Preskočiť na obsah

Lebka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bočný pohľad na lebku človeka.

Lebka (lat. cranium) je súčasť kostry stavovcov, ktorá predovšetkým chráni mozog. Je vytvorená z množstva lebečných kostí a je pohyblivo naviazaná na chrbticu.

Zvyčajne na nej rozoznávame časť tvárovú a mozgovú (mozgovňu). Tvárová časť obsahuje vyústenia zmyslových orgánov a ústnu dutinu. Dutá mozgová časť chráni mozog.

Lebka človeka

[upraviť | upraviť zdroj]

Lebka patrí medzi kosti človeka, je kostrou hlavy.

Lebka sa skladá z 28 samostatných kostí,[1] ktoré sú spojené navzájom švami (lat. suturae), sánka (lat. mandibula) je pripojená k lebke pomocou 2 čeľustných kĺbov (lat. articulatio temporomandibularis = spánkovosánkový kĺb). Ku kostre hlavy patrí ešte jazylka (lat. os hyoideum), ktorá však nie je s lebkou kĺbovo, prípadne syndezmoticky (švami) spojená, preto sa neradí medzi kosti lebky.

Lebka sa delí na tvárovú a mozgovú časť (mozgovňa) a tak sú delené aj kosti, ktoré ju tvoria:

Vo vnútri lebky je lebečná dutina (lat. cavum cranii).

Existujú aj iné delenia, napríklad na lebkovú klenbu (lat. calvaria), lebkovú spodinu (lat. basis cranii) a kosti tváre.[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Harsenberger, Osborn, Macdonald, Ross: Diagnostic and Surgical Imaging Anatomy - Brain, Head&Neck, Spine. Amirsys, 2006

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lebka
  • Spolupracuj na Wikislovníku Wikislovník ponúka heslo Lebka