Preskočiť na obsah

Kyniska

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Preteky v tethrippe, čiernofigúrová maľba na Hydrie (nádobe na vodu), cca 510 pred Kr.

Kyniska (starogr. Κυνίσκα – Kyniska) bola dvojnásobná olympijská víťazka v tethrippe v 4. stor. pred Kr.[1].

Kyniska zo Sparty zvíťazila v tethrippe (jazdeckých pretekov dvojkolesových vozov so štvorzáprahom) na olympijských hrách v rokoch 396 a 392 pred Kr..[1] Zavedenie tethrippu, pretekov so štvorzáprahom koní sa uskutočnilo na 25. olympijských hrách v roku 680 pred Kr.. Prvým víťazom tejto disciplíny bol Pagóndas z Téb.[2][3][4]

Ženy boli vylúčené z účasti na olympijských hrách, nesmeli súťažiť v atletických disciplínach. V jazdeckých disciplínach to bolo však iné. Tam súťažil majiteľ koňa alebo záprahu, a preto nebolo prekážkou, aby tým majiteľom bola aj žena.[5] Kyniska ako prvá medzi ženami chovala vlastné kone a prvá získala olympijské víťazstvo.[6]

Kyniska sa narodila v spartskej kráľovskej rodine Eurypontovcov. Bola dcérou spartského kráľa Archidama II.[7] Podľa historika Plutarcha, Kynisku súťažiť nahovoril jej brat Agésilaos II. v snahe zdiskreditovať tento šport, ktorý bol podľa neho iba známkou bohatstva majiteľa koní a veľkých výdavkov, zatiaľ čo v ostatných športoch bola rozhodujúca mužská statočnosť a cnosť.[8] Jazdec či vozataj býval pri týchto pretekoch zväčša anonymný.[5]

Referencie a bibliografia

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 248.
  2. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 378.
  3. Eusebios, Kronika 2,193.[1]
  4. Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 246.
  5. a b Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 122.
  6. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 227.
  7. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 244.
  8. Plutarchos, Bioi paralléloi, Agesilaos, 20, 1.