Ivan Alexander Getting
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
| Ivan Alexander Getting | |
| americký technik | |
| Narodenie | 18. január 1912 New York, New York, USA |
|---|---|
| Úmrtie | 11. október 2003 (91 rokov) Coronado, Kalifornia, USA |
| Štátna príslušnosť |  USA |
Ivan Alexander Getting (* 18. január 1912, New York, New York, USA – † 11. október 2003, Coronado, Kalifornia) bol americký technik, ktorý sa zameriaval najmä na fyziku. Jeho otcom bol Milan Getting, slovenský politický činiteľ.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v New Yorku do rodiny slovenských imigrantov z Bytče a vyrastal v Pittsburghu v Pensylvánii. Jeho otec Milan Getting, bol politický činný a významnou mierou prispel ku vzniku Československej republiky. V rokoch 1905 – 1919 vydával noviny Slovenský Sokol. V rokoch 1914 – 1918 organizoval v USA kampaň, ktorá pripravila návštevu T.G. Masaryka v USA. Bol jedným zo signatárov Pittsburskej dohody z roku 1918. V roku 1919 na pozvanie Vavra Šrobára, sa rodina Milana Gettinga dočasne vrátila na Slovensko do Bratislavy, kde Milan Getting mal napomôcť s utvorením novej vlády a prestavbe krajiny. Bývali v Bratislave, na Rybnom námestí. Ivan spolu s bratmi navštevovali slovenské školy. Milan Getting s rodinou sa neskôr vrátil do USA ako vedúci tlačového oddelenia československého veľvyslanectva vo Washingtone. V rokoch 1924 – 1932 pôsobil ako konzul Československa v Západnej Pennsylvánii.
Ivan Getting už v mladosti prezentoval svoj vzťah k technickým vedám a hlavne k fyzike. Ako 11 ročný si sám zostrojil vlastne rádio - kryštálku. Vyhral súťaž pre mladých fyzikov, ktorú organizoval Thomas Alva Edison, ktorou si zabezpečil bezplatné štúdium na Massachusettskom inštitúte technológie / MIT/. Absolvoval stáž na Oxfordskej Univerzite ako Rhodesov vedecký pracovník (D.Phil., 1935). Potom pracoval na Harvardovej univerzite na jadrovej prístrojovej technike a kozmických lúčoch (Junior Fellow, 1935-1940) a v laboratóriu žiarenia na MIT (MIT Radiation Laboratory (1940-1950). Počas druhej svetovej vojny bol zvláštnym poradcom ministra vojny Henryho L. Stimsona vo veciach vojenského použitia radaru. Bol vedúci oddelenia riadených striel a vojenských radarov. V roku 1950, počas kórejskej vojny, Getting sa stal asistentom pre plánovanie rozvoja, zástupcom náčelníka štábu pre vzdušné sily Spojených štátov a v rokoch od 1951 do 1960 bol viceprezidentom pre inžinierstvo a výskum v Raytheonskej spoločnosti. Počas pôsobenia v Raytheonskej spoločnosti, Getting tiež pôsobil vo výbore pre podmorský boj pri Národnej rade pre výskum. V roku 1960 sa Getting stal zakladajúcim prezidentom Aerospace Corporation / Spoločnosť pre letectvo a kozmonautiku, kde zotrval až do roku 1977. Spoločnosť bola založená na žiadosť ministerstva vzdušných síl ako nezisková organizácia s využívaním všetkých zdrojov modernej vedy a techniky na dosiahnutie pokrokov v oblasti balistických rakiet a kozmických systémov, ktoré sú základom národnej bezpečnosti. Getting bol tiež zakladajúcim členom vedeckej poradenskej skupiny vzdušných síl (neskôr premenovanej na Vedecký poradenský zbor) a predsedal výboru pre elektroniku. V roku 1978 pôsobil ako prezident Inštitútu elektrických a elektronických technikov / IEEE /. Pôsobil tiež v predstavenstve riaditeľov spoločnosti Northrop a v dozornej rade výskumného ústavu životného prostredia v Michigane. Ivan Alexander Getting zomrel 11. októbra 2003 v Coronado, Kalifornia.
Jeho motto
[upraviť | upraviť zdroj]| „ | Vedu som vždy chápal ako prvok v obrane demokracie. | “ |
Hlavný prínos jeho činnosti
[upraviť | upraviť zdroj]Gettingova skupina vyvinula prvý radar automatického mikrovlnného sledovania riadenia paľby, SCR 584. Tento radar významne znížil straty na životoch a poškodenie Londýna bombami V-1, ktoré boli odpálené Nemeckom. Pre ilustráciu, dňa 28. augusta 1944, posledný deň, kedy bolo odpálených veľké množstvo V-1 rakiet proti Londýnu, zo 104 vystrelených, 68 rakiet bolo zničených delostrelectvom za pomoci radaru SCR 584, 16 inými prostriedkami a 16 minulo cieľ. Getting bol jedným z troch konštruktérov a navrhovateľov satelitných navigačných systémov, ktoré viedli k rozvoju a zavádzaniu globálneho navigačného systému (GPS). Keď bol v Raytheone, dohliadal na vývoj prvého troj-dimenzionálneho systému na určenie polohy podľa časového rozdielu príchodu - vypracovaného na základe požiadavky vzdušných síl pre navádzací systém, ktorý sa má použiť s navrhovanou medzikontinentálnou balistickou raketou (ICBM), ktorá by dosiahla mobilitu tým, že by cestovala prostredníctvom železničného systému. Počas pôsobenia v spoločnosti pre letectvo a kozmonautiku (Aerospace Corporation), dohliadal na štúdie o využití satelitov ako základu pre navigačný systém pre vozidlá pohybujúce sa rýchlo v troch rozmeroch. Okrem svojich technických prínosov do GPS, Getting bol neúnavným obhajcom tohto projektu aj napriek prvotnému odporu zo strany Pentagónu. Ako poradca americkej vlády zaviedol rýchlu reakčnú schopnosť v oblasti elektronických protiopatrení; zriadil európske laboratórium vrchného veliteľstva spojeneckých síl SHAPE v Haagu, rozmiestnil americkú leteckú obranu nazvanú poloautomatický pozemný radarový systém (SAGE Defense System), viedol štúdiu o MX odpaľovacej raketovej základni a o bojových lietadlách s dlhým doletom, technickú analýzu a návrh nadzvukového bombardéra s dlhým doletom, ktorý by bol schopný doletieť až k bývalému Sovietskemu zväzu a vrátiť sa späť bez tankovania. Na základe aplikácie vylepšení do strategického bombardéra do B-1, sa Gettingovi pripisuje aj znovu zavedenie financovania programu B -1 bombardéra zo strany Kongresu USA a jeho zásluhou modifikovaný strategický bombardér B-1B je prevádzke aj v súčasnosti). Bol predsedom vedenia dozornej komisie pri vývoji strategického bombardéra triedy Stealth, B-2 Spirit. Významnou mierou sa podieľal na vývoji prvého vysokorýchlostného klopného obvodu na Harvarde. Bol zapojený do vývoja námorného GFCS MK-56 protilietadlového systému riadenia paľby, ako aj do vývoja a budovania 350 MeV synchrotronu v laboratóriu radiácie na MIT. Podieľal sa na vývoji rakiet Sparrow III a Hawk ako aj na výrobe tranzistorov v Raytheone. V spoločnosti pre letectvo a kozmonautiku (The Aerospace Corporation) plánoval nové balistické raketové systémy, dohliadal nad systémom odpaľovania rakiet, vývojom vysoko výkonných chemických laserov, prispel do Mercury a Gemini raketových systémov.
Hlavné ocenenia a uznania
[upraviť | upraviť zdroj]- Medaila za zásluhy udelená prezidentom Spojených štátov (1948)
- Cena za rozvoj námornej munície (výzbroje)
- Cena za výnimočnú službu pre vzdušné sily (1960)
- Cena za priekopníctvo v kozmických a elektronických systémoch (IEEE Aerospace and Electronic Systems Pioneer Award) (1975)
- Cena Kittyho Hawka (1975)
- Medaila zakladateľov IEEE (IEEE Founders Medal) (1989)
- Medaila ministerstva obrany za výnimočné verejné služby (Department of Defense Medal for Distinguished Public Service) (1997)
- Medaila Johna Fritza (1998)
- Sieň slávy priekopníkov vesmírnych vzdušných síl a rakiet na leteckej základni Peterson v Colorade Springs (Air Force Space and Missile Pioneers Hall of Fame at Peterson Air Force Base in Colorado Springs)
- Kozmická sieň slávy medzinárodného kozmického múzea v San Diegu (Aerospace Museum's International Aerospace Hall of Fame) (2002)
- Cena za výnimočné námorné verejné služby (Navy Superior Public Service Award) (1999)
- Cena Charlesa Starka Drapera – Národná akadémia inžinierstva (National Academy of Engineering Charles Stark Draper Prize) (s Bradfordom Parkinsonom, 2003)
- Sieň slávy národných vynálezcov (National Inventors Hall of Fame) (posmrtne, 2004)
- v roku 2011 bol zaradený na 10. priečku do zoznamu 150 najlepších inovátorov MIT.