Holandsko

O iných významoch výrazu Holandsko pozri Holandsko (rozlišovacia stránka).

Holandsko
Vlajka Znak
Národné motto: Je maintiendrai (fr.) (Vytrvám)
Štátna hymna: Het Wilhelmus
Miestny názov
• dlhý	Nederland (hol.)
• krátky	Nederland (hol.)
Hlavné mesto	Amsterdam 52°21′ s.š. 4°52′ v.d.
Najväčšie mesto	Amsterdam
Úradné jazyky	holandčina, frízština
Demonym	Holanďan, Holanďanka
Štátne zriadenie kráľ predseda vlády	konštitučná monarchia Viliam Alexander Dick Schoof
Vznik	23. mája 1568 (vyhlásenie), 30. januára 1648 (uznanie)
Susedia	Nemecko, Belgicko, Francúzsko (ostrov Svätý Martin)
Rozloha  • celková  • voda (%)	41 543 km² (131.)   7 643 km² (18,4 %)
Počet obyvateľov  • odhad (2018)  • sčítanie (2005)  • hustota (2018)	17 283 008 (66.) 16 407 491 416,3/km² (30.)
HDP  • celkový  • na hlavu (PKS)	2018 945,327 miliárd $ (17.) 56 435 $ (13.)
Index ľudského rozvoja (2017)	0,931 (7.) – vysoký
Mena	Euro (€) (= 100 centov) (EUR)
Časové pásmo  • Letný čas	(UTC 1) (UTC 2)
Medzinárodný kód	NLD / NL
Medzinárodná poznávacia značka	NL
Internetová doména	.nl
Smerové telefónne číslo	31
Gramotnosť: 99,9%

Holandsko (holandsky: Nederland) je hlavná zo 4 krajín Holandského kráľovstva. Leží v západnej Európe.

Na východe hraničí s Nemeckom a na juhu s Belgickom. Zo severozápadu krajinu obmýva Severné more. Rozloha Holandska je 41 526 km², pričom približne 6 500 km² krajiny vzniklo vysúšaním mora. Takéto územia sa nazývajú poldre.

Hlavným (hoofdstad) a najväčším mestom Holandska je Amsterdam. Sídlom holandského parlamentu, vlády i monarchu (regeringszetel) je však Haag.

Členstvo

Holandsko je zakladajúcim členom Európskej únie, Eurozóny, Severoatlantickej aliancie, OECD a WTO. Spolu s Belgickom a Luxemburskom vytvárajú voľné spoločenstvo nazývané Benelux.

Meno

Oficiálny holandský názov krajiny je „Nederland“, čo možno preložiť ako „nízko ležiacu zem“. Od toho je odvodené pomenovanie krajiny v iných jazykoch: „Nizozemsko“ v češtine, „Netherlands“ v angličtine, „Niederlande“ v nemčine, „Pays-Bas“ vo francúzštine atď.

V niektorých jazykoch, vrátane slovenčiny, má štát názov odvodený od regiónu Holland. Holland bolo jedno z historických grófstiev, ktoré pozostávalo z dnešných provincií Severný Holland a Južný Holland. Ekonomická sila a dôležitosť tohto regiónu viedli k tomu, že mnohé z krajín sveta nazývajú krajinu práve Holandskom.

V slovenčine sa v súčasnosti celý štát od roku 1581/1815/1830 nazýva „Holandsko“ - pozri aj Nizozemsko.

Geografia

Holandsko je nížinatá krajina, pričom väčšina krajiny tvorí rovina. Hornatá krajina sa nachádza iba v strede krajiny a na juhovýchodnom výbežku krajiny, kde vrásnením vznikli menšie hornaté vyvýšeniny. Najvyššie položeným bodom Holandska je vrch Vaalserberg, ktorý sa nachádza v nadmorskej výške iba 322,7 m.

Vyše tretina územia Holandska leží nižšie ako je hladina mora. Bez dún (ich maximálna výška nepresahuje 57 m) a pobrežných hrádzí by časť Holandska zaliali vody Severného mora, Rýna, Másy a Šeldy.

Rieky a jazerá

Medzi najväčšie holandské rieky patrí Rýn, ktorý tečie z Nemecka a jeho ďalšie prítoky, vrátane riek Waal a Lek; a riek Mása a Šelda, ktoré pritekajú z Belgicka. Tieto rieky a ich prítoky tečú v smere z východu na západ cez centrálnu časť krajiny. Na pobreží vytvárajú riečnu deltu s mnohými ostrovmi. Rieky sú prepojené početnými kanálmi, ktoré zabezpečujú lodnú dopravu.

V západnej a severnej časti Holandska sa nachádza niekoľko menších jazier. Väčšina veľkých prírodných jazier bola vysušená v snahe získať ďalšiu pôdu. V rámci obnovy riečnej delty a vysušením Zuiderského mora vznikli početné nové sladkovodné jazerá, pričom najväčšie z nich je Ijselské jazero.

Podnebie

V Holandsku prevláda oceánske podnebie, ktoré je príznačné pre krajiny západnej a severnej Európy. Podnebie ovplyvňuje teplý morský prúd v Atlantickom oceáne. Ten spôsobuje, že zimy sú relatívne teplé, ale naopak letá veľmi teplé nie sú. Ročný úhrn zrážok je pomerne vysoký a pohybuje sa v rozmedzí 750 až 850 mm. Priemerné teploty v januári sú okolo 1,7 °C a priemerná júnová teplota je približne 17 °C.

Vo vnútrozemí sa často objavujú hmly a vanie silný vietor. Na pobreží sa často vyskytujú búrky, ktoré môžu spôsobiť záplavy. Iba šesť dní v roku je v Holandsku bezvetrie. Vďaka absencii prírodných bariér akými sú napr. pohoria sa klíma v jednotlivých častiach Holandska líši iba nepatrne.

Mapa Holandska, 1890

Dejiny Holandska

Územie dnešného Holandska je severnou časťou historického Nizozemska. V staroveku tam sídlili germánske a keltské kmene, ktoré súperili o moc. V 1. storočí pred Kr. ho čiastočne ovládli Rimania, v 8. storočí sa stalo súčasťou Franskej ríše. V 10. storočí sa krajina rozdrobila na jednotlivé kniežatstvá, pričom od 12. storočia vznikali mestá, prekvital obchod a remeslá.

Po niekoľkých pokusoch o zjednotenie sa celé územie Holandska dostalo roku 1477 do rúk Habsburgovcov. V polovici 16. storočia prepukla Holandská revolúcia a na severe vznikla Utrechtská únia, ktorá v roku 1581 vyhlásila Republiku siedmich spojených provincií (Holandskú republiku). Jej nezávislosť uznali aj ostatné európske veľmoci.

V 17. storočí Holanďania získali veľké územia v Ázii, Afrike, Amerike a na istý čas ovládli svetový obchod. V 18. storočí ich však z mnohých dŕžav vytlačilo Spojené kráľovstvo a Francúzsko. Roku 1795 sa Holandska počas Francúzskej revolúcie zmocnili francúzske vojská. Na Viedenskom kongrese bolo roku 1815 vyhlásené Holandské kráľovstvo, ktorému patrilo do roku 1830 aj Belgicko a Luxembursko.

Od roku 1830 sa stalo samostatným kráľovstvom vo svojich súčasných hraniciach. Počas prvej svetovej vojny bolo neutrálne, v druhej svetovej vojne ho obsadilo nacistické Nemecko. Do polovice 20. storočia patrilo k najväčším koloniálnym veľmociam, patrila mu napr. Indonézia alebo Surinam. Postupne však o väčšinu kolónií prišlo a dnes mu patria iba malé zámorské územia v Karibiku.

Administratívne členenie

Drenthe

Flevoland

Frízsko

Gelderland

Groningen

Limbursko

Južný
Holland

Severné Brabantsko

Utrecht

Overijssel

Sev.
Holland

Zéland

Holandsko je rozdelené na dvanásť administratívnych regiónov, ktoré sa nazývajú provincie. Na čele každej provincie stojí guvernér, ktorého oficiálne meno je „Commissaris der Koningin“. Jednotlivé provincie zo severu na juh sú:

• Frízsko (Friesland): leží na severozápade krajiny; hlavné a najväčšie mesto: Leeuwarden
• Groningen: leží na severovýchode krajiny; hlavné a najväčšie mesto: Groningen
• Drenthe: leží na juh od Groningenu, hlavné a najväčšie mesto: Assen
• Overijssel: leží na juh od Drenthe; hlavné mesto: Zwolle, najväčšie mesto: Enschede
• Flevoland: leží v strede krajiny severne od Utrechtu; hlavné mesto: Lelystad, najväčšie mesto: Almere
• Gelderland: leží na juh od Overijssel; hlavné mesto: Arnhem, najväčšie mesto: Nijmegen
• Utrecht: leží v strede krajiny; hlavné a najväčšie mesto: Utrecht
• Severný Holland (Noord-Holland): leží na severozápade krajiny; hlavné mesto: Haarlem, najväčšie mesto: Amsterdam
• Južný Holland (Zuid-Holland): leží na stredozápade krajiny, hlavné mesto: Haag, najväčšie mesto: Rotterdam
• Zéland: leží na juhozápade krajiny; hlavné a najväčšie mesto: Middelburg
• Severné Brabantsko (Noord-Brabant): leží na juhu krajiny; hlavné mesto: ’s-Hertogenbosch, najväčšie mesto: Eindhoven
• Limbursko (Limburg): leží na juhovýchode krajiny; hlavné a najväčšie mesto: Maastricht

Provincie sa ďalej členia na obce, ktoré sa nazývajú „gemeenten“. K 1. januáru 2019 ich bolo dovedna 355.

Okrem iného je krajina rozdelená na vodohospodárske oblasti, ktoré spravujú jednotlivé vodohospodárske úrady („waterschap“), ktoré sú zodpovedné za manažment vodných zdrojov. Týchto je 27. Ich vznik predchádza samotnému vzniku holandského národa, pričom prvá vznikla už v roku 1196.

Hustota zaľudnenia.

Obyvateľstvo

V Holandsku podľa údajov z roku 2018 žilo približne 17 400 000 obyvateľov, pričom celková hustota zaľudnenia dosahuje približne 397ľudí na km². Holandsko je krajinou s 31. najvyššou hustotou zaľudnenia na svete (odhad z r. 2017). Približne 66 % z celkovej populácie žije v mestách. Najväčším a zároveň hlavným mestom je Amsterdam s 735 562 obyvateľmi; nasleduje Rotterdam s 599 651 obyvateľmi, jeden z najväčších prístavov na svete; nasleduje administratívne centrum krajiny Haag (463 826) a štvoricu uzatvára Utrecht s populáciou 265 151 ľudí. Šestnásť ďalších miest má populáciu medzi 100 a 200 tisíc ľuďmi.

Etnicita

Etnické zloženie obyvateľstva je pomerne rozmanité. Napriek tomu väčšinu obyvateľstva tvoria Holanďania (približne 80,8 %); nasledujú 2,4 % Nemci, 2,4 % Indonézania, 2,2 % Turci, 2,00 % Surinamčania, 1,9 % Maročania, 1,5 % Indovia, 0,8 % obyvateľstva pochádza z Antíl a z Aruby a 6,0 % je iného pôvodu. Táto štatistika zahŕňa iba Holandsko, nezahŕňa ostatné časti Holandského kráľovstva, ktoré majú prevažne neholandskú populáciu.

Náboženstvo

Rímski katolíci tvoria približne 30 % a protestanti 20 % holandskej populácie. Moslimovia predstavujú 4 percentá a krajina má aj malú židovskú komunitu. Pôsobí tu aj starokatolícka cirkev. Zhruba 39 % Holanďanov sa nehlási k žiadnej cirkvi. Katolíci žijú prevažne na juhu krajiny, protestanti na severe. Najväčšou protestantskou cirkvou sú kalvíni: Holandská reformovaná cirkev (Nederlandse Hervormde Kerk) a Reformovaná cirkev v Holandsku (Gereformeerde Kerken in Nederland), ktoré sa v roku 2004 zlúčili.

Jazyk

Úradnou rečou krajiny je holandčina, ktorú používa drvivá väčšina obyvateľov, s výnimkou niektorých prisťahovaleckých skupín. Druhou oficiálnou rečou je frízština, ktorá je rozšírená v provincii Friesland (Frízsko) a rozpráva ňou približne 700 000 ľudí. Frízština má status úradnej reči iba v tejto provincii. Oba jazyky sú germánskeho pôvodu. Okrem holandčiny a frízštiny sa v Holandsku používa ešte ďalších štrnásť jazykov a dialektov, zväčša germánskeho pôvodu.

V Holandsku existuje dlhá tradícia výučby cudzích rečí a preto väčšina obyvateľstva ovláda angličtinu; rozšírené sú aj nemčina a francúzština.

Kultúra

Holandsko je známe tradíciou maliarskeho umenia. Flámski a holandskí maliari 15. až 17. storočia (Flámsko je dnes geografickou súčasťou Belgicka) ako napríklad Peter Paul Rubens, Rembrandt Van Rijn sú ťažiskovými prispievateľmi do kultúrno-historického pokladu Holandska. V neskoršej dobe našlo Holandsko maliarskeho génia v osobe Vincenta Van Gogha.

Holandskú kultúru poznačuje silná tradícia kultúrnej tolerancie a liberalizmu.

Hudba

Holandsko patrí v rámci svetovej úrovne k strediskám elektronickej hudobnej scény. Holandskí dídžeji patria k najpopulárnejším dídžejom v žánroch elektronickej hudby ako Hardcore, Hardstyle, techno, trance, house a aj v ďalších žánroch elektronickej tanečnej hudby. Medzi najznámejších predstaviteľov patria okrem iných Armin van Buuren, Tiesto, Sander van Doorn, Martin Garrix, Paul Elstak, Angerfist, Headhunterz. DJ Tiesta a (v roku 2004) a Armin van Buurena (r. 2011) odmenila holandská kráľovná Beatrix za ich hudobné zásluhy civilným rádom Oranje-Nassau v hodnosti "officier" (štvrtý v poradí šiestich stupňov)

Literatúra a filozofia

Najslávnejší holandskí spisovatelia sú Joost van den Vondel, P. C. Hooft, Multatuli, Gerard Reve, Harry Mulisch a Godfried Bomans. Holandsko je aj krajinou slávnych filozofov, akými boli Erazmus Rotterdamský, Rudolf Agricola a Baruch Spinoza. Viacero prác napísal René Descartes v Holandsku, počas jeho štúdií na Universiteit Leiden.

Ekonomika

Holandsko je otvorená ekonomika s obmedzenými štátnymi zásahmi od 80. rokov. Je 17. najväčšou ekonomikou na svete podľa HDP na obyvateľa (rok 2021).

Základom holandského hospodárstva je priemysel, obchod a doprava, určitú rolu hrá aj poľnohospodárstvo. Z priemyselnej produkcie je dominantným spracovateľský priemysel, chemický priemysel, spracovanie ropy a elektrotechnický priemysel.

Ekonomika Holandska do značnej miery prosperuje z otvorenosti a liberálneho prístupu (napríklad v Amsterdame žije viac než 180 národností). Vďaka tomu sa sem presťahovalo množstvo profesionálov z celého sveta, ktorí tvoria žiadanú pracovnú silu pre medzinárodné korporácie, ktoré sem presunuli svoje centrály. Holandsko je tiež sídlom mnohých inovatívnych startupov a dynamicky sa rozvíjajúcich tech-spoločností.

Finančným a obchodným centrom Holandska je Amsterdam, Amsterdamská burza (AEX, dnes súčasťou Euronextu) je jedna z najstarších búrz na svete. V Holandsku platí mena euro, ktorá nahradila gulden 1. januára 2002.

Vďaka svojej geografickej polohe sa Holandsku darí v obchode a v doprave, v Rotterdame sa nachádza druhý najväčší prístav na svete Europort.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Holandsko