Preskočiť na obsah

Irídium

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Irídium
(iridium)
osmium ← irídium → platina
Rh

Ir

Mt
77
Periodická tabuľka
6. perióda, 9. skupina, blok d
platinové kovy, prechodné prvky, kovy
Vzhľad
striebrobiely kov
irídium
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť 192,217 g·mol−1
Elektrónová konfigurácia [Xe] 4f14 5d7 6s2
Atómový polomer 136 pm
Kovalentný polomer 141 pm
Kovový polomer 136 pm
Iónový polomer
pre: Ir4
68 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita 2,20 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e) 1: 880 kJ.mol−1
2: 1 600 kJ.mol−1
Oxidačné číslo(a) III, IV, VI, VIII
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo pevné
Hustota 22,56 kg·dm−3
Hustota kvapaliny
(pri 2 739 K)
19 kg·dm−3
Teplota topenia 2 739 K (2 465,85 °C)
Teplota varu 4 701 K (4 427,85 °C)
Sk. teplo topenia 41,12 kJ·mol−1
Sk. teplo varu 563 kJ·mol−1
Tepelná kapacita 25,10 J·mol−1·K−1
Tlak pary
p(Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k
pri T(K) 2 713 2 957 3 252 3 614 4 069 4 659
Iné
Kryštálová sústava kubická, plošne centrovaná
Magnetizmus paramagnetický
Elektrický odpor 47,1 nΩ·m
Tep. vodivosť 147 W·m−1·K−1
Tep. rozťažnosť 6,4 µm·m−1·K−1
Rýchl. zvuku 4 825 m·s−1
Youngov modul 528 GPa
Pružnosť v šmyku 210 GPa
Objemová pružnosť 320 GPa
Poissonovo č. 0,26
Tvrdosť (Mohs) 6,5
Tvrdosť (Brinell) 1 670 MPa
Reg. číslo CAS 7439-88-5
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr
 188Ir synt. 1,73 d. ε 1,64 188Os
 189Ir synt. 13,2 d. ε 0,532 189Os
 190Ir synt. 11,8 synt. ε 2,000 190Os
191Ir 37,3 % stabilný s 114 neutrónmi
 192Ir synt. 73,827 d. β- 1,460 192Pt
synt.   ε 1,046 192Os
193Ir 62,7 % stabilný s 116 neutrónmi
 194Ir synt. 19,3 h. β- 2,247 194Pt
 Commons ponúka multimediálny obsah na tému irídium.

Irídium (lat. iridium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Ir a protónové číslo 77. Často sa mu hovorí aj „vesmírny prvok“, lebo na Zemi sa nachádza prevažne v meteoritoch. Tento prvok je vďaka svojej mimoriadnej chemickej odolnosti legovaný do zliatin s ródiom a platinou, ktoré sa používajú na výrobu odolných chemických nádob na rozklady vzoriek tavením alebo spaľovaním za vysokých teplôt. Ide v poradí o druhý prvok s najväčšou hustotou (hneď za osmiom). V sklárskom priemysle slúžia tieto zliatiny ako materiál do špeciálnych pecí na ťahanie optických vlákien. Prvotné medzinárodné etalóny dĺžkovej miery 1 m a hmotnosti 1 kg boli vyrobené zo zliatiny platiny s irídiom.

V automobilovom priemysle sa z irídia vyrábajú elektródy zapaľovacích sviečok s mimoriadnou životnosťou alebo na prácu v extrémnych podmienkach, napríklad na motory pretekárskych automobilov.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému irídium