Kalchas
Kalchas alebo Kalchás (starogr. Κάλχας – Kalchas alebo Kalchás, latinsky Calchas) je v gréckej mytológii syn Thestora, bol veštec v achájskom vojsku počas trójskej vojny.
Veštecký dar či umenie veštiť bolo v mýtických dobách vysoko cenené, bolo považované za vedu a umenie prvoradej dôležitosti. Veštci boli všeobecne uznávaní a často im preukazovali obdiv. Tiež Kalchas ako veštec v achájskom vojsku patril medzi najváženejších členov vojenskej rady. V časoch dávnych mýtov bohovia zasahovali do bojov, prejavovali božskú vôľu mnohými rôznymi znameniami, napr. prírodnými úkazmi akým bol blesk či potopa, vysielali na smrteľníkov sny, ktorých význam bolo treba správne vysvetliť a podľa toho navrhnúť riešenia. To bola úloha práve veštcov.
Ako sa Kalchas stal veštcom v achájskom vojsku, nie je známy. Homér vo svojom epose Iliada o Kalchantovi uvádza, že poznal "veci minulé, prítomné i budúce" , dokázal vysvetliť aj tie najnepochopiteľnejšie javy či udalosti a k jeho radám sa ľudia obracali vo veľmi vážnych chvíľach. Známe sú najmä tieto jeho veštby:
- Pred odplávaním gréckeho vojska do Tróje bolo pre úspech výpravy obetované bohom, kde došlo k podivné udalosti: spod oltára vyliezol had, doplazil sa na vrchol vysokého platana, kde v hniezde zožral osem vtáčat aj s ich matkou a potom sa premenil na kameň. Kalchas toto znamenie vyložil tak, že Gréci budú Tróju obliehať deväť rokov a až v desiatom roku mesto dobijú a z mesta nakoniec zostane len hromada kamenia.
- Počas dlhého bezvetria pri odchode achájskych vojsk do Tróje zvestoval vôľu bohyne Artemis, aby jej obetovali Ifigeneiu, dcéru kráľa Agamemnóna za jeho zabitie Artemidinej posvätnej lane.
- Vysvetlil príčinu moru v achájskom tábore pred Trójou. Bol to vraj hnev boha Apolóna za to, že nebola prepustená dcéra jeho kňaza Chrysea. Podľa Homéra na Chryseove želanie vrhal Apollón morové strely do tábora Achájcov. Toto vysvetlenie bolo príčinou hlbokej roztržky medzi vrchným veliteľom achajských vojsk Agamemnónom a najstatočnejším bojovníkom Achájcov Achillea, ktorú podrobne opisuje Homér v Iliade.
- Predpovedal Aineovi, že je mu osudom určené, aby založil novú ríšu v Itálii.
Napriek tomu vynikajúci veštec Kalchás si jednu veštbu nevyložil správne, a to sa mu stalo osudným. Táto veštba hovorila, že "by sa v živote nemal stretnúť s veštcom, ktorý by ho prekonal". Kalchás to pochopil tak, že sa s takým veštcom vo svojom živote nestretne. Bolo to však varovanie. Keď sa po návrate z vojny stretol s veštcom Argonautov Mopsom, vo vešteckej súťaži mu podľahol a z tejto prehry sa potom žiaľom utrápil až k smrti.
Niektoré pramene uvádzajú, že k stretnutiu oboch veštcov došlo v Kilíkii na území Malej Ázie, cez ktorú sa Kalchas vracal pešo do vlasti.
Odraz v umení
[upraviť | upraviť zdroj]Jeho vyobrazenie poznáme z niekoľkých antických diel.
- Najznámejšie je jeho vyobrazenie na etruskom bronzovom zrkadle z prelomu 5. a 4. storočia pred Kr. objaveného v hrobke vo Vulci.
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Bohovia a hrdinovia antických bájí. [s.l.] : Perfekt, 2007. ISBN 80-8046-203-8. (slovenský jazyk)
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kalchás na českej Wikipédii.