmom s Les Charlots v hlavných úlohách s výnimkou Bažanti v delíriu si skupina skladala hudbu sama.
  • O niekoľko rokov neskôr Filippelli žartom vyhlásil: „ten posledný film s Richardom Bonnotom bol len vtip, nebolo to nič iné ako príležitosť ísť na dovolenku.“
  • V sedemdesiatych rokoch boli módnym vzorom francúzskej mládeže.[142][143]
  • Od roku 1970 až po rok 1992 si spolu zahrali v hlavnej úlohe v 15 filmoch[144], z ktorých sa 5 natáčalo aj mimo územia Francúzska.[145][146]
  • Ich najchybnejším filmom je Veľký bazár.[147]
  • V komédii Štyria sluhovia a štyria mušketieri je možné v 23 minúte zbadať v pozadí kamión, film sa ale odohráva v 17 storočí.
  • Po rokoch Filippelli povedal – „Ak ste fanúšikom Les Charlots, bude najlepšie, ak nebudete pozerať naše posledné filmy.“[148]
  • Herečka Josiane Balasko v roku 1998 zverila Jeanovi Sarrusovi krátku ale komplikovanú úlohu opravára v jej filme Un grand cri d'amour.[149]
  • V sedemdesiatych rokoch sa skupina objavila na niekoľkých plagátoch populárneho francúzskeho komiksu Pif.[150]
  • Lino Ventura raz videl jednu komédiu s Les Charlots a povedal: „Už filmom vôbec nerozumiem!“[151]
  • Jean Sarrus a Gérard Filippelli sú jediní členovia, ktorí sa objavili v každom z 15 filmov kapely. Gérard Rinaldi sa objavil v 14 z nich, Jean-Guy Fechner v 9, Luis Rego v 4 a Richard Bonnot iba v 1.
  • Okrem Gérarda Filippelliho (Phil) si Charlotovci ponechávajú svoje krstné mená vo všetkých svojich filmoch, okrem dvojdielnej série o Štyroch sluhoch a štyroch mušketieroch, kde hrajú komorníkov mušketierov a majú mená z pôvodného románu od Alexandra Dumasa st. V La Grande Java od Philippa Claira sa iba Gérard Rinaldi nevolá Gérard, ale Philippot, snúbenec Kouglofovej dcéry.
  • Vo Francúzsku ešte stále nie sú tri filmy vydané na DVD a to La Grande Java, À nous quatre, Cardinal a Et vive la liberté.[152]
  • Krátko pred začiatkom natáčania komédie Bažanti idú do boja si pri nehode na motorke Jean Sarrus zlomil nohu. Výsledkom toho je, že všetky scény vo filme kde Jean skáče, uteká alebo bicykluje, predvádza kaskadérsky dvojník.[153]
  • Niektoré ich komédie boli dokonca vydané aj vo verzii knižného komiksu.[154]
  • Gérard Rinaldi vysvetlil, že by sa nikdy nechcel vrátiť do svojich 20 rokoch. „Povedzme, že keby som mal opäť 20 rokov a vedel by som to čo viem dnes, nerobil by som to čo robím. Smeroval by som ku kariére vo vede.“ Povedal a odhalil svoju vášeň pre vedu vrátane astronómie a astrofyziky.[155]
  • Luis Rego, ktorý sa už vo svojich 17 rokoch odsťahoval z Lisabonu do Francúzska (kde žije doteraz), márne pokúšal žiadať o francúzsku štátnu príslušnosť. Hovorí, že podľa jeho informácii je jediným Portugalcom, ktorý žije vo Francúzsku už desaťročia a ktorému bola odopretá francúzska štátna príslušnosť. Má obnoviteľné 10-ročné povolenie k pobytu.[156]
  • Gérard Rinaldi študoval na gymnáziu Lycée Charlemagne.[157][158] Neskôr váhal medzi vysokou školou žurnalistiky a Národnou školou civilného letectva, aby sa stal pilotom lietadla, nakoniec ale zostal hudobníkom.[159][160]
  • Ich obľúbencom bol aj politik Georges Pompidou.[161]
  • Komédia Bažanti kontra Dracula sa odohráva v Rumunsku pri čom sa natáčala vo Francúzsku.[162]
  • Na jednom koncerte Sarrus povedal Mickovi Jaggerovi, že ak chcú, Rolling Stones môžu zahrať Paulette la Reine des Paupiettes. Jagger zdvorilo odmietol.
  • Podľa jedného z členov skupiny, Gérarda Filippelliho, sa nápad na pieseň Merci Patron zrodil, keď sa skupina vracala z galavečera.[163]
  • Speváčka a tanečníčka Janet Woollacott niekoľko rokov žila s Jeanom Sarrusom.[164]
  • Najvyšší z členov skupiny je Richard Bonnot a najnižší zas Luis Rego.
  • Jacques Dautriche, ktorý v skupine pôsobil iba jeden rok, zomrel 1. septembra 2013 vo svojich 70 rokoch.[165]
  • Bývalý člen skupiny Les Problèmes William Olivier medzi rokmi 1974 – 1978 spolupracoval s Les Charlots na ich filmoch ako hudobný aranžér.
  • Po odchode Donalda Rieubona na vojenskú službu sa do skupiny Les Charlots nevrátil. Neskôr hral v skupinách: Le Musical College (1968), Martin Circus (1970), Labyrinthe (1970 – 1973), Tartempion (1973), Visitors (1974) a tiež chvíľu pri spevákovi Nino Ferrer.
  • Richard Bonnot sa po odchode zo skupiny na krátko stal televíznym moderátorom v Saint-Tropez, tiež bol hviezdnym hostiteľom v šou Rendez-vous de l'été (Letné stretnutie).[166]
  • Pri premietaní ich filmu Le Retour des Charlots bol Richard Bonnot jediným prítomným divákom zo skupiny.
  • Rinaldi bol aj dosť známym dabérom[167], prepožičal svoj hlas hercom ako David Suchet, Ben Kingsley, Dustin Hoffman, Steve Martin, Burt Reynolds, John Malkovich, Kelsey Grammer ale aj postavám (Kent Brockman, Seymour Skinner, Clancy Wiggum, Charles Montgomery Burns a šašo Krusty) z kreslenky Simpsonovci.[168][169]
  • V značnom počte ich filmov sa objavil aj herec Jacques Seiler (napr. postava seržanta Belleca alebo grófa Rocheforta), ktorému v komédiách dosť často zvykli robiť napriek.[170]
  • Koncom osemdesiatych rokov zvykol Rinaldi často vystupovať s vtedy začínajúcim Christianom Clavierom.[171]
  • Vo filme Veľký bazár 2 mali hrať všetci piati pôvodní členovia skupiny ale aj Michel Galabru vo svojich deväťdesiatich rokoch.
  • Bonnot, ktorý sa objavil v najmenej úspešnom zo všetkých ich filmov a sotva si pamätal na svoje príspevky k posledným piesňam, nie je fanúšikmi Les Charlots považovaný za skutočného člena skupiny.[172]
  • V šiestich ich filmoch sa v cameo role objavil aj ich producent Christian Fechner.
  • Medzi ich najpopulárnejšie skladby patria Merci Patron, L'Apérobic, C'est trop… c'est trop !, Joli, le monde est joli, Derrière chez moi, Si tu ne veux pas payer d’impots, Chagrin d’labour, Paulette la reine des paupiettes, Albert, Sois érotique ale aj hit Les Nouilles.[173][174][175]

Návštevnosť

[upraviť | upraviť zdroj]
Počty vstupov do kín
# Film Francúzsko Francúzsko[176][177] Rusko Rusko[178][179] Španielsko Španielsko[176]
1. (La Grande Java) 3 385 636 N/A N/A
2. Bažanti 7 460 911 N/A 743 428
3. Blázni zo štadióna 5 744 270 N/A 504 064
4. Bažanti idú do Španielska 4 162 897 N/A N/A
5. Veľký bazár 3 913 477 45 000 000 N/A
6. Štyria sluhovia a štyria mušketieri 2 190 139 56 100 000 N/A
7. Štyria sluhovia a štyria mušketieri

2.: Len počkaj kardinál!

1 386 200 N/A N/A
8. Bažanti idú do boja 4 154 509 50 100 000 N/A
9. Bozky z Hongkongu 2 859 962 N/A 243 116
10. Nech žije sloboda! 1 277 646 N/A N/A
11. Blúznenie bažantov 1 103 094 N/A N/A
12. Bažanti kontra Dracula 555 878 N/A N/A
13. Návrat bažantov 1 106 593 N/A N/A
14. Bažanti – Nebezpečné známosti 578 239 N/A N/A
15. (Le Retour des Charlots) 15 883 N/A N/A

TV vysielanie ich filmov na Slovensku a v Česku

[upraviť | upraviť zdroj]

Pravidelne ich filmy (Bažanti, Bažanti idú do boja, Veľký bazár a Blázni zo štadióna) vysielajú na slovenskej Jednotke.[180][181][182] V Česku ich často dávajú na ČT1 a ČT2, taktiež ale aj na Nove, Prime a Barrandove.[183][184][185] Ich komédie zvyknú dávať cez letné a zimné prázdniny.

Dabing

[upraviť | upraviť zdroj]
Tabuľka dabingu
# Herec Spätý CZ dabér Zdroj Spätý SK dabér Zdroj
1. Gérard Rinaldi Petr Štěpánek a Marek Libert [186][187] Stanislav Král [188]
2. Gérard „Phil“ Filippelli Viktor Preiss, Pavel Trávníček a Mário Kubec [189][190] Peter Kočiš [188]
3. Jean Sarrus Jiří Štěpnička a Petr Burian [191][192] Martin Zatovič [188]
4. Jean-Guy Fechner Petr Oliva a Marek Holý [193][194] [pozn. 1]
5. Luis Rego Petr Svoboda a Jan Maxián [195] [pozn. 2]

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Rego v roku 1967.
    Rego v roku 1967.
  • Filippelli v roku 1967.
    Filippelli v roku 1967.
  • Luis Rego na prahu sedemdesiatky.
    Luis Rego na prahu sedemdesiatky.

Poznámky

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Do slovenčiny neboli nadabované filmy v ktorých hral Jean-Guy Fechner.
  2. ↑ Do slovenčiny neboli nadabované filmy v ktorých hral Luis Rego.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ L'alphabet phonétique international [API] (2) [online]. Apprendre le français avec TV5MONDE, [cit. 2023-06-07]. Dostupné online. (po francúzsky)
  2. ↑ Les Charlots pronunciation in French [online]. www.howtopronounce.com, [cit. 2023-08-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. ↑ Les Charlots [online]. FDb.cz, [cit. 2022-07-14]. Dostupné online. (po česky)
  4. ↑ Les Charlots Discography - Download Albums in Hi-Res [online]. Qobuz, [cit. 2023-01-21]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. ↑ Les Charlots | OSOBNOSTI.cz [online]. HUDEBNISKUPINY.cz, [cit. 2023-04-06]. Dostupné online. (po česky)
  6. ↑ Du micro à l'écran – Les Charlots, une certaine idée de la France [online]. Le Point, 2020-08-21, [cit. 2023-09-21]. Dostupné online. (po francúzsky)
  7. ↑ Hvězdy francouzské kinematografie - Les Charlots [online]. web.archive.org, 2008-12-02, [cit. 2022-07-14]. Dostupné online. Archivované 2008-12-02 z originálu.
  8. ↑ Les Charlots – Francouzský film [online]. francouzskyfilm.cz, [cit. 2023-05-26]. Dostupné online.
  9. ↑ SPISOK. Фильмы с участием комик-группы Шарло список [online]. ТОП списки, 2021-04-23, [cit. 2022-11-26]. Dostupné online. (po rusky)
  10. ↑ Tony Frank | Les CHARLOTS [online]. Tony Frank, [cit. 2022-08-16]. Dostupné online. (po francúzsky)
  11. ↑ Search [online]. Last.fm, [cit. 2023-04-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  12. ↑ Les Charlots Biography, Songs, & Albums [online]. AllMusic, [cit. 2023-08-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  13. ↑ créer un forum : LES CHARLOTS.FR [online]. les5charlots.forumactif.org, [cit. 2023-04-03]. Dostupné online. (po francúzsky)
  14. ↑ Sullivan - artiste - sa discographie sur B&M [online]. www.bide-et-musique.com, [cit. 2022-12-25]. Dostupné online.
  15. ↑ TELESTAR.FR. Que sont devenus les Charlots ? [Diaporama] - Télé Star [online]. www.telestar.fr, 2015-04-03, [cit. 2022-11-26]. Dostupné online. (po francúzsky)
  16. ↑ LINDON, Mathieu. Hervé Vilard, 51 ans, après en avoir fini avec Capri et vécu mille aventures, revient faire son Cirque d'Hiver. La chansonnette du mal-aimé. [online]. Libération, [cit. 2022-08-24]. Dostupné online. (po francúzsky)
  17. ↑ LES CHARLOTS - biographie - discographie - hit singles [online]. www.laurentpons.com, [cit. 2022-11-22]. Dostupné online.
  18. ↑ CHRISTELLE, ETEME ONGUENE Jeanne. "Les Charlots" : la vie actuelle des membres du groupe iconique [online]. amomama.fr, 2019-12-12, [cit. 2022-11-26]. Dostupné online. (po francúzsky)
  19. ↑ BARRACO, Florent. Les Charlots, la paillardise assumée [online]. Le Point, 2021-08-07, [cit. 2022-08-24]. Dostupné online. (po francúzsky)
  20. ↑ "Les Charlots" in Toutes Catégories [online]. PicClick FR, [cit. 2023-08-20]. Dostupné online. (po francúzsky)
  21. ↑ Télé française années 70... et autres [online]. tele70france.blogspot.com, [cit. 2023-01-30]. Dostupné online. (po francúzsky)
  22. ↑ HERVÉ. Les Problèmes... Avant Les Charlots [online]. 2013-05-19, [cit. 2022-07-14]. Dostupné online. (po francúzsky)
  23. ↑ Quiz Les Charlots | Quiz sur nos célèbres charlots [online]. sk.topquizz.com, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
  24. ↑ On savait rire : LES CHARLOTS [online]. [Cit. 2022-12-31]. Dostupné online.
  25. ↑ Pour une réhabilitation des Charlots [online]. L'Obs, 2012-03-02, [cit. 2022-08-24]. Dostupné online. (po francúzsky)
  26. ↑ On savait rire : LES CHARLOTS [online]. [Cit. 2023-10-12]. Dostupné online.
  27. ↑ NANARLAND. La Grande Java - la chronique de Nanarland [online]. www.nanarland.com, [cit. 2022-12-30]. Dostupné online. (po francúzsky)
  28. ↑ LES CHARLOTS [online]. [Cit. 2022-07-19]. Dostupné online. (po francúzsky)
  29. ↑ Merci patron – Les Glottes Rebelles [online]. [Cit. 2022-12-24]. Dostupné online. (po francúzsky)
  30. ↑ 'Merci patron' des Charlots, une chanson communiste sur l'humour des fils d'ouvriers… [online]. RTBF, [cit. 2022-12-24]. Dostupné online. (po francúzsky)
  31. ↑ ALLIGATOR. L'Alligatographe: Les bidasses en folie [online]. 2017-03-07, [cit. 2022-12-29]. Dostupné online.
  32. ↑ NANARLAND. Les Charlots - la biographie par Nanarland [online]. www.nanarland.com, [cit. 2022-07-14]. Dostupné online. (po francúzsky)
  33. ↑ Décès de Gérard Rinaldi [online]. Yahoo News, [cit. 2023-04-09]. Dostupné online. (po francúzsky)
  34. ↑ Les Charlots Font L'espagne Film Complet [online]. [Cit. 2022-12-21]. Dostupné online. Archivované 2022-12-21 z originálu. (po indonézsky)
  35. ↑ AZET.SK. Bažanti jedou do Španělska | 1972 | TV Program [online]. aktuality.sk, [cit. 2023-04-06]. Dostupné online.
  36. ↑ Les Charlots Les Fous Du Stade : Les fous du stade en VOD et en téléchargement sur myCANAL [online]. [Cit. 2022-12-27]. Dostupné online. Archivované 2022-12-27 z originálu. (po indonézsky)
  37. ↑ NANARLAND. Le Grand Bazar - la chronique de Nanarland [online]. www.nanarland.com, [cit. 2022-12-22]. Dostupné online. (po francúzsky)
  38. ↑ IMBERT, Jérémie. Le Grand Bazar ou la sacralisation des Charlots [online]. 2023-09-05, [cit. 2024-02-08]. Dostupné online. (po francúzsky)
  39. ↑ lafoliedescharlots [online]. SiteW.com, [cit. 2022-07-19]. Dostupné online. (po francúzsky)
  40. ↑ Les Charlots Photos and Premium High Res Pictures - Getty Images [online]. www.gettyimages.fi, [cit. 2023-04-03]. Dostupné online.
  41. ↑ LIMITED, Alamy. Les charlots hi-res stock photography and images [online]. Alamy, [cit. 2023-04-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  42. ↑ Film Bažanti idú do boja online (1974) - SFD.sk [online]. [Cit. 2023-04-18]. Dostupné online.
  43. ↑ http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/csg/?repo=sfurepo&key=3089906773
  44. ↑ Комик-группа Шарло, фильмография 15 фильмов, купить на дисках почтой или скачать [online]. www.visionary.ru, [cit. 2022-11-26]. Dostupné online. Archivované 2022-11-26 z originálu.
  45. ↑ Paroles Hénin Liétard par Les Charlots - Paroles.net (lyrics) [online]. www.paroles.net, [cit. 2022-12-18]. Dostupné online.
  46. ↑ MAJKA. Bažanti z kapely Les Charlots jsou i po sedmdesátce usměvavými optimisty. Dva z kolegů je však již opustili [online]. 2021-12-15, [cit. 2022-11-26]. Dostupné online.
  47. ↑ Que sont-ils devenus ? Les Charlots [online]. www.indyblaveleblog.com, [cit. 2023-01-21]. Dostupné online. (po francúzsky)
  48. ↑ From Hong Kong With Love - Rotten Tomatoes [online]. www.rottentomatoes.com, [cit. 2023-04-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  49. ↑ GUERRE, Mémoires de. Bons baisers de Hong Kong [online]. Mémoires de Guerre, [cit. 2023-04-03]. Dostupné online. (po francúzsky)
  50. ↑ Résultats de recherche | INA [online]. ina.fr, [cit. 2023-04-03]. Dostupné online. (po francúzsky)
  51. ↑ NANARLAND. Bons Baisers de Hong Kong - la chronique de Nanarland [online]. www.nanarland.com, [cit. 2022-12-22]. Dostupné online. (po francúzsky)
  52. ↑ OLIVIER, Jade. Exclu. Les Charlots, anciens collaborateurs d'Antoine : "Les fans de Johnny nous agressaient, on était obligé de se payer des gardes du corps !" (VIDEO) [online]. www.programme-tv.net, 2021-03-22, [cit. 2022-07-25]. Dostupné online. (po francúzsky)
  53. ↑ IMBERT, Jérémie. Hommage à Gérard Filipelli [online]. 2021-03-31, [cit. 2023-01-08]. Dostupné online. (po francúzsky)
  54. ↑ SENIORACTU.COM. L’essentiel : le nouvel album des Charlots ! [online]. Senioractu.com : le magazine des seniors, [cit. 2023-08-10]. Dostupné online. (po francúzsky)
  55. ↑ CERTA, Jean-Philippe. LA FIDÉLITÉ – LES CHARLOTS / CLAUDE ZIDI [online]. 2023-03-16, [cit. 2023-08-10]. Dostupné online. (po francúzsky)
  56. ↑ Les Charlots Film : LES CHARLOTS, FILM TRAILLER, THEATRE DU CONGO - YouTube [online]. [Cit. 2022-12-25]. Dostupné online. Archivované 2022-12-21 z originálu. (po anglicky)
  57. ↑ Les Charlots Contre Dracula - Jean Sarrus Movies Age Biography - Seule une femme comme sa mère était en mesure d'utiliser tous ses pouvoirs lui exilir. [online]. [Cit. 2022-12-22]. Dostupné online. Archivované 2022-12-22 z originálu.
  58. ↑ Les Charlots se vracejí [online]. Kafe.cz, [cit. 2022-11-26]. Dostupné online. (po česky)
  59. ↑ IMBERT, Jérémie. Les Rois du gag ou l’art de la comédie selon Claude Zidi [online]. 2023-09-20, [cit. 2024-02-08]. Dostupné online. (po francúzsky)
  60. ↑ FRANCE, Centre. L'aventure des Charlots se poursuit à Blesle pour Jean Sarrus [online]. www.lamontagne.fr, 2016-05-10, [cit. 2022-12-03]. Dostupné online.
  61. ↑ CINEFICHES : Cinéma, DVD, [online]. www.cinefiches.com, [cit. 2023-04-03]. Dostupné online.
  62. ↑ Gérard Filippelli, membre du groupe Les Charlot, est mort à 78 ans [online]. Franceinfo, 2021-03-31, [cit. 2023-04-09]. Dostupné online. (po francúzsky)
  63. ↑ LOUSTICO, El. Gérard Rinaldi - Marc et Sophie ▷ SUPERLOUSTIC.COM [online]. 2016-12-12, [cit. 2023-04-03]. Dostupné online. (po francúzsky)
  64. ↑ NATHALIE. Interview avec Jean Sarrus (Les Charlots) : "Les fans de Johnny Hallyday venaient pour nous frapper et pour nous tondre à la fin du concert." [online]. 2016-04-07, [cit. 2022-08-24]. Dostupné online. Archivované 2022-02-15 z originálu. (po francúzsky)
  65. ↑ N, Nico. Le nouveau cinéphile: Gérard Rinaldi est décédé... [online]. 2012-03-02, [cit. 2023-04-09]. Dostupné online.
  66. ↑ Les Charlots - Vivement Dimanche 6 avril 2008 [online]. [Cit. 2022-12-30]. Dostupné online.
  67. ↑ UNKNOWN. This is heavy...!: Téma: Bažanti (R.I.P. Gérard Rinaldi) [online]. sobota 3. března 2012, [cit. 2022-11-26]. Dostupné online.
  68. ↑ Gérard Rinaldi : l'acteur et chanteur des Charlots est décédé - Cinéma, film, bidasses en folie [online]. web.archive.org, 2012-03-04, [cit. 2022-08-24]. Dostupné online. Archivované 2012-03-04 z originálu.
  69. ↑ KRYŠTOFOVÁ, Eliška. „Bažanti“ z kapely Les Charlots baví diváky již více než 50 let, dva z nich už však nejsou mezi námi [online]. 2022-12-27, [cit. 2022-12-27]. Dostupné online.
  70. ↑ Jean Sarrus - Définitivement Charlots [online]. [Cit. 2022-12-31]. Dostupné online.
  71. ↑ LEODET, Thomas. Les Charlots font Trazegnies [online]. lavenir.net, [cit. 2022-08-24]. Dostupné online. (po francúzsky)
  72. ↑ Группа "Шарло" – 53 года на волне успеха. [online]. Дзен | Блогерская платформа, [cit. 2023-04-03]. Dostupné online. (po rusky)
  73. ↑ Les Charlots à Grâce-Hollogne: «Les Gauff’, nos fils spirituels» [online]. Édition digitale de Liège, 2019-09-20, [cit. 2022-08-24]. Dostupné online. (po francúzsky)
  74. ↑ Exposition sur le monde des Charlots [online]. [Cit. 2022-12-28]. Dostupné online.
  75. ↑ Les Charlots font le festival - Interview des Charlots !! Télésambre 1 mars 2013 ! [online]. [Cit. 2022-12-29]. Dostupné online.
  76. ↑ KUČERA, Jiří. Z původních „bažantů” je naživu jen polovina, dva nejoblíbenější členové Les Charlots již bohužel nejsou mezi námi [online]. 2021-05-02, [cit. 2022-11-05]. Dostupné online.
  77. ↑ RONNY, Jacques. La fin des Charlots : ce qui est arrivé à Jean Sarrus, Luis Rego et Jean-Guy Fechner [online]. amomama.fr, 2021-04-01, [cit. 2022-12-28]. Dostupné online. (po francúzsky)
  78. ↑ Jean Sarrus présente le nouvel album des Charlots, exclu Marianne Mélodie [online]. [Cit. 2023-10-16]. Dostupné online.
  79. ↑ LEODET, Thomas. Les Charlots sur scène à Courcelles aux Fééries de Noël pour le tout dernier concert de leur longue carrière [online]. DHnet, 2024-02-08, [cit. 2024-02-08]. Dostupné online. (po francúzsky)
  80. ↑ Maxime Delavant DA [online]. www.facebook.com, [cit. 2022-12-28]. Dostupné online.
  81. ↑ IMBERT, Jérémie. Jean Sarrus, le retour d’un Charlot en folie [online]. 2022-08-19, [cit. 2022-11-13]. Dostupné online. (po francúzsky)
  82. ↑ Les Charlots - Temps Pourri (Clip Officiel) [online]. [Cit. 2024-01-13]. Dostupné online.
  83. ↑ https://www.themoviedb.org/collection/188133-les-charlots-saga?language=sk-SK
  84. ↑ Les Charlots | Movies and Filmography [online]. AllMovie, [cit. 2023-04-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  85. ↑ FILMTORO. Les Charlots Compilation filmy | FILMTORO [online]. Filmtoro - filmy online, s titulky či českým dabingem a v HD kvalitě, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online. (po česky)
  86. ↑ Gérard Rinaldi herec - SFD.sk [online]. www.sfd.sk, [cit. 2023-04-09]. Dostupné online.
  87. ↑ Hong Kong Cinemagic - Bons Baisers de Hong-Kong [online]. www.hkcinemagic.com, [cit. 2023-04-04]. Dostupné online. Archivované 2023-04-04 z originálu.
  88. ↑ Les Charlots contre Dracula - Fiche Film - La Cinémathèque française [online]. cinema.encyclopedie.films.bifi.fr, [cit. 2023-04-04]. Dostupné online.
  89. ↑ NANARLAND. La Grande Maffia - la chronique de Nanarland [online]. www.nanarland.com, [cit. 2022-11-22]. Dostupné online. (po francúzsky)
  90. ↑ Merci Patron Les Charlots et Louis de Funès Projet abandonné [online]. [Cit. 2022-08-24]. Dostupné online.
  91. ↑ Charlots Charlottes Bertrand Blier [online]. [Cit. 2022-08-24]. Dostupné online.
  92. ↑ Jean Guy Fechner parle d'un projet d'un western comique avec les charlots [online]. [Cit. 2022-08-24]. Dostupné online.
  93. ↑ Projet de film avec John Wayne "Les Charlots au Far-West" [online]. [Cit. 2022-08-24]. Dostupné online.
  94. ↑ Les Charlots parlent de Guy Lux [online]. [Cit. 2022-11-13]. Dostupné online.
  95. ↑ Les Rois du Gag Les Charlots [online]. [Cit. 2022-08-24]. Dostupné online.
  96. ↑ Christian Ardan parle du film Les Charlots à l'Elysée [online]. [Cit. 2022-08-24]. Dostupné online.
  97. ↑ Les saintes chéries : Eve et son premier client [online]. php88.free.fr, [cit. 2023-04-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  98. ↑ La Lucarne magique : féérie contemporaine [online]. php88.free.fr, [cit. 2023-04-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  99. ↑ Les Charlots refont "La Chasse aux trésors" [online]. [Cit. 2022-08-31]. Dostupné online.
  100. ↑ Les Charlots - Vivement Dimanche - Partie 1 - Vidéo Dailymotion [online]. Dailymotion, 2008-04-12, [cit. 2022-08-31]. Dostupné online. (po anglicky)
  101. ↑ La Cuisine des anges / 1978-1979 / Saisons / Accueil / Mémoires Célestins / Racine - Célestins, Théâtre de Lyon [online]. www.memoire.celestins-lyon.org, [cit. 2022-10-21]. Dostupné online. Archivované 2022-10-21 z originálu.
  102. ↑ Watch – výsledky hľadania [online]. www.facebook.com, [cit. 2022-12-03]. Dostupné online.
  103. ↑ https://www.mariannemelodie.fr/charlots-y-a-pas-d-age-pour-p3254547
  104. ↑ https://www.youtube.com/playlist?list=OLAK5uy_noEEIwsrCvAFljzIPQZ9c4Hy43FXS2ku8
  105. ↑ YouTube documentaire Interview des charlots . Dostupné online.
  106. ↑ Encyclopédisque - Recherche [online]. www.encyclopedisque.fr, [cit. 2022-12-21]. Dostupné online.
  107. ↑ Anecdotes Jean-Guy Part 2 HD - Vidéo Dailymotion [online]. Dailymotion, 2006-12-23, [cit. 2022-07-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  108. ↑ Яндекс [online]. www.kinopoisk.ru, [cit. 2022-08-25]. Dostupné online. Archivované 2022-08-25 z originálu.
  109. ↑ Liste des plus gros succès du box-office en URSS. [s.l.] : [s.n.], 2022-06-09. Page Version ID: 194389202. Dostupné online. (po francúzsky)
  110. ↑ KG, imfernsehen GmbH & Co. Filmografie Les Charlots [online]. fernsehserien.de, [cit. 2023-04-03]. Dostupné online. (po nemecky)
  111. ↑ Французская комик-группа "Шарло"///Les Charlots | VK [online]. vk.com, [cit. 2023-04-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  112. ↑ Les Charlots - L'essentiel [online]. www.facebook.com, [cit. 2022-12-03]. Dostupné online.
  113. ↑ a b lafoliedescharlots [online]. SiteW.com, [cit. 2022-12-30]. Dostupné online. (po francúzsky)
  114. ↑ LES CHARLOTS [online]. www.facebook.com, [cit. 2023-04-02]. Dostupné online.
  115. ↑ SEZNAM.CZ. Zemřela hvězda francouzské komedie Bažanti Gérard Rinaldi [online]. www.super.cz, [cit. 2022-07-19]. Dostupné online. (po česky)
  116. ↑ MÉDIA, Prisma. Julie Arnold (Marc & Sophie) réagit à la mort de Gérard Rinaldi - Voici [online]. Voici.fr, [cit. 2022-08-24]. Dostupné online. (po francúzsky)
  117. ↑ ADIEU A GERARD RINALDI (LES CHARLOTS) - CINETOM [online]. www.cinetom.fr, 2012-03-03, [cit. 2022-09-30]. Dostupné online. (po francúzsky)
  118. ↑ Mort de Gérard Rinaldi : Ses amis Jean Sarrus et Herbert Léonard témoignent [online]. www.purepeople.com, [cit. 2022-11-26]. Dostupné online. (po francúzsky)
  119. ↑ Hommage à Gérard RINALDI [online]. Centerblog, 2012-03-02, [cit. 2022-11-26]. Dostupné online. (po francúzsky)
  120. ↑ Mort de Gérard Rinaldi : les Charlots, des comiques subversifs ? - le Plus [online]. leplus.nouvelobs.com, [cit. 2022-12-03]. Dostupné online. (po francúzsky)
  121. ↑ La mort d'un "Charlot", Gérard Rinaldi [online]. Franceinfo, 2012-12-10, [cit. 2022-12-18]. Dostupné online. (po francúzsky)
  122. ↑ Funérailles Mort : Gérard RINALDI : avis de décès [online]. www.avis-de-deces.com, [cit. 2022-11-22]. Dostupné online.
  123. ↑ MVONDO, Michael Markus. La veuve de Gérard Rinaldi parle de son décès en 2012 : "Je ne ferai jamais son deuil" [online]. amomama.fr, 2021-03-02, [cit. 2022-12-09]. Dostupné online. (po francúzsky)
  124. ↑ RÉDACTION, La. Gérard Filipelli, membre de la célèbre bande Les Charlots, est décédé [online]. DHnet, [cit. 2022-07-15]. Dostupné online. (po francúzsky)
  125. ↑ Mort du grand échalas des Charlots, l'acteur Gérard Filippelli [vidéo] [online]. CharenteLibre.fr, [cit. 2022-07-14]. Dostupné online. (po francúzsky)
  126. ↑ Gérard Filippelli : C'était un drôle de charlot ! - France Dimanche [online]. www.francedimanche.fr, [cit. 2022-08-24]. Dostupné online. Archivované 2022-07-07 z originálu.
  127. ↑ MÉDIA, Prisma. Mort de Gérard Filipelli : que deviennent Jean Sarrus, Luis Rego et Jean-Guy Fechner, les autres membres des Charlots ? - Voici [online]. Voici.fr, [cit. 2022-09-05]. Dostupné online. (po francúzsky)
  128. ↑ JANELLE64. 24385 [online]. Skyrock, 2021-03-31, [cit. 2022-09-02]. Dostupné online. Archivované 2022-09-02 z originálu. (po francúzsky)
  129. ↑ Gérard Filipelli, ancien membre du groupe Les Charlots, est mort à 78 ans [online]. actu.fr, [cit. 2022-11-11]. Dostupné online. (po francúzsky)
  130. ↑ ANONYM. Death of the great stakes of the Charlots, the actor Gérard Filippelli [online]. www.tellerreport.com, [cit. 2022-12-18]. Dostupné online. (po anglicky)
  131. ↑ KUČERA, Jiří. Gérard Filipelli, vrchní komediant z “Bažantů”, slaví 78. narozeniny. V den, kdy mu zemřela žena, musel odehrát koncert [online]. 2020-12-12, [cit. 2022-07-25]. Dostupné online.
  132. ↑ Dabingová Databáze - DabDB [online]. dabdb.cz, [cit. 2023-04-03]. Dostupné online.
  133. ↑ Phil Lipelli - Bažanti - POSTAVY.cz [online]. www.postavy.cz, [cit. 2022-08-31]. Dostupné online.
  134. ↑ Gérard Filipelli, membre de la célèbre bande des Charlots, est décédé à l'âge de 78 ans [online]. CNEWS, [cit. 2022-08-23]. Dostupné online. (po francúzsky)
  135. ↑ Gérard Rinaldi | Site officiel | Secavi [online]. secavi.free.fr, [cit. 2023-04-09]. Dostupné online. Archivované 2023-04-09 z originálu.
  136. ↑ À 22H22, Par Éric Bureau Le 31 mars 2021. «C’était l’insouciance et la gentillesse» : le dernier des Charlots pleure son ami Phil [online]. leparisien.fr, 2021-03-31, [cit. 2022-12-04]. Dostupné online. (po francúzsky)
  137. ↑ Jean SARRUS, la mémoire des Charlots [online]. [Cit. 2022-09-02]. Dostupné online.
  138. ↑ LOPEZ, Emilie. Les bidasses s’en vont en guerre (C8) : découvrez pourquoi Luis Rego a refusé de jouer dans le film… [online]. www.programme-tv.net, 2022-04-10, [cit. 2022-09-17]. Dostupné online. (po francúzsky)
  139. ↑ Les CHARLOTS [online]. notreCinema.com, [cit. 2022-11-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  140. ↑ JEAN SARRUS : " UNE HEURE AVEC..." JEAN SARRUS, à l'occasion de la sortie de son autobiographie " definitivement charlots" François Joyeux reçoit dans " Une heure Avec... " le comédien, musicien et auteur : Jean Sarrus [online]. www.yvelinesradio.com, [cit. 2022-11-05]. Dostupné online. Archivované 2022-11-05 z originálu.
  141. ↑ Социальная сеть Одноклассники. Общение с друзьями в ОК. Ваше место встречи с одноклассниками [online]. Одноклассники | OK.ru, [cit. 2023-04-03]. Dostupné online. (po rusky)
  142. ↑ European Film Star Postcards: Les Charlots [online]. 2012-05-14, [cit. 2022-12-19]. Dostupné online.
  143. ↑ Les Charlots "Fan Club Officiel" [online]. fr-ca.facebook.com, [cit. 2022-12-31]. Dostupné online. (po francúzsky)
  144. ↑ ALLOCINE. Les Charlots [online]. AlloCiné, [cit. 2023-04-03]. Dostupné online. (po francúzsky)
  145. ↑ VIGNA, Bepi. FILM DIMENTICATI (O DIMENTICABILI): Cinque matti allo stadio (1972) [online]. 2021-04-01, [cit. 2022-12-09]. Dostupné online. Archivované 2022-12-09 z originálu. (po taliansky)
  146. ↑ Gérard Rinaldi | Filmová místa.cz [online]. www.filmovamista.cz, [cit. 2023-04-03]. Dostupné online.
  147. ↑ Erreurs de Films - Films avec Jean-Sarrus [online]. www.erreursdefilms.com, [cit. 2023-04-03]. Dostupné online.
  148. ↑ Les Charlots au bout du Phil [online]. [Cit. 2022-12-31]. Dostupné online.
  149. ↑ Jean Sarrus [online]. www.unifrance.org, [cit. 2023-04-03]. Dostupné online. (po francúzsky)
  150. ↑ Pif Gadget avec Les Charlots [online]. [Cit. 2022-08-03]. Dostupné online.
  151. ↑ «Les Bidasses s’en vont en guerre»: l’insouciant Charlot [online]. Télécâble Sat Hebdo, [cit. 2022-12-19]. Dostupné online. (po francúzsky)
  152. ↑ IMBERT, Jérémie. Les Charlots : 4 comédies cultes en coffret DVD [online]. 2018-08-22, [cit. 2023-01-08]. Dostupné online. (po francúzsky)
  153. ↑ CHERYCOK. [Film] Les Bidasses s’en vont en Guerre, de Claude Zidi (1974) [online]. 2022-01-15, [cit. 2022-09-17]. Dostupné online. (po francúzsky)
  154. ↑ Používateľ Les... - Les charlots " C'est trop, c'est trop " [online]. www.facebook.com, [cit. 2022-12-19]. Dostupné online.
  155. ↑ Décès. Gérard Rinaldi, pilier des Charlots et voix familière du petit écran, est mort vendredi.. Les Charlots perdent leur figure emblématique [online]. www.bienpublic.com, [cit. 2022-12-19]. Dostupné online. (FR-fr)
  156. ↑ Luis Rego : peut-être le seul portugais à n'avoir jamais obtenu la nationalité française [online]. France Inter, 2016-05-06, [cit. 2022-12-17]. Dostupné online. (po francúzsky)
  157. ↑ phtoto de gérard rinaldi [online]. gerardrinaldiparchoumilameo.wifeo.com, [cit. 2023-04-03]. Dostupné online.
  158. ↑ WILLYCAT, Ringard. GERARD RINALDI ENFANT [online]. HORREURS MUSICALES, [cit. 2023-04-03]. Dostupné online. (po francúzsky)
  159. ↑ CINESTRANGER. GERARD RINALDI [online]. ACTERIEUR DU CINEMA, [cit. 2022-12-03]. Dostupné online. (po francúzsky)
  160. ↑ Gérard Rinaldi - CinéArtistes.com [online]. www.cineartistes.com, [cit. 2023-04-03]. Dostupné online.
  161. ↑ LesCharlots.fr [online]. www.facebook.com, [cit. 2022-10-21]. Dostupné online.
  162. ↑ LES CHARLOTS [online]. www.facebook.com, [cit. 2023-04-03]. Dostupné online.
  163. ↑ WEBAVIZ.COM. Mot-clé - Merci patron - La Tengo Editions [online]. www.la-tengo.com, 2022-12-22, [cit. 2022-12-24]. Dostupné online. (po francúzsky)
  164. ↑ Janette Woollacott, grand amour et seule femme de Claude François, est morte [online]. www.purepeople.com, [cit. 2022-12-27]. Dostupné online. (po francúzsky)
  165. ↑ Jacques Dautriche [online]. www.choisirunfilm.fr, [cit. 2022-11-17]. Dostupné online.
  166. ↑ charlot. Richard Bonnot, Charlot de 1986 à 1996, se dévoile seul en scène avec « Chansons pour elles ».. Bonnot, seul sans sa bande [online]. www.lejsl.com, [cit. 2022-09-30]. Dostupné online. (FR-fr)
  167. ↑ Gérard Rinaldi [online]. MUBI, [cit. 2023-04-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  168. ↑ Gérard Rinaldi nous a quittés ! Infos - AlloDoublage.com, le site référence du doublage français. [online]. www.allodoublage.com, [cit. 2023-04-03]. Dostupné online.
  169. ↑ Les Charlots ne rient pas [online]. Libération, [cit. 2022-12-09]. Dostupné online. (po francúzsky)
  170. ↑ tollen Charlots - Die Trottel von der 3. Kompanie, Die – italo-cinema.de [online]. www.italo-cinema.de, [cit. 2022-12-18]. Dostupné online. (po nemecky)
  171. ↑ Prihlásenie na Facebook [online]. Facebook, [cit. 2023-04-09]. Dostupné online.
  172. ↑ charlot. Richard Bonnot, Charlot de 1986 à 1996, se dévoile seul en scène avec « Chansons pour elles ».. Bonnot, seul sans sa bande [online]. www.lejsl.com, [cit. 2022-12-24]. Dostupné online. (FR-fr)
  173. ↑ Les Charlots [online]. Discogs, [cit. 2022-08-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  174. ↑ Internet Archive: Digital Library of Free & Borrowable Books, Movies, Music & Wayback Machine [online]. archive.org, [cit. 2023-04-03]. Dostupné online.
  175. ↑ "Les Charlots" in Toutes Catégories [online]. PicClick FR, [cit. 2023-04-03]. Dostupné online. (po francúzsky)
  176. ↑ a b Box office Les Charlots - BOX OFFICE STORY [online]. www.boxofficestory.com, [cit. 2023-04-03]. Dostupné online.
  177. ↑ Recherches - JP Box-Office [online]. www.jpbox-office.com, [cit. 2023-04-03]. Dostupné online.
  178. ↑ Яндекс [online]. www.kinopoisk.ru, [cit. 2023-04-03]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  179. ↑ Жерар Ринальди [online]. Кино-Театр.Ру, [cit. 2023-04-03]. Dostupné online.
  180. ↑ RTVSOfficial - YouTube [online]. www.youtube.com, [cit. 2023-04-03]. Dostupné online.
  181. ↑ Bažanti | Telkáč.sk [online]. telkac.zoznam.sk, [cit. 2023-04-03]. Dostupné online.
  182. ↑ Les Charlots [online]. www.tv-archiv.sk, [cit. 2023-04-03]. Dostupné online.
  183. ↑ Les Charlots - výsledky vyhledávání | Česká televize [online]. www.ceskatelevize.cz, [cit. 2023-04-03]. Dostupné online. (po česky)
  184. ↑ Bažanti [online]. Prima, [cit. 2023-04-03]. Dostupné online. (po česky)
  185. ↑ Les Charlots | Kinobox.cz [online]. www.kinobox.cz, [cit. 2023-04-03]. Dostupné online. (po česky)
  186. ↑ Gérard Rinaldi - Dabingforum.cz [online]. dabingforum.cz, [cit. 2022-11-13]. Dostupné online.
  187. ↑ Gérard Rinaldi - DabDB [online]. dabdb.cz, [cit. 2023-04-03]. Dostupné online.
  188. ↑ a b c Bažanti - Nech žije sloboda! / Et vive la liberté! [online]. www.dabingforum.sk, [cit. 2022-11-13]. Dostupné online.
  189. ↑ Gérard Filipelli - Dabingforum.cz [online]. dabingforum.cz, [cit. 2022-11-13]. Dostupné online.
  190. ↑ Gérard Filipelli - DabDB [online]. dabdb.cz, [cit. 2023-04-03]. Dostupné online.
  191. ↑ Jean Sarrus - Dabingforum.cz [online]. dabingforum.cz, [cit. 2022-11-13]. Dostupné online.
  192. ↑ Jean Sarrus - DabDB [online]. dabdb.cz, [cit. 2023-04-03]. Dostupné online.
  193. ↑ Jean-Guy Fechner - Dabingforum.cz [online]. dabingforum.cz, [cit. 2022-11-13]. Dostupné online.
  194. ↑ Jean-Guy Fechner - DabDB [online]. dabdb.cz, [cit. 2023-04-03]. Dostupné online.
  195. ↑ Luis Rego - DabDB [online]. dabdb.cz, [cit. 2023-04-03]. Dostupné online.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Les Charlots

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Zdroje slovenských názvov filmov sú zo stránky ČSFD.sk.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Les_Charlots&oldid=7939816“