Hindčina
Hindčina (हिन्दी, hindí) | |
Štáty | India, Južná Afrika, Spojené štáty, Kanada, Spojené kráľovstvo, Austrália, Fidži, Maldivy, Mjanmarsko, Nový Zéland, Zimbabwe, Spojené arabské emiráty |
---|---|
Región | Južná Ázia, Indický polostrov |
Počet hovoriacich | odhad 490 miliónov ako materský jazyk, 790 mil. celkovo |
Poradie | 3 – 4 |
Klasifikácia | Indoeurópske jazyky |
Písmo | dévanágarí (देवनागरी) |
Postavenie | |
Úradný jazyk | India Fidži |
Regulátor | केन्द्रीय हिन्दी निदेशालय (Kendríja hindí nidešálaja) [1] |
Jazykové kódy | |
ISO 639-1 | hi |
ISO 639-2 | hin |
ISO 639-3 | hin |
Wikipédia | |
Adresa | hi.wikipedia.org |
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |
Hindčina (हिन्दी, niekedy हिंदी) je novoindoárijský jazyk, ktorým sa hovorí najmä v strednej a severnej Indii. Je to úradný jazyk Indie a zároveň ním hovorí najviac obyvateľov Indie ako svojím materinským jazykom. Je to tretí najrozšírenejší jazyk na svete (po čínštine a angličtine).
Slovo hindí pochádza z perzštiny a znamená „indický“.
Rozšírenie
[upraviť | upraviť zdroj]Hindčina je prevládajúcim jazykom v týchto indických štátoch: Džammú a Kašmír, Himáčalpradéš, Dillí, Harijána, Uttarpradéš, Madhjapradéš, Bihár, Uttaránčal, Džhárkhand, Radžastan a Čhattísgarh. Jazykovedci hovoria tejto oblasti hindský pás. Hindčina je rozšírená aj v oblastiach mimo tohto pásu, a to v mestách: Bombaj, Čandígarh, Ahmedábád, Kalkata a Hajdarábad.
Gramatika
[upraviť | upraviť zdroj]Podstatné mená
[upraviť | upraviť zdroj]Podstatné mená rozlišujú rod mužský a ženský. Pravidlá priradenia slov k rodom sú zložité, ale často platí, že mená rodu mužského končia na -á, ženského na -í. V množnom čísle sa mužské -á mení na -é, ženské -í sa mení na -ijá(n). Príklady:
जिला | džilá | okres | जिले | džilé | okresy |
नदी | nadí | rieka | नदियां | nadiján | rieky |
Podstatné mená rozlišujú 2 pády v jednotnom čísle (priamy a nepriamy) a 3 pády v množnom čísle (priamy pád, nepriamy pád a vokatív). Nepriamy pád sa vyskytuje väčšinou v spojení so záložkami. Príklady:
Jednotné číslo | Množné číslo | |
Priamy pád | दरवाज़ा darvázá dvere |
दरवाज़े darvázé dvere |
Nepriamy pád | दरवाज़े darvázé dvere |
दरवाज़ों darvázón dvere |
Vokatív | दरवाज़ो darvázó dvere |
Podľa tradičnej indickej gramatiky sa za pády (vibhakti) považujú i väzby podstatných mien so záložkami (postpozíciami). Záložky sa spájajú s nepriamym pádom.
- का kā, की kī, के kē
Nahradzuje genitív alebo privlastňovacie prídavné meno. Voľba záložky závisí od rodu a čísla privlastneného podstatného mena. S podstatnými menami rodu ženského sa používa záložka की kī, inak sa používa के kē.
- को kō
Nahradzuje datív alebo akuzatív. Označuje zasiahnutý predmet.
- में mēn „v“, „do“
- पर par „na“, „pri“
- तक tak „až k“, „až do“, „až po“
Nahradzuje lokál. Určuje miesto na otázku „kde“ alebo „kam“.
- से sē „od“, „z“, „s“
Nahradzuje ablatív. Vyjadruje odluku, spoločenstvo („s niekým / niečím“), určuje miesto („odkiaľ“) a čas („od kedy“) atď.
- ने nē
Táto záložka sa používa s pôvodcom deja u prechodných slovies v dokonavých časoch. Pôvodca deja sa odborne označuje tiež ako agens, preto sa tato väzba nazýva agenciál alebo tiež ergatív.
Zámená
[upraviť | upraviť zdroj]V 2. osobe sa používajú 3 úrovne zdvorilosti. Zámeno तू (2. osoba jednotného čísla) sa používa pri modlitbách ako oslovenie boha, v poézii a smerom k malým deťom. Inak je výrazom veľkej dôvernosti alebo pohŕdania. Zámeno तुम (2. osoba množného čísla s významom čísla jednotného i množného) sa používa vo vzťahu k sluhom, drobným obchodníkom, obyčajným dedinčanom a všeobecne osobám nižšieho spoločenského postavenia; tiež k blízkym priateľom, ktorým by sme v slovenčine tykali. Najzdvorilejšie je zámeno आप āp, ktoré sa používa s 3. osobou množného čísla vo vzťahu k spoločensky vyššie postaveným osobám.
Používanie osobných zámen ako podmetu nie je povinné.
मैं | main | ja |
तू | tū | ty (používané zriedka, len ak hovoríme s dieťaťom, sluhom alebo s bohom) |
वह | vah | on, ona, ono |
हम | ham | my |
तुम | tum | vy (odpovedá slovenskému tykaniu, ak hovoríme s osobou sebe rovnou) |
वे | vē | oni, ony, ona |
आप | āp | Vy (zdvorilé vykanie) |
Ak chceme zdôrazniť, že v danej vete ide o množné číslo, pridáme slovo लोग lóg, ktorého základný význam je ľudia, napr. तुम लोग tum lóg. Do slovenčiny v tomto prípade slovo लोग neprekladáme.
Číslovky
[upraviť | upraviť zdroj]Na číslovkách je dobre vidieť príbuznosť hindčiny so slovanskými a ostatnými indoeurópskymi jazykmi.
एक | ēk | jeden |
दो | dō | dva |
तीन | tīn | tri |
चार | čār | štyri |
पांच | pāňč | päť |
छह | čhah | šesť |
सात | sāt | sedem |
आठ | āṭh | osem |
नौ | nau | deväť |
दस | das | desať |
Slovesá
[upraviť | upraviť zdroj]Infinitív má príponu -ना -nā. Slovesný kmeň je časť infinitívu bez tejto prípony.
Pomocné sloveso होना
[upraviť | upraviť zdroj]Pomocné sloveso होना hōnā „byť“ v jednoduchom prítomnom čase:
Jednotné číslo | Množné číslo | |
1. osoba | मैं हूं main hūn ja som |
हम हैं ham hain my sme |
2. osoba | तू है tū hai ty si |
तुम हो tum hō vy ste |
3. osoba | वह है vah hai on je |
वे हैं vē hain oni sú |
Záporný tvar नहीं nahīn je zrejme spoločný pre všetky osoby a obe čísla.
Tvary préterita (minulého času) slovesa होना sú pôvodne tvary minulého príčastia, preto sú rovnaké pre všetky osoby, preto rozlišujú rod:
Jednotné číslo | Množné číslo | |
Mužský rod | था thā bol |
थे thē boli |
Ženský rod | थी thī bola |
थीं thīn boli |
Záporný tvar sa tvorí časticou न na alebo नहीं nahīn: मैं न था main na thā „nebol som“.
Nedokonavé príčastie
[upraviť | upraviť zdroj]Nedokonavé príčastie sa používa k tvoreniu nedokonavého prítomného a minulého času. Tvorí sa pripojením prípony -ता -tā ku slovesnému kmeni. Napr. ku slovesu चलना čalnā „ísť“ je príčastie चलता čaltā „idúci“ (v ženskom rode चलती čaltī). Množné číslo má v mužskom rode príponu -ते te, v ženskom rode má rovnaký tvar ako v jednotnom čísle.
Nedokonavé príčastie má tiež funkciu prídavného mena vo významu práve prebiehajúcej činnosti. Pre zdôraznenie tohto významu sa obvykle za príčastie pripojuje nemenný tvar हुआ, हुए, हुई rovnakého rodu a čísla.
Nedokonavý prítomný čas
[upraviť | upraviť zdroj]Nedokonavý prítomný čas vyjadruje priebeh deja alebo trvanie stavu v prítomnosti a tiež charakteristické, obvyklé alebo pravidelné deje alebo stavy. Tvorí sa analyticky pomocou jednoduchého prítomného času pomocného slovesa होना hōnā a nedokonavého príčastia významového slovesa. Zápor sa tvorí časticou नहीं nahīn. U záporných tvarov sa obvykle vynecháva pomocné sloveso. Príklady:
Hindsky: | वह चलता है। |
Transliterácia: | Vah čaltā hai. |
Doslova: | On idúci je. |
Preklad: | On ide. |
Hindsky: | मैं नहीं चलता। |
Transliterácia: | Main nahīn čaltā. |
Doslova: | Ja nie som idúci. |
Preklad: | Nejdem. |
Nedokonavý minulý čas
[upraviť | upraviť zdroj]Nedokonavý minulý čas sa tvorí rovnako ako nedokonavý čas prítomný, k nedokonavému príčastiu sa pripojí odpovedajúci tvar slovesa होना v minulom čase.
Dokonavé príčastie
[upraviť | upraviť zdroj]Dokonavého príčastie používame ku tvorbe minulého času dokonavého a trpného rodu vo všetkých časoch. Ak končí slovesný kmeň spoluhláskou, tvoríme príčastie pripojením samohlásky: बोलना, transliterácia bolnā, preklad hovoriť, slovesný kmeň je बोल, transliterácia bol, dokonavé príčastie v mužskom rode pre jednotné číslo je बोला, transliterácia bolā, pre množné číslo बोले, transliterácia bole, v ženskom rode pre jednotné číslo बोली, transliterácia bolī, pre množné číslo बोलीं, transliterácia bolīn. Ak končí kmeň samohláskou, vkladá sa spoluhláska j, napr. बुलाना, transliterácia bulānā, preklad volať, pozývať, kmeň बुला, transliterácia bulā, príčastie बुलाया, बुलाये, बुलायी, बुलायीं, transliterácia bulājā, bulāje, bulājī, bulājīn.
Niektorá slovesa tvoria dokonavé príčastie nepravidelne (množné číslo ženského rodu, ktoré získame pripojením anusváru, v tabuľke neuvádzame):
Slovensky | infinitív | transliterácia | dokonavé príčastie | transliterácia |
robiť | करना | karnā | किया, किए (किये), की | kijā, kie (kije), kī |
ísť, odísť | जाना | džānā | गया, गए (गये), गई (गयी) | gajā, gae (gaje), gaī (gajī) |
dať | देना | denā | दिया, दिए (दिये), दी | dijā, die (dije), dī |
zomrieť | मरना | marnā | मुआ, मुए, मुई | muā, mue, muī |
vziať | लेना | lenā | लिया, लिए (लिये), ली | lijā, lie (lije), lī |
byť | होना | honā | हुआ, हुए, हुई | huā, hue, huī |
Sloveso मरना má tiež pravidelné tvary dokonavého príčastia मरा, मरे, मरी, transliterácia marā, mare, marī.
Sloveso जाना tvorí pravidelné tvary जाया, जाए (जाये), जाई (जायी), transliterácia džājā, džāe (džāje), džāī (džājī), v niektorých väzbách, kde neplní funkciu významového slovesa.
Dokonavé príčastí môže mať význam prídavného mena. Aj tu sa táto funkcia obvykle zdôrazňuje pripojením हुआ, हुए, हुई, napr. लिखा हुआ पत्र, transliterácia likhā huā patr, preklad napísaný list, लिखी हुई पुस्तक, transliterácia likhī huī pustak, preklad napísaná kniha.
Dokonavý minulý čas
[upraviť | upraviť zdroj]Dokonavý minulý čas sa tvorí dokonavým príčastím, často bez pomocného slovesa. Neprechodné slovesá (nemajú priamy predmet) používajú nominatívne väzby. Podmet sa zhoduje v rode a čísle so slovesom:
Hindsky | transliterácia | preklad |
लड़का आया | larkā ājā | chlapec prišiel |
लड़की आयी | larkī ājī | dievča prišlo |
लड़के आये | larke āje | chlapci prišli |
लड़कियाँ आयीं | larkijān ājīn | dievčatá prišli |
Prechodná slovesa používajú ergatívnu (agenciálnu) väzbu. Činiteľ deja je v agenciále (ergatíve) a sloveso sa zhoduje v rode a čísle s predmetom (पत्र je rodu mužského, चिट्ठी je rodu ženského, obe slová znamenajú list):
Slovensky | Hindsky | Transliterácia |
Rám napísal list. | राम ने चिट्ठी लिखी। | Rām ne čiṭṭhī likhī. |
Síta napísala list. | सीता ने पत्र लिखा। | Sītā ne patr likhā. |
Rám napísal listy. | राम ने पत्र लिखे। | Rām ne patr likhe. |
Síta napísala listy. | सीता ने चिट्ठियाँ लिखीं। | Sītā ne čiṭṭhijān likhīn. |
Ak je predmet vyjadrený pomocou záložky को, je sloveso vždy v jednotnom čísle rodu mužského:
Slovensky | Hindsky | Transliterácia |
Síta napísala všetky tieto listy. | सीता ने इस सब पत्रों को लिखा। | Sītā ne is sab patron ko likhā. |
Sloveso je v jednotnom čísle rodu mužského aj v prípade, že je predmet nevyjadrený:
Slovensky | Hindsky | Transliterácia |
Chlapec povedal, že nič nevie. | लड़के ने कहा कि वह कुछ नहीं जानता। | larke ne kehā ki vo kučh nahīn džāntā. |
Dievča povedalo, že nič nevie. | लड़की ने कहा कि वह कुछ नहीं जानती। | larkī ne kehā ki vo kučh nahīn džāntī. |
Záložky
[upraviť | upraviť zdroj]Záložky alebo postpozície sú analógiou predložiek, ktoré nájdeme v iných jazykoch. Upresňujú vzťah mennej frázy k ostatným vetným členom a nahradzujú tak niektoré vymiznuté pády. Historicky ide zrejme o pádové koncovky, ktoré boli v sanskrte, ale odtrhli sa a stali sa samostatnými slovami.
Slovosled
[upraviť | upraviť zdroj]Základný slovosled je podmet – predmet – sloveso. Prívlastok sa kladie pred podstatné meno, ktoré rozvíja. Príslovkové určenie zvyčajne stojí pred slovesom alebo pred predmetom, často je ale tiež na začiatku vety. Určenie času sa kladie pred určenie miesta. Záporky sa spravidla kladú pred sloveso. Príklady:
Hindsky: | वह किताब है। |
Transliterácia: | Vah kitáb haj. |
Doslova: | To kniha je. |
Preklad: | To je kniha. |
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.