Kurt Zeitzler
| Kurt Zeitzler | |
 | |
| Narodenie | 9. júl 1895 Heideblick, Nemecké cisárstvo |
| Úmrtie | 25. september 1963 (68 rokov) Aschau im Chiemgau, Nemecká spolková republika |
| Štátne občianstvo | nemecké |
| Národnosť | Nemec |
Vojenská kariéra
| |
| Ozbrojené sily |  Nemecké cisárstvo Weimarská republika Nacistické Nemecko
|
| Zložka | Wehrmacht |
| Hodnosť | Generaloberst |
| V službe | 1914 – 1944 |
| Vyznamenania | Rytiersky kríž Železného kríža |
Účasť v bojoch
| |
| Vojny | Prvá svetová vojna Druhá svetová vojna |
Kurz Zeitler (* 9. júl 1895, Heideblick – † 25. september 1963, Aschau im Chiemgau) bol nemecký vysoký dôstojník (generálporučík) počas druhej svetovej vojny. V roku 1942 bol poverený funkciou náčelníka štábu nemeckých pozemných síl (OKH), keď nahradil gen. Franza Haldera. Túto funkciu, v ktorej pôsobil ako Hitlerov hlavný vojenský poradca[1], zastával až do leta 1944, kedy bol po neúspechoch na fronte, hádkach s Hitlerom a Stauffenbergovom pokuse o prevrat odvolaný. Vo funkcii náčelníka štábu ho nahradil Heinz Guderian.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Mladosť
[upraviť | upraviť zdroj]Pochádzal z Brandenburskej rodiny pastora. Vo veku 18 rokov v marci 1914 vstúpil do 4. durínskeho pechotného pluku nemeckej armády. V roku 1914 získal hodnosť poručíka. Počas prvej svetovej vojny v nižších veliteľských funkciách, velil rôznym jednotkám vrátane ženijného oddielu. Ku koncu vojny pôsobil ako veliteľ práporu.
Kariérny postup
[upraviť | upraviť zdroj]Po vojne zotrval v nemeckých ozbrojených silách. V medzivojnovom období pôsobil na rôznych štábnych funkciách a rýchlo kariérne postupoval. V lete roku 1938 bol Zeitzler náčelníkom plánovacieho oddelenia Vrchného veliteľstva Wehrmachtu v hodnosti podplukovníka. Podieľal sa na príprave útoku na Československo pod krycím názvom Fall Grün. Na začiatku druhej svetovej vojny bol v hodnosti plukovníka poverený velením pechotnému pluku. Onedlho však začal pôsobiť v štábnych funkciách, najprv v XXII. motorizovanom zbore gen. Siegmunda Lista. Od marca 1940 už pôsobil ako náčelník štábu von Kleistovej 1. tankovej skupiny. S touto jednotkou sa vyznamenal počas postupu Ardenami a výrazne prispel k nemeckému víťazstvu nad Francúzskom. Zúčastnil sa bojov v Juhoslávii a Grécku, za čo bol vyznamenaný Rytierskym krížom.
Na začiatku nemeckej invázie do Sovietskeho zväzu Zeitzler naďalej pôsobil v štábe tankovej skupiny von Kleista. Vynikal ako výborný plánovač, najmä vo veciach logistiky. Dokázal vždy obratne zabezpečiť zásobovanie rýchlo sa pohybujúcich tankových síl.[2]
V apríli 1942 bol prevelený na západ, ako náčelník štábu Skupiny armád D poľného maršala von Rundstedta, kde reorganizoval obranu Francúzska pred prípadným vylodením Spojencov. Zohral významnú úlohu pri odrazení britsko-kanadského vylodenia pri Dieppe.
Náčelník OKH
[upraviť | upraviť zdroj]24. septembra 1942 bol menovaný za náčelníka štábu Hlavného veliteľstva pozemných vojsk (Oberkommando des Heeres, OKH), po tom čo bol jeho predchodca gen. Franz Halder po roztržke s Hitlerom odvolaný. Zeitzlerove menovanie bolo pomerne neočakávané a bol preto povýšený z generálmajora rovno na generála. Zeitzler bol vybraný do funkcie pre menej konfliktnú povahu a väčší optimizmus, čo Hitlerovi vyhovovalo.[3]
Jeho jednanie bolo príznačné najmä počas bitky o Stalingrad, kde po sovietskej ofenzíve navrhoval Hitlerovi stiahnuť Paulusovu 6. armádu, ktorej hrozilo obkľúčenie. Hitler však jeho rady ignoroval a Zeitzler nijak výrazne neprotestoval. Zeitzler si v tomto období ako gesto solidarity s obkľúčenými a hladujúcimi nemeckými vojakmi v Stalingrade zmenil jedálniček podľa veľkosti ich porcií. V priebehu dvoch týždňov tak schudol 11 kíl. Po tom, čo sa o jeho stravovaní dozvedel Hitler od Bormanna, okamžite mu prikázal aby sa vrátil k normálnej strave.
Po porážke pri Stalingrade sa Zeitzler dostával čoraz častejšie do hádok s Hitlerom. Okrem iného navrhoval výraznú reorganizáciu štruktúry velenia nemeckých ozbrojených síl, pri ktorej by bolo OKW a OKH zlúčené a generáli Wilhelm Keitel a Alfred Jodl nahradení kompetentnejšími. Navrhoval tiež aby bolo SS začlenené pod OKH.[2]
Podieľal sa na príprave operácie Zitadelle, ktorá sa nakoniec pre Nemcov neskončila úspešne. Nemecké vojská boli nútené na východnom fronte v priebehu rokov 1943 a 1944 ustupovať. V dôsledku Hitlerovej snahy čo najviac spomaľovať ústup a trvaní na statickej obrane sa s ním Zeitzler opakovane dostával do sporov. Päť krát v dôsledku Hitlerovho zákazu ustúpiť požiadal o odvolanie z funkcie, ktoré však Hitler neschválil. Po viacerých vzájomných ťažkých hádkach bol na konci svojich síl. Dňa 1. júla 1944 náhle opustil Hitlerovu rezidenciu v Berghofe. Tvrdil, že už ďalej nemohol vykonávať svoju funkciu pre zdravotné problémy. Hitler s ním už nikdy znovu neprehovoril, v januári 1945 ho nechal prepustiť z armády a zakázal mu právo nosiť uniformu. Vo funkcii náčelníka štábu ho nahradil Heinz Guderian.
Povojnové obdobie
[upraviť | upraviť zdroj]Na konci vojny bol zatknutý britskými vojskami a bol v zajatí do februára 1947. Bol svedkom v priebehu Norimberského procesu s nacistickými vojnovými zločincami. Sám nebol nikdy obvinený z vojnových zločinov. Po vojne spolupracoval s americkými armádnymi zložkami dokumentujúcimi nemecké operačné skúsenosti v priebehu vojny.
Zeitzler zomrel v roku 1963 v hornobavorskom Aschau im Chiemgau.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Nolan, C. J. (Ed.), 2010, The Concise Encyclopedia of World War II. ABC-CLIO, Santa Barbara, s. 1206
- ↑ a b Mueller, G., Tucker, S.C., 2005, Zeitzler, Kurt von (1895–1963). in: Tucker, S.C. (Editor), World War II. A Student Encyclopedia. ABC Clio, Santa Barbara, s. 1440 - 1441
- ↑ Knopp, G., 2010, Stalingrad Peklo na Volze. Ikar, Bratislava, s. 173 - 174
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kurt Zeitzler