InSight

	InSight
	Sonda
	; Model sondy
Prevádzkovateľ	NASA / JPL
Hlavní dodávatelia	Lockheed Martin Space Systems
Družica	Marsu
Dátum vstupu na orbitu	26. novembra 2018
Dátum štartu	5. máj 2018, 11:05 UTC
Nosná raketa	Atlas V 401
Kozmodróm	Vandenberg SLC-3E
Trvanie misie	2 roky na Marse
COSPAR ID	2018-042A (43457)
Webová stránka	mars.nasa.gov/insight
Hmotnosť	358 kg
Rozmery	6,0 × 1,56 × 1,0 m
Energia	600 W, solar
Batérie	Li-ion
Pristátie
Teleso	Mars
Dátum	26. november 2018
Prístroje
SEIS	Seismic Experiment for Interior Structure
HP3	Heat Flow and Physical Properties Package
RISE	Rotation and Interior Structure Experiment
TWINS	Temperature and Winds for InSight
LaRRI	Laser RetroReflector for InSight
IDA	Instrument Deployment Arm
ICC	Instrument Context Camera
	Kozmonautický portál

InSight bola americká automatická planetárna sonda určená na seizmický výskum vnútornej stavby Marsu^[1]. Časť vedeckého vybavenia poskytli partnerské organizácie z Nemecka (DLR), Francúzska, Španielska či Talianska. Názov sondy je akronym z anglického pomenovania Interior Exploration using Seismic Investigations, Geodesy and Heat Transport. Sonda mala pôvodne byť vypustená v marci 2016 americkou NASA, avšak po objavení netesnosti francúzskeho experimentu SSEI v decembri 2015 bol štart odložený na apríl / máj 2018, kedy nastalo ďalšie štartovacie okno pre let k Marsu. Štart sondy nakoniec prebehol dopoludnia v sobotu 5. mája 2018. K Marsu sonda mala doletela 26. novembra 2018.

Cieľom misie bolo umiestniť na povrch Marsu stacionárnu sondu, ktorá bola vybavená citlivým seizmometrom umožňujúcim zaznamenávať seizmické vlny Marsu, a sondou na meranie tepelného toku v kôre. Táto dvojica hlavných vedeckých prístrojov by mala pomôcť odhaliť, či je planéta stále geologicky aktívna. Pre pristávací modul sa využila rovnaká technológia, ako bola použitá pre predchádzajúcu americkú sondu Phoenix, ktorá úspešne pristála na povrchu planéty Mars v polárnej oblasti Vastitas Borealis. Cieľom tohto kroku bolo znížiť náklady na vyhotovenie sondy a taktiež zvýšiť úspešnosť sondy použitím už otestovaných technológií. Sonda na povrchu planéty pracovala približne štyri pozemské roky, pričom predpoklady hovorili o dvoch rokoch. Elektrický prúd jej dodávali fotovoltaické články.

Misia bola vybraná na realizáciu v rámci amerického programu Discovery v auguste 2012 ako víťazný návrh. Náklady na misiu boli stanovené v maximálnej výške 425 miliónov amerických dolárov bez zahrnutia ceny štartovacie rakety Atlas V 401. Výroba a riadenie sondy spadalo pod Jet Propulsion Laboratory. Miesto pristátia blízko rovníka bolo v oblasti Elysium Planitia.

Výroba

Sondu vyrobila americká spoločnosť Lockheed Martin Space Systems; s jej montážou sa začalo na sklonku roku 2014 a vtedy sa predpokladalo, že by sonda mohla byť zmontovaná v priebehu 6 mesiacov. InSight využíval koncept inej americkej planetárne sondy, Phoenix, takže jej bol vzhľadom značne podobný, avšak väčšina elektronických komponentov vychádzala z návrhu americkej sondy MAVEN.

Vedecké prístroje

Na palube sondy sa nachádzali tieto prístroje:

Seismic Experiment for Interior Structure - seizmometer dodalo francúzske Národné centrum kozmického výskumu^[2]

Heat Flow and Physical Properties Package - sonda na meranie tepelného toku v marťanskej kôre, ktorá sa mala dostať až 5 metrov pod povrch Marsu^[3]

Rotation and Interior Structure Experiment - rádiolokátor pre meranie drobných odchýlok v rotácii Marsu, čo by malo prispieť k poznaniu, či má Mars stále roztavenej jadro alebo nie

Temperature and Winds for InSight (TWINS) - meteorologická stanica dodaná španielskym Centro de astrobiológie

Laser RetroReflector for InSight (Larry) - spätný odrážač lasera dodaný Talianskou vesmírnou agentúrou (ASI). Umiestnený je na vrchu pristávacieho modulu

Instrument Deployment Arm (IDA) - 2,4 metrov dlhá robotická ruka určená pre umiestnenie seizmometra s jeho ochranným krytom a tepelnú sondu na povrch Marsu

Instrument Deployment Camera (IDC) - farebná kamera umiestnená na robotickej ruke

Instrument Context Camera (ICC) - farebná kamera schopná snímať 120° široké panoramatické snímky, ktorá bola umiestnená na telese pristávacieho modulu

MarCO

Mars Cube One (MarCO) je dvojica identických 6U (10 × 20 × 30 cm) cubesatov. Každý z nich má hmotnosť 13,5 kg. Sú vybavené zrkadlovou anténou s vysokým ziskom a miniatúrnym rádiom pracujúcim v UHF (iba príjem) a X pásmom (prijem a prenos). Majú miniatúrny širokouhlý fotoaparát, iónový pohon a sledovač hviezd pre navigáciu.

Sú to prvé cubesaty určené na prevádzku mimo obežnej dráhy Zeme a okrem telekomunikácií testovali funkčnosť cubesatov v hlbokom vesmíre.

Vyniesla ich raketa Atlas V spolu so sondou InSight. Po prechode na trajektóriu k Marsu sa cubesaty MarCO oddelili a leteli vlastnou dráhou na Mars, kde otestovali vytrvalosť a navigáciu cubesatov v hlbokom vesmíre.

Štart a trajektória

Sonda bola vypustená 5. mája 2018 o 11:05 UTC na rakete Atlas V 401 (AV-078) z Vandenberg Air Base Base Spread Complex 3-East. Bola to prvá americká medziplanetárna misia, ktorá štartovala z Kalifornie.

Cesta na Mars trvala 6,5 mesiaca.

Činnosť na Marse

Oblasť pristátia Elysium Planitia, elipsa má rozmery 130 x 27 km. Miesto pristátia, červený bod, má súradnice 135.6180° E, 4.4988° N

26. novembra 2018 19:44:52 UTC sonda úspešne pristála na povrchu Marsu, súradnice miesta pristátia sondy sú 4.4988° N, 135.6180° E, predpokladané boli 4,5°N 135,9°E, teda zhruba 14 km od plánovaného stredu. Povrch Marsu je v mieste pristátia 3393 km od stredu Marsu, rozdiel bol 46 m. Potvrdenie pristátia prišlo s 8 minút a 7 sekundovým meškaním do riadiaceho centra JPL 19:52:59 UTC^[4]. Kontrolóri misie dostali signál prostredníctvom satelitov Mars Cube One (MarCO), ktoré signál sondy Insight úspešne zachytili a preposlali na Zem.

Po pristátí bol náklon sondy menej ako 2°, čo bolo veľmi výhodné pre ďalšiu vedeckú činnosť. Vedecká práca začala desať týždňov po pristátí. V priebehu nasledujúcich štyroch rokov zaznamenal seizmometer na palube sondy viac než 1 300 marsotrasení, čo boli najzásadnejšie poznatky misie. Vďaka tomu priniesol veľa poznatkov o vnútornej stavbe Marsu. Priniesla napríklad zistenie, že jadro Marsu je oveľa aktívnejšie, než sa očakávalo.

Ako sa solárnych paneloch usadzoval prach, výkon sondy klesal. Technici preto na diaľku postupne vypínali prístroje sondy, až zostal v činnosti len ten najdôležitejší - seizmometer. Potom, čo sa sonda neozvala riadiacemu stredisku v dvoch komunikačných oknách za sebou, bola misia 21. decembra 2022 vyhlásená za ukončenú.^[5]

Galéria

Montáž sondy
Trajektória sondy Insight
InSight
MarCO A a B monitorujú pristátie InSight (grafická predstava)
Miesto pristátia
Miesto pristatia Insight, dopadu padáku a tepelného štítu.

Referencie

↑ NASA InSight Lander Arrives on Martian Surface [online]. mars.nasa.gov, 2018-11-26, [cit. 2018-11-27]. Dostupné online. (po anglicky)
↑ Operations of the SEIS seismometer onboard the 2016 InSight mission [online]. [Cit. 2014-05-09]. Dostupné online.
↑ The Heat Flow and Physical Properties Package (HP3) for the InSight Mission [online]. [Cit. 2018-02-23]. Dostupné online.
↑ MARS.NASA.GOV. Entry, Descent, and Landing | Landing – NASA's InSight Mars Lander. NASA's InSight Mars Lander. Dostupné online [cit. 2018-11-27]. (po anglicky)
↑ HOUŠKA, Lukáš. Kosmotýdeník 536 (19.12. – 25.12) [online]. . Dostupné online.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému InSight

[1] NASA InSight Lander Arrives on Martian Surface [online]. mars.nasa.gov, 2018-11-26, [cit. 2018-11-27]. Dostupné online. (po anglicky)

[2] Operations of the SEIS seismometer onboard the 2016 InSight mission [online]. [Cit. 2014-05-09]. Dostupné online.

[3] The Heat Flow and Physical Properties Package (HP3) for the InSight Mission [online]. [Cit. 2018-02-23]. Dostupné online.

[4] MARS.NASA.GOV. Entry, Descent, and Landing | Landing – NASA's InSight Mars Lander. NASA's InSight Mars Lander. Dostupné online [cit. 2018-11-27]. (po anglicky)

[5] HOUŠKA, Lukáš. Kosmotýdeník 536 (19.12. – 25.12) [online]. . Dostupné online.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]