Preskočiť na obsah

Joachim Gauck

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Joachim Gauck
Joachim Gauck
Joachim Gauck, podpis
11. Prezident Nemeckej spolkovej republiky
V úrade
23. marec 2012 – 18. marec 2017
PremiérAngela Merkelová
Predchodca Christian Wulff Frank-Walter Steinmeier Nástupca
1. Spolkový správca archívu tajnej služby bývalej DDR
V úrade
3. október 1990 – 10. október 2000
Marianne Birthler Nástupca
Biografické údaje
Narodenie24. január 1940 (84 rokov)
Rostock, Nemecko
Alma materUniverzita Rostock
Profesiapastor
Národnosťnemecká
Rodina
Manželka
1. Gerhild Gauck (1959 - dodnes)
2. družka Daniela Schadt (od 2000)
Deti4
Odkazy
Joachim Gauck na bundespraesident.de
Spolupracuj na CommonsJoachim Gauck
(multimediálne súbory)
Joachim Gauck od roku 2000 žije s družkou, aj keď s manželkou, s ktorou sa rozišli v roku 1991, nie sú rozvedení. Jeho družka vykonáva funciu prvej dámy.

Joachim Gauck (* 24. január 1940, Rostock, Nemecko) bol v rokoch 2012 - 2017 11. prezidentom Nemeckej spolkovej republiky.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v roku 1940 v Rostocku v námorníckej rodine. Jeho rodičia boli členmi NSDAP. V roku 1951 odsúdili jeho otca na nútené práce na Sibíri.[1] Gauck sa chcel pôvodne stať novinárom, ale nakoniec roku 1965 vyštudoval teológiu.[2] Od roku 1967 pôsobil ako pastor v evanjelických zboroch v meste Lüssow[3] a následne v rokoch 1971 – 1989 v rodnom Rostocku.[4] V osemdesiatych rokoch viedol celoštátne evanjelické hnutie Kirchentag a v rodnom Rostocku stál aj pri zrode protirežimného hnutia Nové fórum.[2] V časoch komunistickej NDR bol aktivistom za ľudské práva.[5] V jesenných mesiacoch roku 1989 patril evanjelický pastor Gauck k organizátorom protirežimných protestov vo východnom Nemecku. Krátko po páde berlínskeho múru bol Gauck zvolený za poslanca historicky posledného východonemeckého parlamentu. Na starosť mal riadenie výboru parlamentu pre dohľad nad rozpustením ministerstva štátnej bezpečnosti. [2] Po znovuzjednotení Nemecka pôsobil v rokoch 1990 až 2000[6] ako riaditeľ spolkovej inštitúcie pre skúmanie archívov obávanej východonemeckej štátnej bezpečnosti.[5]

Po nečakanej rezignácii Horsta Köhlera, navrhla opozícia (SPD a Zväz 90/Zelení) v prezidentských voľbách roku 2010 na post nestraníka Gaucka.[7][8] Až v treťom kole voľby prehral s vládnym kandidátom Christianom Wulffom. Potom, čo vo februári 2012 Wullf predčasne odstúpil z funkcie pre obvinenia z prijatia výhodnej pôžičky na kúpu domu, ktorú dostal od spriateleného podnikateľa, Gauck kandidoval vo voľbách ako nominant vládnej koalície kancelárky Angely Merkelovej a hlavných opozičných strán.[5] V marcovej voľbe vyhral už v prvom kole.[9] 23. marca zložil prísahu a stal sa 11. spolkovým prezidentom a zároveň prvých východným Nemcom v najvyššej štátnej funkcii po páde Berlínskeho múru.[10] V júni 2016 oznámil, že pre vysoký vek už nebude kandidovať v ďalších voľbách.[11]

V januári 2017 mu parížska univerzita Sorbonna udelila čestný doktorát.[12] V marci ho vo funkcii prezidenta vystriedal Frank-Walter Steinmeier.[13] V marci 2018 Gauck navštívil Slovensko.[14] V rámci návštevy mu prezident Andrej Kiska udelil štátne vyznamenanie Rad Bieleho dvojkríža I. triedy za mimoriadne zásluhy o všestranný rozvoj vzťahov medzi Spolkovou republikou Nemecko a Slovenskou republikou.[15] V tom istom roku sa stal aj laureátom Ceny Jána Langoša.[16]

Osobný život

[upraviť | upraviť zdroj]

Joachim Gauck je ženatý a má štyri deti. So svojou manželkou Gerhildou sa oženil roku 1959, no od roku 1991 spolu nežijú. Od roku 2000 žije s o dvadsať rokov mladšou partnerkou Danielou Schadtovou, pričom so svojou manželkou nie je rozvedený.[2][17]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ SUCHÁ, Lucie. Joachim Gauck: My Nemci sme zajatcami totality. SME (Bratislava: Petit Press), 2010-10-04. Dostupné online [cit. 2023-08-07]. ISSN 1335-4418.
  2. ↑ a b c d Zámek Bellevue má nového nájemníka: Pastora Gaucka vystřídal diplomat Steinmeier [online]. Praha: Česká televize, 2017-03-19, [cit. 2023-08-07]. Dostupné online.
  3. ↑ "Toleranz ist manchmal eine Zumutung" [online]. deutschlandfunkkultur.de, [cit. 2023-08-07]. Dostupné online. (po nemecky)
  4. ↑ Joachim Gauck: protestant v prezidentském křesle [online]. protestant.evangnet.cz, [cit. 2023-08-07]. Dostupné online. (po česky)
  5. ↑ a b c TASR. Nemecko sa pripravuje na voľbu nového spolkového prezidenta. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2012-03-16. Dostupné online [cit. 2023-08-06].
  6. ↑ Joachim Gauck. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media). Dostupné online [cit. 2023-08-07]. ISSN 1336-720X.
  7. ↑ ZSILLEOVÁ, Miriam. Nemeckým prezidentom má byť Merkelovej rival. SME (Bratislava: Petit Press), 2010-06-04. Dostupné online [cit. 2023-08-07]. ISSN 1335-4418.
  8. ↑ TASR. Joachim Gauck sa stal prezidentským kandidátom SPD a Zelených. SME (Bratislava: Petit Press), 2010-06-07. Dostupné online [cit. 2023-08-07]. ISSN 1335-4418.
  9. ↑ TASR. Joachim Gauck je novým nemeckým prezidentom. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2012-03-18. Dostupné online [cit. 2023-08-07].
  10. ↑ TASR. Nemecko má nového prezidenta, Joachim Gauck dnes zložil prísahu. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2012-03-23. Dostupné online [cit. 2023-08-07].
  11. ↑ TASR. Nemecký prezident Gauck nemá záujem o druhé funkčné obdobie. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2016-06-06. Dostupné online [cit. 2023-08-07].
  12. ↑ TASR. Parížska Sorbonna udelila doktorát nemeckému prezidentovi Gauckovi. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2017-01-26. Dostupné online [cit. 2023-08-07].
  13. ↑ TASR. FOTO: Nemecko má nového prezidenta, je ním Frank-Walter Steinmeier. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2017-02-12. Dostupné online [cit. 2023-08-07].
  14. ↑ TASR. Na návštevu Slovenska príde bývalý nemecký prezident Joachim Gauck. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2018-03-23. Dostupné online [cit. 2023-08-07].
  15. ↑ TASR. A. Kiska udelil bývalému nemeckému prezidentovi štátne vyznamenanie. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2018-03-26. Dostupné online [cit. 2023-08-07].
  16. ↑ TASR. Ceny Jána Langoša si prevezmú Joachim Gauck či Ján Benčík. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2018-03-26. Dostupné online [cit. 2023-08-07].
  17. ↑ Joachim Gauck [online]. berliner-zeitung.de, [cit. 2023-08-07]. Dostupné online. (po nemecky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.


Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Joachim_Gauck&oldid=7845821“