Preskočiť na obsah

Hoplita

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Grécky hoplita

Hoplita (gr. ὁπλῑ́της, hoplítés) bol bojovník pechoty v starovekom Grécku, zaraďovaný do skupiny tzv. ťažkoodencov.[1] Od 7. storočia pred Kr. tvorili hopliti hlavnú silu gréckeho vojska. Počas boja boli organizovaní do šíkov – faláng. Patrili medzi plnoprávnych a vážených občanov, zbrane a brnenie si hradili z vlastných prostriedkov.

Hopliti boli chránení hrudným pancierom z kovu alebo kože vystuženej kovom, náholenníkmi a prilbou z bronzu. Boli vybavení kruhovitým štítom (hoplon) a vyzbrojení mečom - Xifos, dýkou alebo kopijou. Táto ochrana a výzbroj podporovala boj muža proti mužovi a zároveň čiastočne obmedzovala pohyblivosť, čo viedlo k spôsobu boja vo falange.[2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Hoplita in Slovník cudzích slov (akademický) z r 2005.
  2. Boatwright 2004, Válčení v orientalizujícím a archaickém období, s. 35-38

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hoplita