Horná Ždaňa

Horná Ždaňa
obec
Ráno pri kostole
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický kraj
Okres	Žiar nad Hronom
Región	Tekov
Nadmorská výška	261,81 m n. m.
Súradnice	48°33′17″S 18°45′23″V
Rozloha	16,27 km² (1 627 ha)
Obyvateľstvo	535 (31. 12. 2023)
Hustota	32,88 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1391
Starosta	Rastislav Štanga (nezávislý)
PSČ	966 04
ŠÚJ	516791
EČV (do r. 2022)	ZH
Tel. predvoľba	421-45
Adresa obecného úradu	Horná Ždaňa 167
E-mailová adresa	[email protected]
Telefón	0456766138
Fax	0456766150
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Horná Ždaňa
Webová stránka: hornazdana.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Horná Ždaňa je obec na Slovensku v okrese Žiar nad Hronom.

Polohopis

Horná Ždaňa leží na Pohroní, v Žiarskej kotline. V minulosti patrila do Tekovskej stolice a neskôr do okresu Nová Baňa. Od roku 1960, v územnosprávnom členení, patrí do okresu Žiar nad Hronom. Obcou Horná Ždaňa preteká Prochotský potok, ktorý pramení pod Vtačnikom.

Symboly obce

Erb, spolu s pečaťou a vlajkou predstavujú trojicu základných symbolov obce. Na tvorbu každého zo spomenutých symbolov sa vzťahujú osobitné heraldické (náuka o erboch), vexilogistické (náuka o vlajkách) a sigilografické (náuka o pečatiach) pravidlá a zákonitosti, ktoré treba v každom prípade rešpektovať, ak máme vytvoriť skutočne heraldicky hodnotnú symboliku obce Horná Ždaňa. Historický motív je heraldicky veľmi zaujímavý a je potrebné v každom prípade zachovať ho v heraldizovanej podobe vo funkcii erbového znamenia.

Erb obce

Erb obce má túto podobu:

V červenom štíte na zlatej pažiti vpravo strieborné, hrotmi nahor smerujúce radlice - lemeš a čerieslo - vľavo od nich postavený zlatý snop, po bokoch lemeša vyrastajú dve zlaté ratolesti.

Predovšetkým je jasné, že ide o poľnohospodársku tematiku, a teda môžeme o symbole Hornej Ždane uvažovať ako o zamestnaneckom symbole.

Žiada sa však pripomenúť i hlbšiu interpretáciu. Skutočnosť, že symbol pluhovej radlice patrí medzi pomerne časté erbové motívy viedla niektorých autorov k zaznávaniu podobných erbov. Sme však toho názoru, že podceňovanie tejto symboliky je neopodstatnené a že ide o veľmi zujímavú, peknú a i významovo hlbokú symboliku. Už sme spomenuli, že sa síce možno uspokojiť s konštatovaním, že ide o poľnohospodársky motív, možno v ňom však objaviť aj ďalšie hlboké heraldické a symbolické polohy. Stačí si uvedomiť, že v biblickej symbolike sú radlice aj symbolom mieru.

Symbolika spojenia pluhovej radlice s obilným snopom a klasmi nie je banálna, akoby sa na prvý pohľad zdalo. Okrem toho, že ide o poľnohospodársky motív, tento v sebe nesie aj hlboké filozofické posolstvo. Orba, na ktorú upozorňuje pluhová radlica symbolizuje začiatok a klasy zasa symbolizujú zakončenie nielen poľnohospodárskych prác, ale vlastne každej práce. Je to oslava ľudského úsilia, podčiarknutá aj akýmsi ovenčením lemeša dvomi vyrastajúcimi ratolesťami. Klasy znamenajú to isté, čo chlieb, a tak majú v kresťanskej symbolike priam základný význam. Používa sa vo viacerých interpretáciách no najmä ako "chlieb každodenný", ktorý musí človek, v dôsledku prvého hriechu získavať v pote tváre. E. Aepli uvádza, že "chlieb je pre človeka každodenné a súčasne posvätné jedlo. Cesta od zrna zasiateho do tmavej brázdy cez nežné zelené pole, zlatisté vlniace sa klasy, prácu koscov, mlatcov, mletie, preosiatie, prípravu cesta, prechod cez žiar pece až k deleniu medzi členov rodiny pri stole - každá etapa bytia tohto jedla je symbolická a vypovedá o ceste kultúry".

Vlajka obce

Vlajka Hornej Ždane pozostáva z troch pozdĺžnych pruhov vo farbách červenej, bielej a žltej. Vlajka má pomer strán 3:1:3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny listu vlajky.

Pečať obce

Pečat Hornej Ždane je okrúhla, uprostred s obecným symboom a kruhopisom - OBEC HORNÁ ŽDAŇA -. Pečať má priemer 34 mm, čo je v súlade s domácimi zvyklosťami a predpismi o používaní pečiatok s obecnými symbolmi.

Dejiny

Predchodkyňou dnešnej Hornej Ždane, rovnako ako Dolnej Ždane bola stredoveká materská obec Ždaňa, spomínaná v roku 1388 a v roku 1391 pod názvom SDAN. Z nej sa neskôr vytvorili dve samostatné obce. Niektoré práce (napr.) považujú práve Hornú Ždaňu za spomenutú materskú obec. Obec patrila hradnému panstvu Revište. Po vymretí rodu Dóciovcov bola v správe Banskej komory v Banskej Štiavnici. Koncom 16. storočia tu bol postavený kostol sv. Šimona a Júdu. Z roku 1601 sa zachovali správy o dvoch kúriách, panskom a farskom mlyne a obyvateľoch, žijúcich v 37 zdanených usadlostiach. Obyvateľstvo sa živilo poľnohospodárstvom a túto symboliku si vložilo i do svojej obecnej pečate.

Jej odtlačok sa zachoval na operátoch katastrálnych máp z prelomu 18. - 19. storočia. Pečať je okrúhla, v jej strede je na pažiti zobrazená lemeš medzi dvomi ratolesťami, ďalej čerieslo a vedľa neho štylizovaný snop.

Politika

Obecné zastupiteľstvo

Občania obce Horná Ždaňa si v komunálnych voľbách, ktoré sa uskutočnili v novembri 2022, zvolili nasledovných poslancov obecného zastupiteľstva:

• Lenka Murgaš Matušková, zástupkyňa starostu obce
• Michal Ličko,
• Jana Horváthová,
• Mgr. Mária Štangová,
• Ing. Zuzana Páleníková,
• Anton Holka,
• Mgr. Renáta Fáberová.

Partnerské obce

Obec Horná Ždaňa partrí do mikroregiónu Hlinické pohronie. Mikroregión Hlinické pohronie má vytvorenú družbu s českou obcou Neveklov a s nórskym regiónom Rogaland.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Vodný mlyn, technická pamiatka, jednopodlažná viacpriestorová stavba na pôdoryse obdĺžnika z 20. rokov 20. storočia.
• Rímskokatolícky kostol sv. Šimona a Júdu, jednoduchá jednoloďová stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a prestavanou vežou, údajne z konca 16. storočia. Veža kostola pochádza z roku 1720. Stavba prešla modernou úpravou v 20. storočí. Fasády kostola sú hladké, veža je ukončená ihlancovou helmicou.

Kultúra

V obecnom úrade je tiež zriadená izba predkov aj s dobovým krojom. Každý rok sa organizuje stavanie mája, ktorý je vysoký ako vežička na miestnom kostole. Pravidelne, každých päť rokov, sa tiež konajú oslavy výročia vzniku obce. Pri posledných oslavách sa domáci poobliekali do domáceho kroja a predvádzali rôzne remeselné činnosti. Neprehliadnuteľný bol domček Jožky Kopčanovej, v ktorom sú zachované pôvodné ľudové prvky spolu s vybavením a nábytkom. Očaril už nielen Slovákov, ale i Nórov a Japoncov.

Osobnosti obce

Rodáci

• Michal Kušík, archivár, historik a filológ
• Vojtech Kopčan, historik
• Ľubomír Harach, bývalý minister hospodárstva a školstva
• Viliam Záborský, právnik a poľovník

Externé odkazy

• Oficiálna stránka obce