Kleitias

Kleitias alebo aj Klitias (starogr. Κλειτίας) bol atický maliar čiernofigúrových váz, činný približne v rokoch 570 až 560 pred Kr.^[1]

Kleitias, aténsky majster ranej čiernofigúrovej maľby, spolupracoval s hrnčiarom Ergotimom. Ich signatúry sa nachádzajú na štyroch vázach a na jednom keramickom stojane. Na základe štýlu je mu pripísaných aj viacero iných nesignovaných malieb na menších nádobách alebo na keramických fragmentoch.^[2] Jeho maliarske diela sú aj napriek istým archaickým črtám (hranaté kontúry, oči spredu na tvári z profilu) dôkazom veľkej grafickej istoty. Kleitias a hrnčiar Ergotimos boli zrejme významnou tvorivou dvojicou, ktorých výrobky sa vyvážali až do Etrúrie.^[3]

Jeho najprepracovanejším dielom (s jeho signatúrou ΚΛΙΤΙΑΣ ΕΓΡΑΦΣΕΝ – Klitias to namaľoval^[4]) je rozmerný čiernofigúrový volútový kráter zvaný „Françoisova váza“ (datovaná do roku 570 pred Kr., je to najstarší aténsky volútový kratér^[1]) pomenovaná podľa jej nálezcu Alessandra Françoisa, ktorý ju v roku 1844 objavil v etruskej hrobke neďaleko Chiusi (v Toskánsku). Tento šesťdesiatšesť centimetrov vysoký kratér (ktorý je pýchou Florentského múzea, Museo archeologico nazionale di Firenze, 4209) vo svojom najväčšom obvode meria asi dva metre a jeho výzdoba usporiadaná do pásov (do 7 horizontálnych pásov) zachycuje až dvesto postáv, ktoré sa dajú identifikovať vďaka nápisom.^[3] Príbehy vykreslené na váze predstavujú niečo ako „encyklopédiu gréckej mytológie“, je tu zobrazený lov na kalydónskeho diviaka, skutky Thésea, epizódy z trójskej vojny, a to preteky vozov na pohrebných hrách za mŕtveho Patrokla, Achilles útočiaci na Tróila pred bránami Tróje a Aias nesúci mŕtveho Achilla, je tu tiež zobrazený boj Lapitov a Kentaurov, sprievod bohov na svadbe Pélea a Thetis, Héfaistos vracajúci sa na Olymp, bitka Pygmejov a žeriavov, ako aj Sfingu, gryfy alebo Gorgony.^[5]^[6]^[7]

Referencie

↑ ^a ^b Andrew J. Clark, Maya Elston, Mary Louise Hart. Understanding Greek Vases. Los Angeles : Getty Publications, 2002. ISBN 978-08-9236-599-9. S. 42.
↑ John Davidson Beazley. Attic Black-figure Vase-painters. New York : Hacker Art Books, 1978. ISBN 978-08-7817-191-0. S. 76-78.
↑ ^a ^b José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 86-88.
↑ Samuel Birch. History of Ancient Pottery. Cambridge : Cambridge University Press, 2015. ISBN 978-11-0808-191-7. S. 61.
↑ Marina Belozerskaya. Medusa's Gaze. New York : OUP USA, 2012. ISBN 978-01-9973-931-8. S. 220.
↑ Brian A. Sparkes. The Red and the Black. London : Routledge, 2013. ISBN 978-11-3452-551-5. S. 12.
↑ Nikolina Kéi. L'esthétique des fleurs. Berlin : Walter de Gruyter, 2021. ISBN 978-31-1046-525-9. S. 80.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kleitias

Umelecký portál

[:42-1] Andrew J. Clark, Maya Elston, Mary Louise Hart. Understanding Greek Vases. Los Angeles : Getty Publications, 2002. ISBN 978-08-9236-599-9. S. 42.

[:76-78-2] John Davidson Beazley. Attic Black-figure Vase-painters. New York : Hacker Art Books, 1978. ISBN 978-08-7817-191-0. S. 76-78.

[:86-88-3] José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 86-88.

[:61-4] Samuel Birch. History of Ancient Pottery. Cambridge : Cambridge University Press, 2015. ISBN 978-11-0808-191-7. S. 61.

[:220-5] Marina Belozerskaya. Medusa's Gaze. New York : OUP USA, 2012. ISBN 978-01-9973-931-8. S. 220.

[:12-6] Brian A. Sparkes. The Red and the Black. London : Routledge, 2013. ISBN 978-11-3452-551-5. S. 12.

[:80-7] Nikolina Kéi. L'esthétique des fleurs. Berlin : Walter de Gruyter, 2021. ISBN 978-31-1046-525-9. S. 80.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]