Preskočiť na obsah

Kamenica nad Cirochou

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kamenica nad Cirochou
obec
Kostol sv. Štefana prvomučeníka
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Humenné
Región Horný Zemplín
Vodný tok Cirocha
Nadmorská výška 178 m n. m.
Súradnice 48°56′00″S 22°00′00″V / 48,933333°S 22,000000°V / 48.933333; 22.000000
Rozloha 17,57 km² (1 757 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 287 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 130,17 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1317[3]
Starosta Monika Hamaďaková[4] (nezávislá)
PSČ 067 83
ŠÚJ 520331
EČV (do r. 2022) HE
Tel. predvoľba 421-57
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Kamenica nad Cirochou, Humenská 555, 067 83 Kamenica nad Cirochou
E-mailová adresa poslať email
Telefón 057/779 32 86
Fax 057/788 30 71
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Kamenica nad Cirochou
Webová stránka: obeckamenicanadcirochou.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Kamenica nad Cirochou je obec na Slovensku v okrese Humenné.

Nachádza sa na východnom Slovensku, 7 km od mesta Humenné. Cez obec pretekajú rieky Cirocha a Kamenica, ktoré sa zlievajú asi 1 km za obcou. V obci je 23 pomenovaných ulíc s verejným osvetlením.

Pôvodná obec nestála na súčasnom mieste, ale bola posunutá výrazne bližšie k rieke Cirocha. K presunutiu na súčasné miesto došlo zrejme pod vplyvom častých povodní.

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1317, kedy ju kráľ Róbert I. dal do daru rodu Drugetovcov[3] za verné služby panovníkovi spolu s inými obcami a mestom Humenné. Humenné si rod vybral za svoje sídlo, a preto si jeho členovia za svoje meno dávali často prímeno Homonnay, čo je dobový názov pre mesto Humenné. Spolu s týmto panstvom rod Drugetovcov získal pomerne širokú paletu výsad. Predpokladá sa však, že obec je oveľa staršia a jej vznik by sa mal hľadať ešte niekde v 13. storočí.

Prvý známy názov obce bol Kemence a zhruba od roku 1416 sa v úradných záznamoch objavuje ako Nagy Kemence. Kaštieľ nachádzajúci sa v obci bol vybudovaný rodom Csákyovcov, po nich ho prebral rod Andrássyovcov, z ktorého pochádza aj posledný gróf v obci, Gejza Andrássy. Ten v roku 1925 odpredal časť svojich pozemkov občanom, a tak došlo k výraznému rozšíreniu obce. V roku 1933 prevzala správu lesov a poľných majetkov štátna správa práve od Gejzu Andrássyho. S tým sa spája vznik Vojenských lesov v obci a vybudovanie píly na elektrický pohon. Drevo bolo z okolia do tejto píly zvážané úzkokoľajkou, ktorá ako jedna z mála plnila svoju funkciu až do roku 1991, kedy bola po nehode odstavená. Dnes sa už z nej zachovali iba torzá koľají na niektorých miestach obce.

Obec bola koncom novembra 1944 čiastočne vypálená počas oslobodzovacích bojov, nemeckými vojakmi. Zhoreli 2 domy, píla a mnoho ďalších budov bolo silne poškodených.[5]

Súčasnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1990 prebehla plynofikácia a zároveň sa začalo s výstavbou čistiarne odpadových vôd. V roku 2008 bola kanalizácia dobudovaná na 90 %.

V roku 1997 bol na cintoríne vybudovaný Dom smútku (nádeje) v ktorom sa slúžia pohrebné obrady.

V roku 2008 sa podarilo rozbehnúť mnoho projektov, z ktorých niektoré schválila a prispela na ne aj Európska únia. Jedným z nich bola spolupráca s poľskou obcou Tyrawa Wołoska. Obce spoločne zorganizovali niekoľko podujatí. Konali sa dni obce za účasti premiéra aj prezidenta SR, a letecký deň, na ktorom sa zúčastnilo podľa usporiadateľov viac ako 5000 ľudí. Každoročne sa koná odpustová slávnosť nielen v obci, ale aj v priľahlom vojenskom obvode Valaškovce.

Rekonštrukcia zdravotného strediska by mala skvalitniť zdravotnú starostlivosť obyvateľov nielen Kamenice, ale aj ostatných okolitých usadlostí.

Obyvateľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Počtom obyvateľov je to najväčšia obec v tomto okrese.

Demografický vývoj

[upraviť | upraviť zdroj]
Materinský jazyk 1880 1890 1900 1910 2011
Slovenský 919 1028 949 868 2041
Maďarský 7 23 26 113 1
Nemecký 60 1 22 2 1
Rusínsky 8 30
Rómsky 184
Ukrajinský 2
Český 6
Cudzinci 1
Ostatné 26 34 84 4
Nehovoria 15
Nezistené 110
Náboženské vyznanie 1880 1890 1900 1910 2011
Rímskokatolícka cirkev 796 870 865 863 2011
Gréckokatolícka cirkev 149 183 152 139 161
Židovská náboženská obec 54 24 20 40
Evanjelická cirkev augsburského vyznania 3 1 1 10 7
Reformovaná kresťanská cirkev 1 15
Pravoslávna cirkev 17
Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia 1
Evanjelická cirkev metodistická 1
Cirkev československá husitská 1
ine 1
bez vyznania 48
nezistene 131

Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Rímskokatolícky kostol sv. Štefana prvomučeníka, jednoloďová klasicistická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1782. Donátorom kostola bol gróf Tomáš Szirmay. V roku 1827 kostol vyhorel, obnovený bol v rozmedzí 18431844. Ďalšou obnovou prešiel v roku 1910. V roku 1935 prešiel obnovou, keď bol interiér vymaľovaný maľbami od R. Poláka. Naposledy prešiel obnovou v roku 2008.[6] Presbytérium je zaklenuté českou plackou, loď má pruské klenby.[7] Fasády sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami, okrem priečelia, ktoré je bohato členené pilastrami s iónskymi hlavicami a vežou, ktorá vyrastá z priečelia vo forme rizalitu s trojuholníkovým štítom s tympanónom. Medzi pilastrami sú umiestnené segmentovo ukončené okná. Štít priečelia je konkávne prehnutý, ukončený amforami a píniovými šiškami. Veža je členená pilastrami a ukončená trojuholníkovými štítmi s tympanónmi a nízkou ihlancovou helmicou. Pri kostole stojí asi tristoročná lipa, ktorá sa svojím vekom a rozmermi radí na 2. miesto na východnom Slovensku.
  • Szirmayovský kaštieľ, dvojpodlažná klasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika z 80. rokov 18. storočia. Rozšírený bol za Gejzu Andrássyho v druhej polovici 19. storočia, keď bol stredný rizalit nadstavaný.[8] Počas prvej svetovej vojny slúžil ako vojenský lazaret. V roku 1932 bol poškodený požiarom. V rokoch 19331935 bol obnovený pre správu Vojenských lesných podnikov. Po roku 1959 tu sídlila Poľnohospodárska majstrovská škola, po 1968 mal rôzne funkcie miestnej občianskej vybavenosti.[9] Stavba je tvorená stredným päťosovým rizalitom a dvoma bočnými trojosovými, z druhej strany budovy dvojosovými. Rizality sú lemované pilastrami. Okná majú profilované šambrány, na poschodí nadokenné rímsy s klenákmi. Stredný rizalit je ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom.
  • Cintorín z prvej svetovej vojny. Ležia tu vojaci, ktorí zomreli v miestnej vojenskej nemocnici. Nachádza sa tu 58 hrobov a 113 obetí.[10]
  • Pomník obetiam druhej svetovej vojny
  • Parná lokomotíva pred areálom VLM SR

V obci funguje 21 spolkov, ktoré sú riadne zaregistrované a podporované obecným zastupiteľstvom. V obci sa pravidelne koná hasičská súťaž o Pohár starostu obce Kamenica nad Cirochou.

Dobrovoľný hasičský zbor

[upraviť | upraviť zdroj]

Jednotný hasičský zbor bol založený v roku 1925 s počtom 31 členov. V roku 2008 mal zbor 55 členov. Hasiči v minulosti disponovali cisternovou automobilovou striekačkou CAS 25 Škoda 706 RTHP, ktorá bola vyradená pre zlý technický stav a nerentabilnosť opravy. V roku 2012 bola pre zbor zabezpečená Tatra 148 CAS 32, ktorá bola po generálnej oprave nasadená do služby. Hasiči tiež disponujú vozidlom Iveco Daily CAS 15 a protipovodňovým vozíkom. V roku 2020 sa začala výstavba novej hasičskej zbrojnice z dôvodu nedostatočnosti dovtedajších priestorov hasičskej zbrojnice.

V bielom poli štítu zo zelenej pôdy po obidvoch stranách vyrastajú dva zelené stromy s hnedými kmeňmi, v strede poľa sú umiestnené v zvislej polohe, obrátené k sebe, lemeš a čerieslo čiernej farby.

V roku 2006 Heraldická komisia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky prerokovala návrh erbu obce Kamenica nad Cirochou a odporučila ho na prijatie obecným zastupiteľstvom a na zapísanie do Heraldického registra Slovenskej republiky v tejto podobe: V striebornom štíte medzi dvoma zelenými prirodzenými stromami, vyrastajúcimi zo zelenej pažite, čierna bordúra lemeša a čierne čerieslo.

Obec má vlakové aj cestné napojenie na dopravnú infraštruktúru, nachádza sa tu aj športové letisko.

Školstvo a zdravotníctvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Obec má vlastné obvodné zdravotné stredisko s lekárňou. Nachádza sa tu aj základná škola.

V obci sa nachádza futbalový štadión, v rámci základnej školy nedokončené multifunkčné ihrisko a telocvičňa.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. a b ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Vyd. 1. Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2001. 760 s. ISBN 80-968579-1-6. S. 204 – 205.
  4. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  5. MANIAK, Marcel. Nikdy viac! : príbeh vypálených obcí. [Poprad] : Popradská tlačiareň, 2019. 231 s. ISBN 978-80-89613-26-7. S. 44.
  6. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  7. Kamenica nad Cirochou – Kostol sv. Štefana prvomučeníka [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  8. Kamenica nad Cirochou [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  9. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  10. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]