Hrebeň bášt
| Hrebeň bášt | |
| hrebeň | |
 Hrebeň bášt z Mlynickej doliny
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okres | Poprad |
| Obce | Štrba, Vysoké Tatry |
| Časť | Vysoké Tatry |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Východné Tatry |
| Povodie | Poprad |
| Nadmorská výška | > 2 100−2 400 m n. m. |
| Súradnice | 49°09′30″S 20°03′22″V / 49,158381°S 20,05621°V |
| Najľahší výstup | len s horským vodcom |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Hrebeň bášt | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Hrebeň bášt (poľ. Grań Baszt, nem. Basteigrat, maď. Bástyagerinc) je asi 4 km dlhé vedľajšie rameno Hlinskej veže.[1] Oddeľuje Mlynickú od Mensgusovskej doliny vo Vysokých Tatrách.[2]
Objekty na hrebeni
[upraviť | upraviť zdroj]Zo skalnej steny vystupujú:
- Baštové sedlo oddeľujúce hrebeň od Hlinskej veže,
- Capie veže: Veľká capia veža (2 364 m n. m.) a Malá capia veža, rozdelené Capou štrbinou
- Vyšné Baštové sedlo
- Zadná Bašta, (správne Zadná bašta), (2 379 m n. m.)
- Diablovo sedlo
- Zlatinská veža
- Zlatinská štrbina,
- Diablovina (2 390 m n. m.)
- Pekelníkova štrbina (2 345 m n. m.)
- Pekelník (2 374 m n. m.)
- Čertova štrbina
- Čertov hrb
- Satanovo sedlo (2 300 m n. m.)
- Satan, najvyšší štít na hrebeni (2 421 m n. m.)
- Satanova štrbina
- Satanov zárez
- Satanova vežička
- Sedlo nad Červeným žľabom (2 325 m n. m.)
- Predná bašta (2 374 m n. m.)
- Sedlo nad Širokým žľabom (2 206 m n. m.)
- Malá Bašta, (správne Malá bašta)
- Sedlo nad Skokom
- Patria
- Trigan[2]
Legendy
[upraviť | upraviť zdroj]V okolí Hrebeňa bášt sa nachádza viacero objektov satanských mien. Okrem vyššie zmieneného štítu, sedla, vežičky a štrbiny aj Satania dolinka, Satanie plieska, Satanov potok, Satanov zárez, Satanov žľab. Názvy sú spojené s legendami o bačovi, ktorý hľadal poklad za pomoci kúzelníka, ale satan ich vždy zahnal obrovskými skaliskami. Podľa inej verzie doviedol sem satan ľstivého gorala, ktorý zobral poklad, ale okabátil čerta a dušu mu nezapísal. Je známe, že sa zlatokopi motali v 18. storočí pod svahmi Satana. Skutočným podkladom povestí mohli byť zo zrázov Satana často padajúce skaly.[2]
Prvé prechody Hrebeňa bášt
[upraviť | upraviť zdroj]- z Patrie na Satanovo sedlo – Jan Gwalbert Pawlikowski, Maciej Sieczka okolo roku 1880.
- zo Satanovho sedla na Hlinskú vežu – Günter Oskar Dyhrenfurth, Hermann Rumpelt 13. júna 1907
- prvé zimné výstupy – z Patrie na Zadnú baštu – Alfred Grosz, Zoltán Neupauer 8. februára 1914; z Hlinskej veže na Satan – Georg Koromzay, Ernst Piovarcsy 4. mája 1927.
Hrebeň bášt bol od dávnych čias prírodnou hranicou medzi Liptovom a Spišom. Na úbočiach Patrie pred rokom 1530 sa údajne ťažili rudy.
Turistika
[upraviť | upraviť zdroj]Na hrebeň nevedú značkované chodníky. Výstup je možný len s horským vodcom. Hrebeň sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ TM 113 Vysoké Tatry (14. vydanie, 2023) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-30]. Dostupné online.
- ↑ a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hrebeň bášt
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Grań Baszt na poľskej Wikipédii.