Preskočiť na obsah

Kleitias

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Atický čiernofigúrový volútový kratér (Françoisova váza), cca 570 pred Kr. Museo archeologico nazionale di Firenze, n. inv. 4209
Čiernofigúrový keramický stojan signovaný maliarom Kleitiom, cca 570 pred Kr., Metropolitan Museum of Art, New York

Kleitias alebo aj Klitias (starogr. Κλειτίας) bol atický maliar čiernofigúrových váz, činný približne v rokoch 570560 pred Kr.[1]

Kleitias, aténsky majster ranej čiernofigúrovej maľby, spolupracoval s hrnčiarom Ergotimom. Ich signatúry sa nachádzajú na štyroch vázach a na jednom keramickom stojane. Na základe štýlu je mu pripísaných aj viacero iných nesignovaných malieb na menších nádobách alebo na keramických fragmentoch.[2] Jeho maliarske diela sú aj napriek istým archaickým črtám (hranaté kontúry, oči spredu na tvári z profilu) dôkazom veľkej grafickej istoty. Kleitias a hrnčiar Ergotimos boli zrejme významnou tvorivou dvojicou, ktorých výrobky sa vyvážali až do Etrúrie.[3]

Jeho najprepracovanejším dielom (s jeho signatúrou ΚΛΙΤΙΑΣ ΕΓΡΑΦΣΕΝ – Klitias to namaľoval[4]) je rozmerný čiernofigúrový volútový kráter zvaný „Françoisova váza“ (datovaná do roku 570 pred Kr., je to najstarší aténsky volútový kratér[1]) pomenovaná podľa jej nálezcu Alessandra Françoisa, ktorý ju v roku 1844 objavil v etruskej hrobke neďaleko Chiusi (v Toskánsku). Tento šesťdesiatšesť centimetrov vysoký kratér (ktorý je pýchou Florentského múzea, Museo archeologico nazionale di Firenze, 4209) vo svojom najväčšom obvode meria asi dva metre a jeho výzdoba usporiadaná do pásov (do 7 horizontálnych pásov) zachycuje až dvesto postáv, ktoré sa dajú identifikovať vďaka nápisom.[3] Príbehy vykreslené na váze predstavujú niečo ako „encyklopédiu gréckej mytológie“, je tu zobrazený lov na kalydónskeho diviaka, skutky Thésea, epizódy z trójskej vojny, a to preteky vozov na pohrebných hrách za mŕtveho Patrokla, Achilles útočiaci na Tróila pred bránami Tróje a Aias nesúci mŕtveho Achilla, je tu tiež zobrazený boj Lapitov a Kentaurov, sprievod bohov na svadbe Pélea a Thetis, Héfaistos vracajúci sa na Olymp, bitka Pygmejov a žeriavov, ako aj Sfingu, gryfy alebo Gorgony.[5][6][7]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Andrew J. Clark, Maya Elston, Mary Louise Hart. Understanding Greek Vases. Los Angeles : Getty Publications, 2002. ISBN 978-08-9236-599-9. S. 42.
  2. John Davidson Beazley. Attic Black-figure Vase-painters. New York : Hacker Art Books, 1978. ISBN 978-08-7817-191-0. S. 76-78.
  3. a b José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 86-88.
  4. Samuel Birch. History of Ancient Pottery. Cambridge : Cambridge University Press, 2015. ISBN 978-11-0808-191-7. S. 61.
  5. Marina Belozerskaya. Medusa's Gaze. New York : OUP USA, 2012. ISBN 978-01-9973-931-8. S. 220.
  6. Brian A. Sparkes. The Red and the Black. London : Routledge, 2013. ISBN 978-11-3452-551-5. S. 12.
  7. Nikolina Kéi. L'esthétique des fleurs. Berlin : Walter de Gruyter, 2021. ISBN 978-31-1046-525-9. S. 80.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kleitias