Koreňonožce
Koreňonožce (v širšom zmysle) alebo panôžkovce (lat. Rhizopoda v širšom zmysle alebo Sarcodina) bol v starších systémoch taxón (podkmeň, kmeň, trieda a pod.) prvokov. Zahŕňal prvoky s premenlivým tvarom tela, krytým tenkou povrchovou membránou. Taxón sa skladal z taxónov:
- Rhizopoda v užšom zmysle alebo Rhizopodea (po slovensky meňavkovce, panôžkavce [t.j. koncovka -avce, nie -ovce] alebo koreňonožce v užšom zmysle) a
- Actinopoda alebo Actinopodea (po slovensky nitkonožce alebo lúčovce).
Zdroje vyššie uvedených slovenských názvov sú:[1][2][3][4][5]
Rhizopoda v najužšom zmysle
[upraviť | upraviť zdroj]Vedecký názov Rhizopoda (= Amoebozoa v staršom zmysle) môže v najužšom zmysle byť taxón zahŕňajúci len lobopódiovce (Lobosea) a vláknonožce (Filosea) a ojedinele aj akrázie. Slovenský názov tohto taxónu je nie koreňonožce, ale meňavkovce. [6][7][8]
Zaradenie v aktuálnom systéme
[upraviť | upraviť zdroj]V systémoch používaných od roku 2005 taxóny patriace pod bývalé koreňonožce (Sarcodina) tvoria časti moderných taxónov Amoebozoa, Rhizaria, Excavata a Chromalveolata (presnejšie Stramenopila).[9]
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]V. Franc podáva nasledujúcu charakteristiku koreňonožcov:
Tenká povrchová blana na povrchu umožňuje vytváranie panôžok, ktoré slúžia na pohyb aj fagocytárne prijímanie potravy. Telo je často v schránke, ktorá môže byť z rôzneho materiálu. Cytoplazma je obyčajne rozlíšená na ektoplazmu a endoplazmu. Majú jedno alebo viac nediferencovaných jadier, u Amoebida, Foraminifera a Mycetozoa sa vyskytujú mnohojadrové plazmódiové štádiá. Pohlavné rozmnožovanie (autogamia so vznikom bičíkatých gamét) bola zistená len u niektorých druhov. Sú to akvatické, edafické aj parazitické prvoky.
Do nadtriedy Rhizopoda patria vodné až edafické prvoky, často aj parazity alebo komenzály. Pre nadtriedu sú typické panôžky (pseudopódie), ktoré môžu byť lalôčikovité (lobopódie), tenké, predĺžené (filopódie) alebo navzájom poprepájané (retikulopódie). Telo je ukryté v schránke alebo holé.
Do nadtriedy Actinopoda patria vodné prvoky s guľovitým telom, ukrytým zväčša v schránke, ktorá môže byť chitinózna, kremičitá alebo zo SrSO4. Majú veľmi jemné filopódie alebo axopódie (dlhé tenké panôžky so spevňujúcim centrálnym filamentom). Rozmnožujú sa nepohlavne alebo menej často pohlavne, kopuláciou bičíkatých gamét. Až na výnimky sú súčasťou planktónu.
Systém
[upraviť | upraviť zdroj]Biopedia (2008) [2]
[upraviť | upraviť zdroj]podkmeň koreňonožce (Sarcodina):
- nadtrieda meňavkovce(Rhizopoda)
- trieda lobopodiovce (Lobosea)
- rad meňavkotvaré (Amoebida)
- rad korienkotvaré (Leptomyxida)
- rad akantopodotvaré (Acanthopodida)
- rad sieťovníčkotvaré (Loboreticulatida)
- rad loboschránkotvaré (Testaceolobosida)
- trieda pelomyxovce (Caryoblastea)
- rad pelomyxotvaré (Pelobiontida)
- trieda slizovkovce (Eumycetozoea)
- trieda nádorovce (Plasmodiophorea)
- trieda granulovce (Granuloreticulosea)
- rad dierkavce (Foraminifera)
- rad meňavkovkotvaré (Athalamida)
- rad plazmodiovkotvaré (Promycetozoida)
- rad jednokomôrkotvaré (Monothalamida)
- trieda slzovičkovce (Heterolobosea)
- trieda vláknonožce (Filosea)
- trieda plazmodiovce (Xenophyophorea)
- trieda lobopodiovce (Lobosea)
- nadtrieda nitkonožce (Actinopoda)
V. Franc (2005)
[upraviť | upraviť zdroj]podkmeň koreňonožce (Sarcodina):
- nadtrieda meňavkovce v širšom zmysle (Rhizopoda)
- trieda meňavky v širšom zmysle / lobopodiovce (Lobosea)
- rad vlastné meňavky (Amoebida)
- rad bochníčky (meňavkovce v užšom zmysle - pozri poznámku v článku meňavkovce) (Arcellida)
- trieda Caryoblastea - staršie pod Lobosea
- trieda slizovky (Mycetozoea) - alternatívne sú namiesto nich triedy Eumycetozoea a Plasmodiophorea
- trieda Granuloreticulosea
- rad dierkavce (Foraminifera)
- ďalšie 3-4 triedy
- trieda meňavky v širšom zmysle / lobopodiovce (Lobosea)
- nadtrieda nitkonožce (Actinopoda)
Cavalier-Smith (1993) [10]
[upraviť | upraviť zdroj]Bývalých koreňonožcov (Sarcodina) autor rozdelil nasledovne (str. 977, 978 a i.): Niektoré rody (napr. Chrysamoeba) umiestnil do kmeňa Heterokonta z ríše Chromista. Aj kmeň Chlorarachniophyta umiestnil do ríše Chromista. Kmeň Archamoebae umiestnil do ríše Archezoa. Do ríše prvoky umiestnil nasledovné taxóny koreňonožcov (taxóny uvedené v zátvorke sú uvedené len na uľahčenie orientácie):
(Prvoky:)
- (podríša Adictyozoa)
- ...
- trieda Heterolobosea
- ...
- (podríša Dictyozoa)
- vetva Parabasalia – len niektoré rody (napr. Dientamoeba, Histomonas) sú bývalé koreňonožce
- (vetva Bikonta)
- ...
- (infraríša Neozoa)
- (parvríša Ciliomyxa)
- (kmeň Opalozoa)
- ...
- rad Plasmodiophorida
- ...
- kmeň Mycetozoa
- ....
- (kmeň Opalozoa)
- parvríša Neosarcodina
- ?trieda Xenophyophorea
- ?trieda Schizocladea
- ?trieda Holosea
- kmeň Rhizopoda (v užšom zmysle)
- trieda Lobosea
- podtrieda Gymnamoebia
- podtrieda Testacealobosia
- trieda Filosea
- podtrieda Christidiscoidia
- podtrieda Christivesiculatia
- podtrieda Testaceafilosia
- trieda Lobosea
- kmeň Reticulosa
- podkmaň Athalamia
- podkmeň Foraminifera
- parvríša Actinopoda
- kmeň Radiozoa
- podkmeň Spasmaria
- trieda Acantharea
- trieda Sticholonchea
- podkmeň Radiolaria
- trieda Polycystinea
- trieda Phaeodarea
- podkmeň Spasmaria
- kmeň Heliozoa
- kmeň Radiozoa
- parvríša Entamoebia
- (parvríša Ciliomyxa)
Stöcker at al. (1986) [11]
[upraviť | upraviť zdroj]trieda Rhizopoda v širšom zmysle:
- (-)Rhizopoda v užšom zmysle
- rad Amoebina /Gymnamoebia
- rad Testacea
- rad Foraminifera
- (-)Actinopoda
- rad Radiolaria
- rad Heliozoa
- rad Acantharia
Actinopoda sa niekedy radí ako samostatná trieda.
Corliss (1984) [12]
[upraviť | upraviť zdroj](-) Rhizopoda:
- kmeň Amoebozoa
- kmeň Karyoblastea [t.j. Caryoblastea]
- kmeň Eumycetozoa
- kmeň Plasmodiophorea
- kmeň Acrasia
- kmeň Granuloreticulosa
- ?kmeň Xenophyophora
Levine et al. (1980) [13]
[upraviť | upraviť zdroj]podkmeň Sarcodina:
- nadtrieda Rhizopoda
- trieda Lobosea
- podtrieda Gymnamoebia
- podtrieda Testacealobosia
- trieda Acarpomyxea
- trieda Acrasea
- trieda Eumycetozoea
- trieda Plasmodiophorea
- trieda Filosea
- trieda Granuloreticulosea
- trieda Xenophyophorea
- trieda Lobosea
- nadtrieda Actinopoda
- trieda Acantharea
- trieda Polycystinea
- trieda Phaeodarea
- trieda Heliozoea
Ferianc (1978) [14]
[upraviť | upraviť zdroj]kmeň koreňonožce (Rhizopoda):
- trieda meňavky (Amoebina)
- trieda meňavkovce (Testacea)
- trieda pahlienovky (Proteomyxa)
- trieda hlienovky (Mycetozoa)
- trieda dierkavce (Foraminifera)
- trieda mrežovce (Radiolaria)
- trieda slncovky (Heliozoa)
Pyramída (1976) [15]
[upraviť | upraviť zdroj]kmeň koreňonožce (Rhizopoda):
- trieda améby [lat. názov neuvedený]
- trieda meňavkovce (Testacea)
- trieda dierkavce (Foraminifera)
- trieda mrežovce (Radiolaria)
- trieda slncovky (Heliozoa)
Кrејča et al. (60. roky/1997)[3]
[upraviť | upraviť zdroj]Text odkazuje na zdroje z 50. a 60. rokov.
podkmeň koreňonožce (Sarcodina):
- trieda panôžkavce (Rhizopodea)
- trieda nitkonožce (Actinopodea)
Kratochvíl, Bartoš (1954) [16]
[upraviť | upraviť zdroj]Rovnaký systém je uvedený v Encyklopédii medicíny, slovenské názvy sú teda odtiaľ.
trieda koreňonožce (Rhizopoda):
- rad meňavky (Amoebina)
- rad meňavkovce (Testacea)
- rad hlienovky (Mycetozoa)
- rad dierkovce (Foraminifera)
- rad mrežovce (Radiolaria)
- rad slncovky (Heliozoa)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ FRANC, V. Systém a fylogenéza živočíchov - bezchordáty. 2005 [1] S. 7, 8
- ↑ a b PANČÍK, Peter. Systém živej prírody [online]. REV. 2008-11-08, [cit. 2012-07-28]. Dostupné online. Archivované 2015-04-27 z originálu.
- ↑ a b KREJČA, Jindřich; KORBEL, Ladislav, et al. Veľká kniha živočíchov : hmyz, ryby, obojživelníky, plazy, vtáky, cicavce. Ilustrácie Jindřich Krejča. 3. nezm. vyd. Bratislava : Príroda, 1997. 345 s. ISBN 80-07-00990-6. S. 21.
- ↑ A.S. Andrejeva-Grigorovič, N. Hudáčková a L. Ožvoldová: Systematická paleontológia bezstavovcov 1 [2] S. 11 a nasl.
- ↑ prvoky. In: Encyklopédia Zeme. Ed. Juraj Činčura. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1983. 717 s. S. 497.
- ↑ TIRJAKOVÁ, E. Protistológia, 2010 [3]
- ↑ Cavalier-Smith, T. 1993. Kingdom Protozoa and Its 18 Phyla. Microbiological Reviews 57 (4), 1993
- ↑ Margulis, L. & Schwartz, K.V. 1998. Five Kingdoms. An Illustrated Guide to the Phyla of Life on Earth. Third Edition. W.H. Freeman, New York: [i]-xx, [1]-520. citované in: [4]
- ↑ TIRJAKOVÁ, Eva. Postavenie jednobunkovcov v novokoncipovaných systémoch [online]. Bratislava: Katedra zoológie, PF UK, [cit. 2012-07-28]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- ↑ CAVALIER - SMITH, C.. Kingdom Protozoa and Its 18 Phyla. Microbiological Reviews, december 1993, roč. 57, čís. 4, s. 953-94. Dostupné online.
- ↑ STÖCKER ET AL.. Biologie, Band 2. [s.l.] : [s.n.], 1986. (nemecky)
- ↑ CORLISS, J.O.. The kingdom Protista and its 45 phyla. BioSystems, roč. 17, čís. 2, s. 87-126. Dostupné online [cit. 2012-07-18]. Archivované 2016-03-04 z originálu.
- ↑ Levine, N.D., Corliss, J.O., Cox, F.E.G., Deroux, G., Grain, J., Honigberg, B.M., Leedale, G.F., Loeblich III, A.R., Lom, J., Lynn, D.H., Merinfeld, E.G., Page, F.C., Poljansky, G., Sprague, V., Vavra, J. & Wallace, F.G. 1980. A newly revised classification of the protozoa. J. Protozool. 27: 37-58. citované v: Laybourn-Parry: A functional biology of free-living Protozoa
- ↑ FERIANC, Oskár. Slovenské mená zoologického systému. Kultúra slova, 1978, roč. 12, čís. 5, s. 166-175. Dostupné online.
- ↑ Koreňonožce. Pyramída – encyklopedický časopis moderného človeka, 1976.
- ↑ KRATOCHVÍL, J.; BARTOŠ, E.. Soustava a jména živočichů. [s.l.] : [s.n.], 1954. (česky)
- PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.