Preskočiť na obsah

Hlinské sedlo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hlinské sedlo
Hlińska Przełęcz
sedlo
Hlinské sedlo
Štáty Slovensko Slovensko,  Poľsko Poľsko
Regióny Žilinský, Malopoľský
Okresy Liptovský Mikuláš, Powiat tatrzański
Obce Pribylina, Kościelisko
Časť Liptovské Tatry
Pohorie Tatry
Podcelok Západné Tatry
Povodia Dunajec, Váh
Nadmorská výška 1 913 m n. m.
Súradnice 49°12′06″S 19°52′34″V / 49,2016°S 19,8762°V / 49.2016; 19.8762
Geologické zloženie vápenec
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup neprístupné
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Hlinské sedlo
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Hlinské sedlo[1] (poľ. Hlińska Przełęcz; 1 913 m n. m.[2]) je výrazné sedlo v Tatrách[3], na slovensko-poľskej štátnej hranici.[4]

Nachádza sa na západe strednej časti Tatier, v podcelku Západné Tatry a v ich časti Liptovské Tatry.[3] Leží na slovensko-poľskej hranici, na rozhraní Žilinského kraja a Malopoľského vojvodstva. Juhovýchodné svahy zasahujú do katastra obce Pribylina v okrese Liptovský Mikuláš, severozápadné patria obci Kościelisko v Powiate tatrzańskom.[5] Najbližšími sídlami sú južne situované Podbanské a Pribylina, na poľskom území je najbližšie severne ležiace Kościelisko.[2] Sedlo sa nachádza v Tatranskom národnom parku v slovenskej i poľskej časti pohoria, juhovýchodná časť zasahuje do národnej prírodnej rezervácie Tichá dolina.[4]

Nachádza sa v hlavnom hrebeni Západných Tatier, medzi Veľkou Kamenistou (2 127 m n. m.) na juhozápade a Smrečinami (2 068 m n. m.) na severovýchode.[4] Z veľkej časti je porastené trávou, no v okolí sa vyskytuje aj kosodrevina.[6] Na juhovýchode je uzáverom Hlinského žľabu, vetvy doliny Hlina a mohutnej Tichej doliny. Nimi odvádza vodu z tejto oblasti potok Hlina do Tichého potoka v povodí Váhu. Severozápadne od sedla leží Dolinka, ústiaca do Pyszniańskej doliny, ktorou voda odteká Kirowou Wodou do Dunajca.[6][2]

Sedlo ponúka zaujímavé výhľady do dolín na oboch stranách hrebeňa, no tiež na časť Vysokých Tatier s Kriváňom, Nízkych Tatier s Kráľovou hoľou a Oravské Beskydy s Babou horou.[7]

Do sedla nevedie značený turistický chodník, preto prístup je možný neznačenou trasou hlavným hrebeňom z Pyšného sedla cez Veľkú Kamenistú.[4]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
  2. a b c TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-01]. Dostupné online.
  3. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-05-01]. Dostupné online.
  4. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-05-01]. Dostupné online.
  5. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-01]. Dostupné online.
  6. a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-01]. Dostupné online.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-05-01]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]