Ivica Račan
Ivica Račan | ||||||||
Bývalý predseda vlády Chorvátska | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 27. január 2000 – 23. december 2003 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 24. február 1944 Ebersbach, Nemecko | |||||||
Úmrtie | 29. apríl 2007 (63 rokov) Záhreb, Chorvátsko | |||||||
Politická strana | SKJ (1959-1993) SDP (od 1993) | |||||||
Alma mater | Sveučilište u Zagrebu | |||||||
Rodina | ||||||||
Manželka |
Agata Račan Jelene Nenadip Dijana Pleština | |||||||
Odkazy | ||||||||
Ivica Račan (multimediálne súbory) | ||||||||
Ivica Račan (* 24. február 1944, Ebersbach, Nemecko – † 29. apríl 2007, Záhreb, Chorvátsko) bol významný chorvátsky politik.
V demokratickej histórii Chorvátska bol predsedom opozičnej a neskôr vládnej Sociálno-demokratickej strany Chorvátska (chorvátska skratka SDP). V rokoch 2000 – 2003 rozbehol ako predseda vlády opätovnú integráciu Chorvátska do európskych štruktúr, pozmenenie ústavy a prechod z prezidentskej na parlamentný typ demokracie.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v nemeckom Ebersbachu, kde bola počas 2. svetovej vojny jeho matka v nacistickom pracovnom tábore. Matku vo vysokom štádiu tehotenstva z tábora zachránila jedna Nemka. Následne prežil bombardovanie Drážďan. Po vojne sa jeho rodina vrátila do Chorvátska. V roku 1968 dokončil štúdium práva.
Račan je známy ako kariérny politik, pôsobil na politickej scéne už od roku 1972. Zohral významnú úlohu v rozpade Juhoslávie a vstupe Chorvátska do Európskej únie.
Má dvoch synov, bol trikrát ženatý, naposledy s Dijanou Pleštinovou, profesorkou politických vied. Bol veľký rockový fanúšik a amatérsky maliar. Koncom januára 2007 odišiel z politiky zo zdravotných dôvodov (objav rakoviny v pravom ramene), v apríli rezignoval na post predsedu strany Sociálno-demokratickej strany Chorvátska (chorvátska skratka SDP). Verejnosť prejavila veľký záujem o jeho zdravotný stav, ktorý bol médiám tlmočený cez hovorcu strany.
Skoro ráno 29. apríla 2007 Ivica Račan zomrel v nemocnici v Záhrebe, s diagnózou rakoviny obličky.
Politická činnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Zväz komunistov Juhoslávie
[upraviť | upraviť zdroj]Už v roku 1961 vstúpil do Zväzu komunistov Juhoslávie (chorvátska skratka SKJ) vo veku 15 rokov. Od roku 1968 bol členom Ústredného výboru zväzu. V sedemdesiatych rokoch zastával ďalšie funkcie v kultúrnej, ideologickej a informačnej oblasti. Od roku 1982 viedol politickú školu Josipa Broza Tita pre domáce stranícke kádre. Stál na čele chorvátskych komunistov, v decembri 1989 bol zvolený za predsedu SKJ.
V roku 1990 na 14. mimoriadnom zjazde SKJ, na ktorom sa prerokovávala budúcnosť Juhoslávie, došlo k rozkolu medzi predstaviteľmi jednotlivých národných zväzov. Chorvátsky zväz sa pripojil k Slovincom (Milan Kučan) a i napriek tlaku a presviedčaniu Srbmi (Slobodan Miloševič) zjazd opustil. Račan ako dôvod uviedol: „Komunistická strana bez Slovincov nie je akceptovateľná“, a tak sa zjazd bez účasti Chorvátska už viac nemohol zísť.[1]
- Ďalší vývoj situácie pozri v článku dejín Juhoslávie
Sociálno-demokratická strana Chorvátska
[upraviť | upraviť zdroj]Po prvých národných voľbách v Chorvátsku z 8. apríla 1990 získali komunisti málo nad 30 % hlasov a voľby vyhrala Chorvátska demokratická únia (chorvátska skratka HDZ). Račan reformoval komunistický typ strany na stranu sociálne demokratického typu pod názvom Zväz komunistov Chorvátska - Strana demokratických premien. V roku 1994 sa spojila s Sociálnou demokraciou Chorvátska a pod názvom Sociálno-demokratickú stranu Chorvátska (chorvátska skratka SDP) bola v opozícii. Silnou opozičnou stranou bola aj Chorvátska sociálne liberálna strana (chorvátska skratka HSLS).
Po konci Chorvátskej vojny za nezávislosť a občianskej vojny v Bosne mali voliči väčší záujem o sociálne otázky, preto strany typu SDP upevňovali svoju pozíciu. V parlamentných voľbách v 1995 najviac hlasov stratila dovtedy najsilnejšia opozičná strana HSLS.
Premiér
[upraviť | upraviť zdroj]V januári 2000 vyhrala parlamentné voľby koaličná SDP. Vďaka podpore Dražena Budiša z HSLS a ďalších dvoch strán získali percentuálne najviac parlamentných kresiel. Račan sa stal predsedom vlády zloženej z ministrov šiestich politických strán. Predošlá vládna HDZ síce voľby vyhrala v počte hlasov jednej strane, ale bez koaličných partnerov nemala dostatočnú podporu. Oproti minulým voľbám prepadla takmer o 30 % hlasov.
Vo februári bol riadnym prezidentom zvolený Stjepan Mesić, po smrti Franja Tudjmana od 10. decembra 1999 do 18. februára 2000 vládli dvaja úradujúci prezidenti. Mesić predstavoval nový reformný štýl v chorvátskej politike, liberálny prístup a otvorenosť zahraničným investíciam. Zatiaľ čo Račan musel bojovať s frakčnými nezhodami vo svojej vláde, jeho politika by sa dala nazvať politikou ústupkov. Avšak s Mesićom úspešne presadzovali vstup Chorvátska do medzinárodných spoločenstiev. Na konci novembra 2000 sa Chorvátsko stalo členom Svetovej obchodnej organizácie (WTO).
Predošlé vládnutie prezidenta Franja Tudjmana možno charakterizovať ako medzinárodne izolované, preto vplyv zahraničných investícii posilnil ekonomiku štátu priamo už počas Račanovej vlády. Pripisuje sa mu 5% medziročný nárast HDP, reformy vo verejnom a politickom sektore, urovnávanie rozporov so Srbmi a ostatnými štátmi bývalej Juhoslávie.
Návrat do opozície
[upraviť | upraviť zdroj]Po ďalších parlamentných voľbách v novembri 2003 Račan a SDP odchádza do opozície. Vládnou sa stáva opäť HDZ s predsedom a ďalším premiérom Ivom Sanaderom.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ BOR, Adam Le. Milošević. [s.l.] : [s.n.]. Tento zdroj je prebraný z enWiki článku. (po chorvátsky)
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ivica Račan na anglickej Wikipédii.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ivica Račan