İlham Əliyev
İlham Əliyev Илhам Əлијев | ||||||||
Ilham Aliyev in 2024 | ||||||||
4. prezident Azerbajdžanu | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Momentálne v úrade | ||||||||
od 31. októbra 2003 | ||||||||
Viceprezident | Mehriban Alijeva | |||||||
Premiér | Artur Rasizade | |||||||
| ||||||||
7. Predseda vlády Azerbajdžanu | ||||||||
V úrade 4 August 2003 – 4 November 2003 | ||||||||
Prezident | Hejdar Alijev | |||||||
| ||||||||
Predseda Nového Azerbajdžanu | ||||||||
Momentálne v úrade | ||||||||
od 31 Október 2003 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 24. december 1961 (62 rokov) Baku, ZSSR | |||||||
Politická strana | Nový Azerbajdžan | |||||||
Alma mater | MGIMO | |||||||
Vierovyznanie | šiítske islam | |||||||
Rodina | ||||||||
Manželka |
Mehriban Alijeva (1983 – súčasnosť) | |||||||
Deti | Lejla Arzu Hejdar | |||||||
Odkazy | ||||||||
İlham Əliyev Илhам Əлијев na president.az | ||||||||
İlham Əliyev (multimediálne súbory) | ||||||||
İlham Əliyev, slovensky Ilham Alijev, azerbajdžansky İlham Heydər oğlu Əliyev, rusky Ильхам Гейдарович Алиев, (* 24. december 1961, Baku) je azerbajdžanský politik, doživotný prezident Azerbajdžanu od 31. októbra 2003, syn a nástupca Hejdara Alijeva.
Narodil sa v Baku, ukončil štúdium na inštitúte medzinárodných vzťahov, kde sa pripravovali budúci sovietski diplomati (MGIMO), po skončení štúdia tu aj prednášal historické disciplíny. Po páde ZSSR podnikal v Moskve a Istanbule.
V máji 1994 ho vymenovali za viceprezidenta Štátnej ropnej spoločnosti Azerbajdžanu, v nasledujúcom roku ho zvolili do parlamentu, stal sa predsedom Azerbajdžanského olympijského výboru. V auguste 2003 sa stal predsedom vlády a keď jeho otec odstúpil z postu prezidenta pre zdravotné problémy, v prezidentských voľbách v októbri bol jediným kandidátom na uvoľnený úrad. Podľa oficiálnych výsledkov získal vyše 75 % hlasov, no väčšina medzinárodných organizácií, vrátane OBSE, vyhlásila tieto voľby za neslobodné a nespravodlivé. Opozícia iniciovala masové protesty, ale bez pozitívneho výsledku. Stovky protestujúcich uväznili a Alijev napriek odporu opozície nastúpil do úradu.
Občianski aktivisti sa sťažujú, že stav dodržiavania ľudských práv sa za pôsobenia İlhama Əliyeva nezlepšil. Opozícia pociťuje obmedzenia. Pravda, v marci 2005 pod tlakom medzinárodného spoločenstva a Rady Európy Əliyev prepustil z väzenia viacerých prominentných predstaviteľov opozície, ktorých zatkli roku 2003. V apríli 2006 Əliyev uskutočnil cestu do USA, kde sa súkromne stretol aj s prezidentom G. W. Bushom. Cesta znamenala veľa najmä pre zlepšenie imidžu Alijeva, preto vyjadrovala opozícia nespokojnosť.
Vo vzťahu k Náhornému Karabachu zaujíma I. Alijev naďalej nezmieriteľné stanovisko a trvá na návrate územia pod zvrchovanosť Azerbajdžanu, voči Arménsku sa vyjadruje nepriateľsky.
Prezidentské voľby 15. októbra 2008 vyhral podľa oficiálnych výsledkov s 89 % všetkých hlasov pri účasti 77 % voličov. Ale šesť hlavných opozičných strán bojkotovalo voľby, ktoré podľa nich boli zmanipulované a nedemokratické. Tiež správa OBSE kritizovala azerbajdžanskú vládu za mnoho porušovanie volebných praktík, napr. opozícia mala zakázané usporiadať predvolebné zhromaždenie.
Jeho ženou je Mehriban Alijeva, majú 3 deti: Lejlu, Arzu a Hejdara. Má staršiu sestru Sevil Alijevu.
Podľa viacerých zdrojov vládne ako diktátor a potiera mnohé demokratické prejavy.[1] Potrpí si na luxus pre svoju rodinu, kým mnoho obyvateľov krajiny hladuje.[2] Považuje za dôležité ovládnuť celé územie v Azerbajdžane a predovšetkým v Náhornom Karabachu, ktorý napadol v roku 2020 a nesie zodpovednosť za smrť 30 tisícov Arméncov.[3]
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému İlham Əliyev
- Narodenia 24. decembra
- Narodenia v 1961
- Prezidenti Azerbajdžanu
- Predsedovia vlády Azerbajdžanu
- Poslanci Národného zhromaždenia Azerbajdžanskej republiky
- Azerbajdžanskí športoví funkcionári
- Absolventi Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov
- Osobnosti na azerbajdžanských poštových známkach
- Rytieri veľkokríža Radu za zásluhy Talianskej republiky
- Nositelia veľkokríža Radu za zásluhy Poľskej republiky
- Nositelia veľkokríža Radu čestnej légie