Hniložravec

Príkladom hniložravcov sú dážďovky.

Hniložravce, niekedy nazývané aj saprofágy, rozkladače alebo detritofágy, získavajú potravu z detritu alebo rozkladajúcich sa organických látok. Hniložravce sú dôležitou súčasťou ekosystémov, pretože prispievajú k rozkladu a recyklácii živín.

Mnohé druhy baktérií, húb a protistov nie sú schopné stráviť kúsky organického materiálu, ale dokážu absorbovať látky na molekulárnej úrovni a možno ich považovať za najdôležitejších hniložravcov.

Medzi ďalšie detritivory patria suchozemské rovnakonôžky, mnohonôžky, muchy z čeľade Mäsiarkovité (Scathophagidae), dážďovky, široká škála hmyzu vrátane určitých druhov chrobákov, niektoré mnohoštetinavce, červy z rodu Terebellida a kraby huslisti.

Podľa niektorých sa nekrofágy (mrchožrúti) nepovažujú za hniložravcov, pretože konzumujú veľké kusy potravy. Rovnako ani koprofágy (organizmy živiace sa výkalmi) sa nezaraďujú medzi typických hniložravcov. Organizmy, ktoré sa živia drevom, či už živým alebo mŕtvym, sa nazývajú xylofágy.

Ekológia

Suchozemská rovnakonôžka požierajúca zhnité drevo

Hniložravce sa vyskytujú vo všetkých typoch pôd s organickými látkami. Mnohé žijú v lesoch, iné na dne vodného prostredia známeho ako bentos. Tam zohrávajú dôležitú úlohu v potravových (trofických) reťazcoch v rámci tzv. kolobehu dusíka. Recyklujú organické látky tým, že sú potravou pre konzumentov (heterotrofov), a tak prispievajú k toku energie v ekosystémoch.

Huby a baktérie sú v súčasnosti veľmi dôležité pri rozklade dreva. V minulosti pravdepodobne nedokázali tráviť lignín, hlavnú zložku dreva, a možno práve preto vznikli v období karbónu nahromadené zvyšky rastlín, ktoré sa neskôr stali fosílnymi palivami.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Detritívoro na španielskej Wikipédii.