Preskočiť na obsah

Hrad

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Strečniansky hrad tvorí krajinársky malebnú kulisu horného Považia
Topoľčiansky hrad s charakteristickým zakončením veže
Stredoveký hrad Wawel v Krakove v polovici 19. storočia, Poľsko

Hrad je:

  • v širšom zmysle opevnený útvar (spravidla z kameňa) obranného a útočiskového charakteru budovaný v staroveku alebo stredoveku
  • v užšom zmysle objekt stredovekého európskeho staviteľstva, opevnené sídlo kráľa alebo šľachty a ich služobníctva z obdobia vrcholného a neskorého stredoveku s obrannou (obrana hraníc, ciest), útočiskovou, obytnou, správnou, kontrolnou, reprezentačnou, hospodárskou, symbolickou alebo inou funkciou.[1]

Pamiatkový úrad Slovenskej republiky zahŕňa do kategórie "hrad" popri typických hradoch aj všetky slovenské zámky (pričom ale ojedinele sú zámky zaradené do kategórie mestský hrad alebo do kategórie kaštieľ s areálom), kategóriu "zámok" nevedie. Slovo zámok uznáva len ako súčasť "zaužívaného názvu" niektorých z tých objektov, ktoré radí do spomínaných kategórií (napr. Vígľaš je vedený ako hrad so zaužívaným názvom Vígľašský zámok), ale nie u všetkých, u ktorých by sa to dalo očakávať (napr. Bojnice sú vedené ako hrad so zaužívaným názvom Bojnický hrad, nie Bojnický zámok). [2]

Prvé hrady

[upraviť | upraviť zdroj]

Stredoveké hrady a hrádky na Slovensku nadviazali na systém slovanských hradísk. Po vzniku arpádovského Uhorska, ktorého súčasťou sa stalo i územie Slovenska, sa mnohé slovanské hradiská stali administratívnymi celkami komitátov, neskôr stolíc, ktoré boli často podľa nich pomenované, a pohraničnými pevnosťami. Najintenzívnejšie sa vyvíjali hrady v Bratislave, Nitre, Novohrade, Gemeri a Spiši. Ako kráľovské hrady boli centrami komitátov a slúžili na organizovanie vojenskej služby.

13. – 16. storočie

[upraviť | upraviť zdroj]

Medzníkom vo výstavbe hradov na Slovensku sa stal tatársky (mongolský) vpád v roku 1241, ktorému odolali len pevné hrady s dobre organizovanou vojenskou posádkou, alebo odľahlé, prírodnými danosťami chránené miesta. V záujme posilnenia obrany krajiny kráľ Belo IV. podporoval stavbu kamenných hradov, na čo udeľoval šľachticom rozsiahle donácie. V 2. polovici 13. storočia došlo u nás k masívnej výstavbe hradov, ktoré sa budovali podľa ustálených typov hradov v strednej Európe. V tomto období vznikli nové objekty hradov (Ľubovniansky hrad, Slanský hrad a i.), alebo sa prestavovali a opevňovali staršie hrady (Považský hrad, Bratislavský hrad, Spišský hrad).

V 14. – 15. storočí sa mnohé kráľovské hrady stali majetkom šľachty, ktorá ich prestavovala na rodové sídla (Krásna Hôrka). Vojenský význam hradov vzrástol v polovici 15. storočia počas vnútorných nepokojov v krajine (bratríci a i.). V súvislosti s osmanskou expanziou sa zreorganizovala obrana krajiny; po roku 1530 sa začali opevňovať staršie hrady (Vígľašský hrad, Modrý Kameň a i.), prestavovať (Červený Kameň, Levický hrad), budovať nové pevnosti (Nové Zámky, Leopoldov) a na pevnosti prestavovať aj niektoré kláštory (Hronský Beňadik, Bzovík).

17. – 18. storočie

[upraviť | upraviť zdroj]
Tematínsky hrad - zrúcanina

V 17. a začiatkom 18. storočia boli viaceré hrady strediskami protihabsburských stavovských povstaní, počas ktorých boli niektoré úplne zničené (Šášovský hrad, Trebišovský hrad) a mnohé na rozkaz cisára Karola VI. Habsburského z roku 1711 boli zbúrané. Väčšina z nich už nebola obnovená, ďalšie padli za obeť požiarom či iným pohromám.

S rozvojom vojenskej techniky v 18. storočí stratili hrady svoj pôvodný obranný význam, prestávali byť administratívnymi centrami stolíc a zmenou bytovej kultúry prestávali vyhovovať podmienkam bývania a začali strácať i charakter rodinných sídel. Majitelia ich opúšťali a usadzovali sa v pohodlnejších kaštieľoch a kúriách, mnohokrát stavaných neďaleko hradov či v podhradiach.

V historickom vývoji Slovenska zohrali hrady významnú úlohu predovšetkým ako centrá politickej, hospodárskej, administratívnej a vojenskej správy feudálnych panstiev. Stav a vývoj hradov sa menil najmä v súvislosti s ich obrannou funkciou. Neustále sa zdokonaľovali pôvodné jednoduché pevnosti opevnené valmi z hliny a dreva (palisády), ktoré sa v 10. – 12. storočí začali nahrádzať kamennými hradbami.

Typológia hradov

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa polohy v teréne rozoznávame hrady výšinné, postavené na vrcholoch kopcov alebo na skalných ostrohoch (Bratislavský hrad, Trenčiansky hrad, Ľubovniansky hrad, Ostrý Kameň, Beckovský hrad, Oravský hrad) a nížinné hrady, vybudované na rovine a často chránené vodnými plochami či priekopami (Viniansky hrad). Na Slovensku prevládajú hrady výšinné.

Základnú zložku najstarších gotických hradov tvorila obytná veža s opevnením, od 13. storočia obranná veža (donjon), obytný palác postavený na najchránenejšom mieste a hradné opevnenie. V 14. a 15. storočí sa hrady rozširovali o ďalšie opevnenia utvárajúce hradné nádvoria. Do hradov sa vstupovalo jednou alebo viacerými bránami, ktoré boli chránené vežami. Na vonkajších nádvoriach boli hospodárske budovy, mlyny, zásobárne, obydlia hospodárskych úradníkov, sklady a dielne. Na hlavnom nádvorí bývala studňa alebo cisterna a obytná veža, ktorá mala na prízemí sklady, na prvom poschodí obydlie hradného pána, nad ním strážnicu. V hrade s palácom slúžila veža len na obranu. Hradný pán býval na druhom poschodí paláca, pod ním bola rytierska sieň a na prízemí sklady. V 14. a 15. storočí sa na hradoch budovali i kaplnky. V obrannej funkcii hradu sa od 13. storočia pôvodné ťažisko presunulo z obrannej veže na hradné múry, v ktorých boli zabudované ďalšie veže a bašty.

Po hromadnom opúšťaní hradov od začiatku 18. storočia, najmä keď ich opustili posledné vojenské posádky zabezpečujúce dočasné obranné funkcie, sa väčšina hradov vplyvom poveternostných podmienok a bez náležitého udržiavania menila na rozvaliny. Niektoré boli koncom 19. storočia zreštaurované a prestavané na pohodlnejšie zámky a opäť nadobudli význam ako rodové sídla (Bojnický zámok, Smolenický zámok).

Hrady v súčasnosti

[upraviť | upraviť zdroj]
Tvarová turistická značka pre zrúcaniny hradov a iných pamiatok používaná na Slovensku

Dvadsiate storočia (najmä obdobie po druhej svetovej vojne) sa nieslo v znamení obnovy a rozsiahlych rekonštrukcií viacerých hradných objektov a ich pretváranie na využitie na kultúrne účely (múzeá, galérie). Tak svoje nové uplatnenie našli Bratislavský hrad, Oravský hrad, Červený Kameň, Spišský hrad, Ľubovniansky hrad či Trenčiansky hrad.

Na Slovensku sa v súčasnosti eviduje a chráni okolo 180 hradov, z ktorých sú mnohé významnými architektonickými a historickými svedkami národnej histórie a viaceré národnými kultúrnymi pamiatkami (Bratislavský hrad, Devínsky hrad, Beckovský hrad, Červený Kameň, Krásna Hôrka, Strečniansky hrad, Trenčiansky hrad, Nitriansky hrad).

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. hrad. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2010. 686 s. ISBN 978-80-970350-0-6. Zväzok 6. (His – Im).
  2. Register NKP - tabuľkové zoznamy zverejnené: 1. apríla 2013, aktualizované: 14. februára 2020 - Zoznamy pamiatkových objektov nehnuteľných kultúrnych pamiatok podľa krajov v Excel tabuľkách, stav k 13.2.2020[1]

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Hrad
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hrad