Kopřivnice

	Kopřivnice
	mesto
	Technické múzeum
Vlajka	Znak
Štát	Česko
Kraj (NUTS 3)	Moravsko-sliezsky (CZ080)
Okres (LAU 1)	Nový Jičín (CZ0804)
Obec s rozš. pôs.	Kopřivnice
Poverená obec	Kopřivnice
Historická krajina	Morava
Nadmorská výška	320 m n. m.
Súradnice	49°35′58″S 18°08′28″V / 49,599444°S 18,141111°V
Rozloha	27,48 km² (2 748 ha)
Obyvateľstvo	22 597 (1. 1. 2014)
Hustota	822,31 obyv./km²
Starosta	Ing. Josef Jalůvka
Časové pásmo	SEČ (UTC 1)
- letný čas	SELČ (UTC 2)
PSČ	742 21 až 742 74
Miestne časti	4
Zákl. síd. jednotky	18
Katastrálne územie	5
LAU 2 (obec)	CZ0804 599565
Adresa mestského; úradu	Štefánikova 1163/12; Kopřivnice; 74221 Kopřivnice 1
E-mailová adresa	[email protected]
	Poloha mesta v Česku
	Wikimedia Commons: Kopřivnice
	Štatistika: ČSÚ
	Webová stránka: www.koprivnice.cz
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál; Český portál

Súradnice: 49°35′58″S 18°08′28″V / 49,599444°S 18,141111°V

Kopřivnice (nem. Nesselsdorf) je mesto v Česku v okrese Nový Jičín v Moravskosliezskom kraji. 1. januára 2012 tu žilo 22 825 obyvateľov, z toho 11 224 mužov a 11 601 žien, pričom priemerný vek v meste bol 39,5 roka (muži 38,1 roka, ženy 40,8 roka). V meste sídli automobilka Tatra.

História

Prvé stopy osídlenia vedú až do staršej doby kamennej. Vrch Kotouč u Štramberka je náleziskom kostí a stôp osídlenia, ktoré je datované až do doby 40000 rokov pred Kr. V katastrálnom území Kopřivnice v západnej časti severného svahu Červeného kameňa, pri vodnom prameni, bolo objavené keltské sídlisko z 2. st. pred Kr., pomenované po tunajšom prameni bezmenného potôčika, Šutyrova studnička.

Asi v polovici 13. storočia založil olomoucký biskup Bruno zo Schauenburgu hrad Šostýn. V tej istej dobe sa pod ním datuje vznik obce Kopřivnice.^[2]

Z ďalšej histórie Kopřivnice je doložené dátum 5.októbra 1621, kedy obec prepadli vzbúrení Valasi pod vedením rytiera Jana Adama z Vítkova a vydrancovali ju.^[2] V júni 1695 došlo v Kopřivnici k sedliackemu povstaniu. V polovici 16. storočia tu bol postavený drevený kostol, ktorý bol najcennejšou pamiatkou starej Kopřivnice. Mal kazetový strop a pôvodne trojdielny oltár, ktorý je zachovaný v krajinskom múzeu. Na cintoríne okolo kostola sa dodnes nachádzajú pamiatky, ako Opukový kríž Ignáca Rašku, umelecké hrobky zakladateľov kopřivnického priemyslu, hroby fojtov a dva pieskovcové napoleonské kríže. Cintorín je chránený štátnou pamiatkovou starostlivosťou.^[2]

Roku 1820 bola vystavaná prvá murovaná škola. 1850 – Ignác Šustala zakladá továreň na koče. 1897 bol drevený kostol zbúraný. V máji 1907 predniesol v preplnenom sále Amerika v Kopřivnici svoj prvý predvolebný prejav profesor TG Masaryk. V tomto roku a opätovne 1911 bol Masaryk zvolený za poslanca viedenskej ríšskej rady a prijal udelené čestné občianstvo Kopřivnice. Roku 1910 bola Kopřivnice povýšená na mestečko. Status mestys bol Kopřivnici zmenený na mesto vládou Česko-slovenskej republiky v roku 1948.^[3] V roku 1967 bol mestu pridelený mestský znak.

Miestne časti

(Od roku 1979)

Kopřivnice
Lubina
Mniší
Vlčovice

Obyvateľstvo

Veková štruktúra obyvateľov obce Kopřivnice v roku 2011
Rodinný stav obyvateľov obce Kopřivnice roku 2011
Vzdelanie obyvateľov obce Kopřivnice roku 2011

Pamätihodnosti

Zrúcanina hradu Šostýn
Rašková vyhliadka
Technické muzeum Tatra
Rozhľadňa Bílá hora
Lašské múzeum
Múzeum Fojtstva
Kostol sv. Bartolomeja
Keltské sídlisko Šutyrova studnička
Motorový vozeň 290.0 "Slovenská strela" (národná kultúrna pamiatka ČR)
Obnovený pomník TG Masaryka

Rodáci

Zdeněk Burian – maliar, ilustrátor
Jiří Hanzelka – cestovateľ, spisovateľ
Otakar Michálek – učiteľ telovýchovy
Josef Martini – maliar
Ignác Šustala – zakladateľ dnešného podniku Tatra
Zdeňka Veřmiřovská – gymnastka, olympionička
Emil Zátopek – atlét
Josef Treuchel – akademický maliar
Bohumil Chlebovský – akademický maliar
Adolf Jasník – básnik
Zdeněk Petr – hudobný skladateľ
Ignác Raška – zakladateľ továrne na hlinený tovar
Otakar Sviták – odbojár, generál čs. armády
Zdeněk Babinec – akademický maliar
Marta Gottwaldová – manželka prezidenta Klementa Gottwalda, ktorý obec povýšil na mesto, čestná občianka mesta