Kostná dreň
Kostná dreň (lat. medulla ossium) vyplňuje dutiny vo vnútri kostí – konkrétne dreňovú dutinu v tele dlhých kostí a všetky priestory medzi kostnými trámčekmi spongióznej kosti. Je to mäkké tkanivo, ktoré má pri pohľade voľným okom rôzny vzhľad.
Červená kostná dreň
[upraviť | upraviť zdroj]Latinský názov: medulla ossium rubra. Je orgánom krvotvorby. Skladá sa zo siete retikulárneho väziva, ktoré je pretkané hustou sieťou širokých vlásočníc. V jej okách sa nachádzajú kmeňové bunky pre tvorbu červených a väčšinu bielych krviniek (časť lymfocytov a granulocyty). Rovnako je to miesto vzniku krvných doštičiek.
Žltá kostná dreň
[upraviť | upraviť zdroj]Latinský názov: medulla ossium flava. Vzniká z červenej kostnej drene. Počas obdobia rastu postupne zaniká krvotvorba v dreni, ktorá sa nachádza v dreňových dutinách dlhých kostí. Retikulárne tkanivo je postupne infiltrované tukovými bunkami. Vo veku 20 rokov je už vo všetkých dutinách dlhých kostí, s výnimkou hornej časti ramennej a stehennej kosti. Červená kostná dreň sa udržuje v spongióznej kosti kĺbnych častí dlhých kostí, v krátkych a plochých kostiach.
Sivá kostná dreň
[upraviť | upraviť zdroj]Latinský názov: medulla ossium grisea. Má želatínovitú konzistenciu a polopriesvitný vzhľad, vzniká zo žltej drene stratou tuku. Je typická pre pokročilý vek.
Vyšetrenie kostnej drene
[upraviť | upraviť zdroj]Pristupuje sa k nemu pri poruchách krvotvorby. Vzorka sa odoberá punkciou, najčastejšie z hrudnej kosti – tzv. sternálna punkcia.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kostná dreň